Neutrónová hviezda: Rozdiel medzi revíziami

Hviezdy zvonku neustále stláča tlak gravitácie, preto vo svojom jadre spaľujú [[vodík]] na [[hélium]]- vytvoria tak energiu a protitlak, ktorý ich udrží v dokonal rovnováhe. Zásoba vodíka ale nie je neobmedzená a keď hviezde dôjde, nevie ďalej vytvoriť odpudivý tlak, ktorý by ďalej vzdoroval gravitácii. Hviezda sa vtedy začne gravitačne rútiť a k jej jadru prepadávajú obrovské tlaky, ktoré ho zužujú a stláčajú. Vtedy nám začne z jadra vznikať teleso, ktoré nazývame [[biely trpaslík]]. Medzi jeho veľkosťou a hmotnosťou existuje presný vzťah- čím je jeho polomer '''menší''', tým je jeho hmotnosť '''väčšia'''. V roku 1930 astronóm indického pôvodu [[Subrahmanyan Chandrasekhar]] vypočítal, že by biely trpaslík nemohol ostať ďalej gravitačne stabilný, ak by presahoval hmotnosť 1,4 násobku Slnka- [[Chandrasekharova medza|Chandrasekharova meza.]] Vtedy sa biely trpaslík gravitačne zrúti a [[Elektrón|elektróny]] krúžiace okolo jadra atómov sa pritlačia k intímnej blízkosti jadra. Zrazia sa s [[Protónové číslo|protónom]], ktorý sa rozpadne na ďalšie [[Neutrón|neutróny.]] Nakoniec samotné elektróny a protóny zanikajú a celý priestor vyplnia takmer len neutróny- to vedie k neuveriteľnej hustote neutrónovej hviezdy. Pri priereze neutrónovou hviezdou sa začneme dostávať k štruktúram hmoty, ktoré pripomínajú cestoviny. Najprv hmota začne vytvárať cestoviny, ktoré veľmi tvarom pripomínajú noky. Potom sa hlbšie v neutrónovej hviezde začnú v dôsledku silnejších gravitačných tlakov noky spájať do vlákien pripomínajúce špagety. Tie sa ešte hlbšie spájajú do obdĺžnikových štruktúr- [[Lazane|lazaní]] a tie lazane sa nakoniec spoja do štruktúr s dierami, ktoré sa podobajú na cestoviny [[Penne (cestovina)|penné]]. A nakoniec sa aj tie cestoviny v samotnom srdci neutrónovej hviezdy spoja do formy hmoty, ktorá môže byť podľa vedcov tou najhustejšou vo vesmíre.

=== Výskyt ===