Veľký Kýr: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 194.160.216.18 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina Značka: rollback |
Pamiatky |
||
Riadok 4:
| Iné názvy =
| Obrázok = Velky Kyr kostol 2.jpg
| Popis obrázku = Kostol Povýšenia sv. Kríža
| Znak = Coa_Slovakia_Town_Nyitranagykér.svg
| Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Kraj = Nitriansky
| Okres = Nové Zámky
| Región =
| Časti =
| Rieka =
Riadok 36:
}}
'''Veľký Kýr''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].
== Polohopis ==
Odlesnený chotár obce je nivou rieky [[Nitra (rieka)|Nitry]], Starej Nitry a vyšších terás Nitrianskej pahorkatiny. Obec sa vymedzuje pásmom 48° zemepisnej šírky a 18° zemepisnej dĺžky. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 132 m n. m., chotár v nadmorských výškach 126{{--}}204 m n. m., toto územie sa ešte zaraďuje do Podunajskej nížiny s prvými náznakmi Zoborského masívu. Obec leží v nive rieky Nitry. Cez stred obce preteká staré koryto rieky Nitra.▼
V susedstve Veľkého Kýru sa rozprestierajú obce [[Branč (okres Nitra)|Branč]], [[Komjatice]] a [[Vinodol]]. V širšom okolí obce sa nachádzajú tieto väčšie mestá: [[Šurany]], [[Nové Zámky]], [[Nitra]]. Cez obec vedie štátna cesta I. triedy č. 64. a železničná trať Nové Zámky – Prievidza.▼
'''Vývin názvu obce'''
* [[1113]] – ''Villa de Keer''
* [[1156]] – ''Ker''
* [[1222]] – ''Ker''
* [[1269]] – ''Keer''
* [[1808]] – ''Weľký Kýr'', maď. ''Nyitranagykér''
* [[1948]] – ''Milanovce''
* [[1991]] – ''Veľký Kýr''
== Dejiny ==
Archeologické nálezy dokazujú, že toto územie bolo obývané už v kamennej dobe. V neolite tu pravdepodobne bolo sídlisko kultúry so západnou lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny, v eneolite sídlisko s bolerázskou keramikou, v železnej dobe laténske pohrebisko, a v rímskej dobe germánske sídlisko. V 1. storočí nášho letopočtu tu Rimania postavili pohraničnú strážnu vežu (castellum), pretože tadiaľto viedla jedna z najdôležitejších obchodných ciest, tzv. [[Jantárová cesta (história)|Jantárová cesta]].
Veľký Kýr sa prvýkrát spomínana v listine kráľa Kolomana z roku 1113 ako Ker, čo je zrejme pomenovanie podľa jedného z legendárnych 7 staromaďarských kmeňov Kér. Zo zoborskej listiny z roku 1113 vyplýva, že po smrti vodcu Huba, sa obec stala majetkom zoborského opátstva a jej obyvatelia jeho poddanými. Dovtedy v nej žili slobodní roľníci. Vtedajší obyvatelia, ktorí vďaka misionárom zo zoborského kláštora prijali kresťanskú vieru, sa schádzali v tomto kostole, až kým nebol zničený počas tatárskeho vpádu. Nový kostol, ktorý stojí dodnes, bol postavený približne v rokoch [[1332]] až [[1371]]. Od roku 1349 sa obec stala vlastníctvom ostrihomského arcibiskupstva, ktoré ju do 16. storočia prenajímalo zemanským rodinám. ▼
Začiatkom [[17. storočia]] prežíva obec svoj najväčší rozmach. Podľa starého medeného pečatidla bol vtedy Veľký Kýr mestečkom – získal tak privilégium usporiadania výročných trhov. Usadlosť patrila medzi 120 stredne veľkých mestečiek, v ktorých sídlili úrady celého okresu, usporadúvali sa trhy, otvorila sa krčma, hostinec. Spolu s Kýrom boli v nitrianskej župe iba 3 takéto mestečká. Po obsadení Nových Zámkov Turkami (1663), bola obec až do roku 1685 pod tureckou nadvládou. Väčšina obyvateľstva utiekla, mnohí v krutých bojoch zomreli. Usadlosť sa neraz označila za vyľudnenú. Ale už 5 rokov po vyhnaní Turkov (1690) mala obec 320 obyvateľov, čo bol v tom období výrazný počet. Napriek obrovskej snahe obyvateľov však už nikdy nezískala naspäť mestské privilégiá. Obnova obce, zničeného kostola i samotných domov prebiehala dve desaťročia. V roku 1720 mala obec 25 domácností. V roku 1787 už 174 domov, kým Malý Kýr mal v tom období 54 domov. ▼
