Kmeťovo: Rozdiel medzi revíziami

| Názov = Kmeťovo

| Iné názvy =

| Popis obrázku = Kostol Ružencovej Panny Márie

| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->

| Kraj = Nitriansky

| Okres = Nové Zámky

| Časti =

| Rieka = [[Žitava (rieka)|Žitava]]

 

== Dejiny ==

Obec Kmeťovo patrí medzi staršie obce na Požitaví. Súčasný názov obce je oficiálne uznaný od roku [[1948]], a tak obec nesie meno po známom archeológovi, botanikovi a kňazovi [[Andrej Kmeť|Andrejovi Kmeťovi]].

 

 

Pre vysvetlenie názvu Ďorok existujú dve teórie. Prvá sa domnieva (Miklosich), že v kmeni týchto názvov sa skrýva slovo „jarok“, čo by poukazovalo na takú terénnu situáciu, kde skutočne charakteristikou sídliska mohol byť nejaký jarok. V našom prípade je taká situácia, lebo Žitava donedávna bola tu rozvetvená na dve ramená, no voľakedy tam mohlo byť aj viac menších ramien, jarkov či priekop. Druhú teóriu uvádza profesor [[Ján Stanislav (1904)|Ján Stanislav]]. Podľa starých dokladov názov Ďorok predstavuje tvar „Ďirak“, čo súvisí so základným slovom „diera“. ([[Ján Stanislav (1904)|Ján Stanislav]], Zo slovenských miestnych názvov, Slovenská reč 111.1947. str. 34 – 40)

Či tam naozaj bol aj nejaký kláštor, ako to miestna tradícia spomína, to sa doteraz nepodarilo celkom bezpečne zistiť. Ako sme už spomenuli, pred sto rokmi boli tam ešte dosť zreteľne viditeľné základy nejakých stavieb, ale o aké stavby mohlo ísť, to nikto neskúmal. Dnes je tam toho ešte menej vidieť. Preto dobre padne, keď si môžeme prečítať informácie v topografickom popise [[Tekovská župa (Uhorsko)|Tekovskej stolice]], uverejnenom v r. 1787. Je to vari najstarší literárny záznam o lokalite starého Ďoroka, ako aj správa o tom, že tam mal stáť [[Rád templárov|templársky]] kláštor, ktorému by mali patriť aj základy kostola, ktoré v tom čase boli ešte dosť dobre viditeľné. V spomínanom topografickom popise sa okrem iného uvádza: Podľa starej povesti mal v Gedrianskom lese, vzdialenom od Mane na štvrť hodiny cesty, stáť kláštor [[Rád templárov|templárov]]. Nakoľko naozaj podľa základov jednej stavby možno uzatvárať, tou stavbou bol kostol, ktorý údajne prináležal obci Ďoroku. Táto obec tam ešte pred jedným storočím stála na miernom briežku, porastenom teraz dubinou. Obyvatelia tej obce však po šťastnom zahnaní Turkov sa presídlili za [[Žitava (rieka)|Žitavu]] a usídlili sa v [[Nitrianska župa (Uhorsko)|Nitrianskej stolici]]. Za bývalou cestou ešte možno vidieť pozostatky tej obce a porozhadzované hroby. (Ungarisches Magazín 1787)

 

 

Nový Ďorok, dnešné Kmeťovo, je filiálkou farnosti v Michale nad Žitavou. Čo sa však Michalskej farnosti týka, tá sa spomína ponajprv vo vizitácii v roku 1560. Potom dlhší čas údaje o nej nenachádzame. Okrem samom začiatku 18. storočia sa opäť spomína, že v r. 1701 bola obnovená (Némethy, Series str-273). Teda sťahovanie Ďoročanov a zmena vo farskej organizácii zaiste nejako súvisia. Tomu nasvedčuje i celoštátny súpis z roku 1715, v ktorom sa už Ďorok (Gyarak) nachádzal v [[Nitrianska župa (Uhorsko)|Nitrianskej župe]], teda na pravom brehu rieky [[Žitava (rieka)|Žitava]], na mieste, kde sa nachádza i dnes. Podľa uvedeného súpisu v Ďoroku žili s rodinami: Nicolaus Szadovszki; Michael Cserni; Adamus Szladocsok; Georgius Miklik; Martinus Kosztolyi; Georgius Svecz. Daňový súpis neuvádzal všetkých obyvateľov, ale iba takzvané [[Porta (daňová jednotka)|porty]] (brány) čiže spisoval iba platcov daní, pravdepodobne hlavy rodín.

Podľa mien v daňovom súpise možno usudzovať, že aspoň sčasti išlo o novousadlíkov, prisťahovalcov. Možno usudzovať, že mená ako Szadovszki (Sadová pri Hradci Králové); Cserni (Čierny); Szladocsok (?); Svecz (obuvník) majú český pôvod. Podľa rodinnej tradície Sádovskí prišli do Kmeťova (Ďoroku) z [[Poľsko|Poľska]]. Z toho by sa dalo usudzovať, že novousadlíci boli českí exulanti, ktorí najskôr žili určitý čas v [[Poľsko|Poľsku]] a neskôr sa presťahovali na [[Slovensko]].

 

 

Celé územie obce z hľadiska geomorfologického členenia<ref>Mazúr, E., Lukniš, M. 1986, ''Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko.'' Slovenská kartografia, Bratislava</ref> je súčasťou podsústavy [[Panónska panva]], jej provincie [[Západopanónska panva]], subprovincie [[Malá dunajská kotlina]], oblasti [[Podunajská nížina]], celku [[Podunajská pahorkatina]] a podcelku [[Žitavská niva]]. Najmenšia jednotka v hierarchii, Žitavská niva, od seba oddeľuje dva iné podcelky – Žitavskú pahorkatinu a Hronskú pahorkatinu.

 

Kmeťovo patrí do klimaticky teplého regiónu, suchého, s miernou zimou. Priemerná januárová teplota vzduchu je približne −2 °C, júlová približne 19 °C. Vzhľadom k polohe je vysoký počet dusných dní (až okolo 25{{--}}30 ročne). Priemerné ročné úhrny zrážok dosahujú 500{{--}}{{mm|550|m}}. Obec leží v priemerne inverznej polohe, priemerný ročný počet dní s hmlou je 20{{--}}45.

 

Obcou preteká rieka [[Žitava (rieka)|Žitava]]. Žitava je tokom IV.rádu, je to vrchovinovo-nížinný typ rieky so širokou riečnou nivou. Východná časť katastra obce leží pri novom koryte Žitavy, ktoré bolo prehradené protipovodňovou hrádzou v 20. storočí. Oblasť tzv. Starej Žitavy je chráneným územím. Špecifické hydrologické pomery obec zaraďujú do povodí Nitry, Váhu a Dunaja a čiernomorského úmoria. Priemerný ročný špecifický odtok územia je 1-3 l.s-1.km-2, samotná rieka má dažďovo-snehový režim odtoku.

 

Z pôdnych typov sa najviac vyskytujú čiernice, hnedozeme a fluvizeme. Z pohľadu zrnitostných tried pôd ide o územie ílovitých pôd, kamenitosťou ich radíme medzi neskeletnaté, alebo len veľmi málo kamenité. Hospodársky patrí Kmeťovo do oblasti s intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou.

 

 

== Referencie ==

{{Referencie}}

 

 

{{Obce okresu Nové Zámky}}