Medveď jaskynný: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Potrava: disambig, typo |
Trochu korektur |
||
Riadok 100:
== Opis ==
[[File:Ursus spelaeus Sergiodlarosa.jpg|thumb|left|Reštaurovanie.]]
Jaskynný medveď mal veľmi širokú, klenutú lebku so strmým čelom. Jeho tlsté telo malo dlhé stehná, masívne holene a dovnútra smerujúce nohy, čo je podobná kostrová štruktúra ako má medveď hnedý.<ref name="Bearalmanac">{{cite book | author = Brown, Gary | url = http://www.amazon.com/dp/1558214747| title = Great Bear Almanac | year = 1996 | page = 340 | isbn = 1-55821-474-7}}</ref> Boli porovnateľnej veľkosti s najväčšími súčasnými medveďmi. Priemerná hmotnosť samcov bola od 400 do {{kg|500}}, samice vážili 225 až {{kg|250}}.<ref name="weight">{{cite journal|url=http://www.sekj.org/PDF/anzf36/anzf36-093p.pdf |journal=Annales Zoologici Fennici |volume=36 |pages=93 – 102 |year=1999 |title=What size were Arctodus simus and Ursus spelaeus (Carnivora: Ursidae)? |author=Per Christiansen}}</ref> 90 % kostier v múzeách sú samčie, kvôli mylnej predstave, že samičie kostry sú iba „trpasličie“. Išlo o [[sexuálny dimorfizmus]].<ref name=Piper/> Počas [[glaciál]]u rástli do väčších rozmerov a počas [[interglaciál]]u do menších; pravdepodobne aby zmenšili tepelné straty.<ref name="CLAW">{{cite book | author= Macdonald, David | url = http://www.amazon.com/dp/0563208449| title=The Velvet Claw | year=1992 | page= 256 | isbn= 0-563-20844-9 | publisher= Parkwest | location= New York }}</ref>
[[Humerus]] (ramenná kosť) jaskynných medveďov bol veľkosťou podobný ako u [[Medveď biely|medveďov bielych]], tak ako bol [[femur]] (stehenná kosť) podobný pri samiciach. Ale samčí femur jaskynných medveďov sa veľkosťou viac podobal na [[Medveď hnedý kodiak|kodiaka]].<ref name="weight"/>
Riadok 115:
Morfologické rysy žuvacieho aparátu jaskynného medveďa, vrátane straty premolárov, podporujú tvrdenie, že bol väčší [[bylinožravec]] ako [[medveď hnedý eurázijský]] (''Ursus arctos arctos'').<ref name=Kurten1976/> Od tejto dentálnej morfológie bola odvodená striktná vegetariánska strava.<ref name=Rabader2000/> Výsledky získané na stabilných izotopov kostí jaskynného medveďa tiež poukazujú na rozsiahlu vegetariánsku stravu v tom, že mali nízku hladinu [[dusík|<sup>15</sup>N]] a [[uhlík|<sup>13</sup>C]],<ref name=Bocherens2006>{{Cite journal|author= Bocherens, H. |title=Bears and humans in Chauvet Cave (Vallon-Pont-d’Arc, Ardeche, France): Insights from stable isotopes and radiocarbon dating of bone collagen |year=2006 |journal=Journal of Human Evolution |volume=50 |pages=370 – 376|pmid= 16442587|issue= 3|doi= 10.1016/j.jhevol.2005.12.002|display-authors=etal}}</ref><ref name="Omnivore"/> ktoré sa hromadia rýchlejšie u [[Mäsožravce|mäsožravcov]] ako u bylinožravcov.