V 18. a 19. storočí sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a chovom hospodárskych zvierat. Až do pádu Rakúsko-Uhorska bola obec jej súčasťou. Ťažké roky 1. svetovej vojny poznačili aj túto usadlosť rovnako ako všetky ostatné sídla. Po podpísaní trianonskej zmluvy (1920) pripojili obec k Česko-Slovensku. Počas 2. svetovej vojny obec na základe prvej viedenskej arbitráže patrila horthyovskému Maďarsku. Hoci v prvých etapách vojny nemecké vojská úspešne napredovali, v roku 1943 sa všetko zmenilo, postupne sa sťahovali späť. Hrozba bojiska poznačila aj okolie Nitry. Vojsko vniklo na územie obce 27. marca 1944, zničili mosty nad riekou Nitrou. ▼
V roku 1948 dostala obec nový názov, Milanovce. Obec sa prudko rozvíjala, menila sa tvár ulíc, v 60-tych rokoch vybudovalo sa mnoho nových budov občianskej vybavenosti, v roku 1949 v nej vzniklo Jednotné roľnícke družstvo. V roku 1980 tu bolo 994 obytných domov, pričom vyše 700 vzniklo v povojnovom období. Po nežnej revolúcii v roku 1989 obyvatelia obce spísali petíciu, v ktorej žiadali o prinavrátenie pôvodného názvu obce, Veľký Kýr. Povolenie dostali v roku 1991.▼
== Obyvateľstvo ==
Řádek 43 ⟶ 69:
'''Vývoj obyvateľstva:'''
* 1869{{--}}1888
* 1880{{--}}2043
Řádek 58 ⟶ 83:
* 2005{{--}}3069
=== Etnické zloženie obyvateľstva ===
Maďari – 64,29 %<br />Slováci – 35,27 %<br />Česi – 0,09 %<br />a iní<br />
=== Náboženské zloženie obyvateľstva ===
rímski katolíci – 97,65 %<br />bez vyznania – 0,94 %<br />evanjelici – 0,56 %<br />grécki katolíci – 0,03 %<br />a iní.
== Prírodné podmienky ==
=== Geografia ===
Geomorfologické zaradenie: subprovincia [[Malá dunajská kotlina]] – oblasť [[Podunajská nížina]] – celok [[Podunajská pahorkatina]] – podcelok Nitrianska pahorkatina
== Kultúra a zaujímavosti ==
▲== Dejiny ==
=== Pamiatky ===
▲Archeologické nálezy dokazujú, že toto územie bolo obývané už v kamennej dobe. V neolite tu pravdepodobne bolo sídlisko kultúry so západnou lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny, v eneolite sídlisko s bolerázskou keramikou, v železnej dobe laténske pohrebisko, a v rímskej dobe germánske sídlisko. V 1. storočí nášho letopočtu tu Rimania postavili pohraničnú strážnu vežu (castellum), pretože tadiaľto viedla jedna z najdôležitejších obchodných ciest, tzv. [[Jantárová cesta (história)|Jantárová cesta]]. V 9. storočí tu stála veľmoravská osada, z 10. storočia pochádza pohrebisko belobrdskej (teda slovansko-staromaďarskej) kultúry. Z 11.{{--}}13. storočia sa vykopalo radové pohrebisko pri (zaniknutom) románskom kostole sv. Klimenta z 11.{{--}}13. storočia.
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová [[barok|baroková]] stavba s [[transept]]om, segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1768]]. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby. V roku [[1958]] bol rozšírený o transept. V roku [[2004]] prešiel obnovou. Interiér je zaklenutý českými plackami. Nachádza sa tu kamenná [[krstiteľnica]] z polovice [[19. storočia]] a [[organ]] z roku [[1908]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Veľký Kýr - Kostol Narodenia Panny Márie
| url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/velky-kyr-kostol-povysenia-sv-kriza
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Pod kostolom je umiestnená [[krypta]]. Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovou rímsou a lizénovýmmi rámami, ukončená je ihlancovou helmicou a nárožnými vežicami ukončenými dekoratívnymi guľami.
