Vasilij Grigorievič Perov: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnená kategória + typo 2x
Riadok 18:
 
== Umelecké začiatky ==
Pozornosť upútal už prvými samostatnými prácami. Obrazy ''Príchod žandárskeho veliteľa na vyšetrovanie'' (1857), ''Kostolníkov syn vo svojej prvej hodnosti'' (1860) a ''Kázeň na dedine'' (1861) určili jeho ďalšie umelecké napredovanie smerom k realizmu. Dielo ''Príchod žandárskeho veliteľa'', Perovova prvotina, mu vyniesla ocenenie veľkou striebornou medailou v roku [[1858]] a za maľbu ''Kázeň na dedine'' (maľovaná ako dilomovádiplomová práca) dostal v roku [[1861]] dokonca medailu zlatú.
 
[[Obrázok:Wassilij Grigorjewitsch Perow 006.jpg|left|thumb|280px|''[[Dedinská krížová procesia na Veľkú noc]]'', 1861, olej na plátne, [[Štátna Tretiakovská galéria]], [[Moskva]]]]V tom istom roku dokončil obraz ''[[Dedinská krížová procesia na Veľkú noc]]'', ktorý sa stal svojím satirickým obsahom najostrejším v jeho doterajšej tvorbe. V roku [[1862]] ho maliar vystavil na umeleckej výstave v [[Petrohrad|Peterburgu]]. Dielo tu upútalo pozornosť mimoriadneho počtu návštevníkov, no vzhľadom k jeho provokujúcemu obsahu dostal príkaz obraz odstrániť. Obraz, vyznačujúci sa nielen ostrosťou obsahu a smelosťou, s ktorou Perov kritizoval spoločenské zriadenie, ale aj umením dať veci veľmi pútavú rozprávačskú formu, vzápätí pre svoju [[Štátna Tretiakovská galéria|galériu]] kúpil zberateľ umenia [[Pavel Michajlovič Tretiakov|P. M. Tretiakov]].
Riadok 43:
Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov vytvoril Perov sériu obrazov, otvárajúcich novú kapitolu v portrétnom maliarstve. Perov sa stal majstrom najmä mužského portrétu a medzi jeho obrazmi nájdeme podobizne významných predstaviteľov predovšetkým umeleckého prostredia. Svoje najhodnotnejšie diela namaľoval v období rokov [[1869]]{{--}}[[1872]]. Za jeho prvé dielo tejto kategórie možno pokladať ''Portrét spisovateľa a lekára V. V. Bezsonova'', Perovovho priateľa. K významným portrétnym dielam patria podobizne spisovateľov [[Alexandr Nikolajevič Ostrovskij|A. N. Ostrovského]], [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij|F. M. Dostojevského]] a [[Ivan Sergejevič Turgenev|I. S. Turgeneva]].
 
Umelecký prejav Vasilija Grigorieviča Perova nemohol obísť ani takú významnú kapitolu akou bolo bezpochyby historické maliarstvo. Ako mnoho maliarov pred ním i neskôr aj Perov sa chcel podieľať na pozdvihnutí verejného záujmu o dejiny vlastného ľudu. V tých časoch, keď sa veľkí umelci obmedzovali na zachytávanie významných udalostí a pôsobenie historických osobností, Perova zaujímali masové ľudové hnutia. Priťahovalo ho povstanie [[Stepan Timofejevič Razin|Stepana Razina]], [[Jemelian Ivanovič Pugačov|Pugačovovo]] povstanie a boj Rusov s Tatármi za nazávislosťnezávislosť. Dokladom toho sú obrazy ''Pugačovov súd'' (1875) a ''Nikita Pustoviat'' (1881).
 
Veľa zo svojich zámerov sa mu nepodarilo naplniť. Ochorel na tuberkulózu, ktorej podľahol 10. júna (29. mája) 1882 vo veku štyridsaťosem rokov. Jeho telesné ostatky sú dodnes uložené na moskovskom [[Donský cintorín|Donskom cintoríne]]. Ešte v tom istom roku usporiadali veľkú posmrtnú výstavu jeho diela, ktorá ukázala nesmierny význam a umelcove zásluhy v rozvoji ruského kritického realizmu.
Riadok 91:
[[Kategória:Maliari realizmu]]
[[Kategória:Osobnosti na ruských poštových známkach]]
[[Kategória:Úmrtia na tuberkulózu]]