[[Súbor:Neutron star cross section-sk.svg|thumb|Základný prierezPrierez neutrónovou hviezdou.]]
[[Súbor:Accretion Disk Binary System.jpg|thumb|Umelecká predstava [[dvojhviezda|dvojhviezdy]], pričom jedna zo zložiek je neutrónová hviezda, na ktorú dopadá hmota druhej zložky]]
'''Neutrónová hviezda''' je vesmírny objekt, ktorý vznikne po výbuchu [[supernova|supernovy]]. Je to [[degenerovaná hviezda]] z neutrónového plynu, záverečné štádium vývoja hmotných [[hviezda|hviezd]]. Ak neutrónová hviezda rotuje a vysiela pritom rýchle záblesky žiarenia, hovoríme o [[pulzar]]e.
'''Neutrónová hviezda''' je vesmírny objekt s enormne silnou gravitáciou a hustotou, ktorý vznikne po výbuchu hviezdy 1,4 hmotnosti Slnka [[Chandrasekharova medza|(Chandrasekharova meza)]].
Jej hmotnosť je väčšia, ako 1,4 [[hmotnosť Slnka|hmotnosti Slnka]], ale menšia, než 3 hmotnosti Slnka. Po prekročení 3-násobku hmotnosti Slnka (táto hranica je známa ako [[Oppenheimerova-Volkoffova medza]]), by gravitačný kolaps hviezdy pokračoval až do vzniku [[čierna diera|čiernej diery]].
V roku 2019 sa vedcom podarilo objaviť pravdepodobne najťažšiu neutrónovú hviezdu vo vesmíre, pomenovanú ako '''J0740+662.''' Vážila približne 2,14-krát viac ako Slnko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu ▼
▲V roku 2019 sa vedcom podarilo objaviťobjavili pravdepodobne najťažšiu neutrónovú hviezdu . voIde vesmíre,o pomenovanúobjekt ako '''[[J0740+ 662.'''6620]], ktorý Vážilaváži približne 2,14-krát viac ako Slnko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
}}</ref>
== VznikZloženie ==
Neutrónové hviezdy sú zložené z materiálu s extrémnou hustotou, prevažne z [[neutrón]]ov. Tento materiál vzniká pri výbuchu supernovy extrémnym tlakom, ktorý spôsobí zatlačenie [[elektrón]]ov do [[atómové jadro|atómových jadier]] a následnou premenou [[protón]]ov na neutróny. Neutrónové hviezdy majú priemer 10 – 30 kilometrov. Obrovská hmotnosť hviezdy stlačená do takého malého objemu znamená obrovskú [[hustota|hustotu]], ktorá dosahuje väčšie hodnoty než 10<sup>14</sup> g/cm<sup>3</sup>. Tlak degenerovaného neutrónového plynu pôsobí proti obrovskej vlastnej gravitácii a zabraňuje ďalšiemu [[Gravitačný kolaps (astronómia)|gravitačnému kolapsu]].
Hviezdy zvonku neustále stláča tlak gravitácie, preto vo svojom jadre spaľujú [[vodík]] na [[hélium]]- vytvoria tak energiu a protitlak, ktorý ich udrží v dokonal rovnováhe. Zásoba vodíka ale nie je neobmedzená a keď hviezde dôjde, nevie ďalej vytvoriť odpudivý tlak, ktorý by ďalej vzdoroval gravitácii. Hviezda sa vtedy začne gravitačne rútiť a k jej jadru prepadávajú obrovské tlaky, ktoré ho zužujú a stláčajú. Vtedy nám začne z jadra vznikať teleso, ktoré nazývame [[biely trpaslík]]. Medzi jeho veľkosťou a hmotnosťou existuje presný vzťah- čím je jeho polomer '''menší''', tým je jeho hmotnosť '''väčšia'''. V roku 1930 astronóm indického pôvodu [[Subrahmanyan Chandrasekhar]] vypočítal, že by biely trpaslík nemohol ostať ďalej gravitačne stabilný, ak by presahoval hmotnosť 1,4 násobku Slnka- [[Chandrasekharova medza|Chandrasekharova meza.]] Vtedy sa biely trpaslík gravitačne zrúti a [[Elektrón|elektróny]] krúžiace okolo jadra atómov sa pritlačia k intímnej blízkosti jadra. Zrazia sa s [[Protónové číslo|protónom]], ktorý sa rozpadne na ďalšie [[Neutrón|neutróny.]] Nakoniec samotné elektróny a protóny zanikajú a celý priestor vyplnia takmer len neutróny- to vedie k neuveriteľnej hustote neutrónovej hviezdy. Pri priereze neutrónovou hviezdou sa začneme dostávať k štruktúram hmoty, ktoré pripomínajú cestoviny. Najprv hmota začne vytvárať cestoviny, ktoré veľmi tvarom pripomínajú noky. Potom sa hlbšie v neutrónovej hviezde začnú v dôsledku silnejších gravitačných tlakov noky spájať do vlákien pripomínajúce špagety. Tie sa ešte hlbšie spájajú do obdĺžnikových štruktúr- [[Lazane|lazaní]] a tie lazane sa nakoniec spoja do štruktúr s dierami, ktoré sa podobajú na cestoviny [[Penne (cestovina)|penné]]. A nakoniec sa aj tie cestoviny v samotnom srdci neutrónovej hviezdy spoja do formy hmoty, ktorá môže byť podľa vedcov tou najhustejšou vo vesmíre.
== Gravitačné pole ==
[[Hmotnosť]] je miera hmoty, z ktorej objekt pozostáva. [[Tiaž]] je miera, ktorá nám zase uvádza, koľko objekt váži v gravitačnom poli. Gravitačné pole neutrónových hviezd je natoľko silné, že by ste v ňom vážili až neuveriteľných 7 miliárd ton. Neutrónové hviezdy s veľmi silným gravitačným a magnetickým poľom sa nazývajú [[Magnetar|magnetary]].
== Výskyt ==
== Referencie ==
{{Referencie}}
<references group="Dokumet- Jak funguje vesmír: Hrúzy neutrónových hvezd" />
<references group="Dokumet Jak funguje vesmír- Hrúzy neutrónových hvezd" />
== Iné projekty ==
{{projekt}}
{{Astronomický výhonok}}
{{Hviezdy}}
|