Ale, nejaké dôkazy naznačujú, že v jeho strave sa objavovali aj živočíšne proteíny. Napríklad, stopy zubov na ostatkoch jaskynných medveďov, sú jediné zachované dôkazy príležitostného [[kanibalizmus (zoológia)|kanibalistického]] požierania,<ref name="Foxbear">{{cite news | url = http://www.foxnews.com/story/0,2933,320971,00.html| title = Prehistoric Cave Bears Weren't So Cuddly After All | publisher = FOXNews | accessdate = 2008-01-11 | date=2008-01-09}}</ref><ref name=Pacher2000>{{Cite journal|author=Pacher, M. |title=Taphonomische Untersuchungen der Höhlenbären-Fundstellen in der Schwabenreith-Höhle bei Lunz am See (Niederösterreich) |year=2000 |journal=Beiträge zur Paläontologie |volume=25 |pages=11 – 85}}</ref> pravdepodobne na jedincoch, ktorý zomreli počas hibernácie, a dentálna mikroanalýza naznačuje, že jaskynné medvede sa kŕmili väčším množstvo kostí ako súčasný medveď hnedý eurázijský.<ref name="cavebear">{{Cite journal | url = http://www.geo.auth.gr/12icbs/proceedings/pinto.pdf| author=Pinto Llono, A.C. | series = Special |title = Comparative dental microwear analysis of cave bears Ursus spelaeus Rosenmüller, 1794 and brown bears Ursus arctos Linnaeus ,1758 |year=2006 |journal = Scientific Annals, School of Geology Aristotle University of Thessaloniki (AUTH) | volume= 98 |pages=103 – 108}}</ref>
Okrem toho, pozostatky jaskynného medveďa z [[Peștera cu Oase]] na juhozápade Rumunska mali zvýšenú hladinu [[dusík|<sup>15</sup>N]] v kostiach, čo naznačuje, že išlo o [[Všežravec|všežravca]],<ref name="Omnivore"/><ref name=Richards2008>{{Cite journal|author=Richards, M.P. |title=Isotopic evidence for omnivory among European cave bears: Late Pleistocene Ursus spelaeus from the Pestera cu Oase, Romania. |year=2008 |journal=PNAS |volume=105 |pages=600 – 604|display-authors=etal|doi=10.1073/pnas.0711063105 }}</ref> aj keď sú tieto hodnoty v rozmedzí tých, ktoré boli zistené u striktne bylinožravých [[mamut]]ov.<ref>Bocherens, H. 2003: Isotopic biogeochemistry and the paleoecology of the mammoth steppe fauna. In Reumer, F., Braber, F., Mol, D. & de Vos, J. (eds.): Advances in Mammoth Research, 57 – 76. Deinsea 9.</ref>
Hoci v súčasnosti prevažuje názor, že jaskynné medvede boli z veľkej časti bylinožravé, a viac ako moderné druhy z rodu [[Ursus (rod)|Ursus]],<ref name="extinction"/> stále viac dôkazov poukazuje na všežravú diétu. Ide o regionálnu variabilitu izotopového zloženia kostrových pozostatkov, ktorá svedčí o diétnej plastickosti.<ref name="Omnivore"/><ref name=Richards2008/> Aj nedávno prehodnotená
===Úmrtnosť===
Riadok 131:
Jaskynný medveď bol rozšírený po celej Európe; [[Španielsko]] a [[Veľká Británia (ostrov)|Veľká Británia]] na západe, [[Taliansko]], časti [[Nemecko|Nemecka]], [[Poľsko]], [[Česko]], [[Slovensko]], [[Balkánsky polostrov|Balkán]], [[Rumunsko]] a časti [[Rusko|Ruska]], vrátane [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazu]]; a severný [[Irán]]. Žiadne stopy sa nenašli v [[Škótsko|Škótsku]], [[Škandinávia|Škandinávii]] alebo v [[pobaltské štáty|pobaltských štátoch]], ktoré boli v tom čase pod rozsiahlou vrstvou [[ľadovec|ľadovca]]. Najväčšie počty pozostatky sa našli v [[Rakúsko|Rakúsku]], [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], severnom Taliansku, severnom Španielsku, južnom [[Francúzsko|Francúzsku]], a [[Rumunsko|Rumunsku]], čo zhruba zodpovedá [[Pyreneje|Pyrenejám]], [[Alpy|Alpám]] a [[Karpaty|Karpatom]]. Obrovské množstvo kostí nájdených v južnej, strednej a východnej Európe viedlo niektorých vedcov k tomu, aby si mysleli, že v Európe raz boli doslova stáda jaskynných medveďov. Poukázali však na to, že niektoré jaskyne majúce tisíce kostí, boli zhromažďované po dobu 100 tisíc rokov a viac, čo vyžaduje iba dve úmrtia v jaskyni za rok pre také veľké množstvá.<ref name="bieder"/>
Obýval nízke horské oblasti, a to najmä v oblastiach bohatých na [[vápenec]]ové jaskyne. Zdá sa, že sa vyhýbali otvoreným pláňam, preferovali zalesnené oblasti alebo terény na hranici lesa.<ref name="bieder"/>
Steny niektorých jaskýň s úzkym vchodom medvede svojim chodením a srsťou za státisíce rokov vyleštili.<ref name=Piper/>
| |||