* [[Kaplnka]] Najsvätejšej Trojice, neskorobaroková stavba s pravouhlým záverom a malou strešnou vežou, z roku [[1793]]. V roku [[2007]] prešiel obnovou. Interiér je zaklenutý pruskou [[klenba|klenbou]]. Nachádza sa tu [[oltár]] v štýle luiséz s obrazom Najsvätejšej Trojice z roku [[1820]]. Kaplnka má hladké fasády s pravouhlo ukončenými oknami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
▲Veľký Kýr sa prvýkrát spomínana v listine kráľa Kolomana z roku 1113 ako Ker, čo je zrejme pomenovanie podľa jedného z legendárnych 7 staromaďarských kmeňov Kér. Zo zoborskej listiny z roku 1113 vyplýva, že po smrti vodcu Huba, sa obec stala majetkom zoborského opátstva a jej obyvatelia jeho poddanými. Dovtedy v nej žili slobodní roľníci. Vtedajší obyvatelia, ktorí vďaka misionárom zo zoborského kláštora prijali kresťanskú vieru, sa schádzali v tomto kostole, až kým nebol zničený počas tatárskeho vpádu. Nový kostol, ktorý stojí dodnes, bol postavený približne v rokoch 1332 až 1371. Od roku 1349 sa obec stala vlastníctvom ostrihomského arcibiskupstva, ktoré ju do 16. storočia prenajímalo zemanským rodinám.
| priezvisko =
| meno =
▲Začiatkom 17. storočia prežíva obec svoj najväčší rozmach. Podľa starého medeného pečatidla bol vtedy Veľký Kýr mestečkom – získal tak privilégium usporiadania výročných trhov. Usadlosť patrila medzi 120 stredne veľkých mestečiek, v ktorých sídlili úrady celého okresu, usporadúvali sa trhy, otvorila sa krčma, hostinec. Spolu s Kýrom boli v nitrianskej župe iba 3 takéto mestečká. Po obsadení Nových Zámkov Turkami (1663), bola obec až do roku 1685 pod tureckou nadvládou. Väčšina obyvateľstva utiekla, mnohí v krutých bojoch zomreli. Usadlosť sa neraz označila za vyľudnenú. Ale už 5 rokov po vyhnaní Turkov (1690) mala obec 320 obyvateľov, čo bol v tom období výrazný počet. Napriek obrovskej snahe obyvateľov však už nikdy nezískala naspäť mestské privilégiá. Obnova obce, zničeného kostola i samotných domov prebiehala dve desaťročia. V roku 1720 mala obec 25 domácností. V roku 1787 už 174 domov, kým Malý Kýr mal v tom období 54 domov.
| odkaz na autora =
| titul = Veľký Kýr - Kaplnka Najsvätejšej Trojice
▲V 18. a 19. storočí sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a chovom hospodárskych zvierat. Až do pádu Rakúsko-Uhorska bola obec jej súčasťou. Ťažké roky 1. svetovej vojny poznačili aj túto usadlosť rovnako ako všetky ostatné sídla. Po podpísaní trianonskej zmluvy (1920) pripojili obec k Česko-Slovensku. Počas 2. svetovej vojny obec na základe prvej viedenskej arbitráže patrila horthyovskému Maďarsku. Hoci v prvých etapách vojny nemecké vojská úspešne napredovali, v roku 1943 sa všetko zmenilo, postupne sa sťahovali späť. Hrozba bojiska poznačila aj okolie Nitry. Vojsko vniklo na územie obce 27. marca 1944, zničili mosty nad riekou Nitrou.
| url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/velky-kyr-kaplnka-najsvatejsej-trojice
| dátum vydania =
▲V roku 1948 dostala obec nový názov, Milanovce. Obec sa prudko rozvíjala, menila sa tvár ulíc, v 60-tych rokoch vybudovalo sa mnoho nových budov občianskej vybavenosti, v roku 1949 v nej vzniklo Jednotné roľnícke družstvo. V roku 1980 tu bolo 994 obytných domov, pričom vyše 700 vzniklo v povojnovom období. Po nežnej revolúcii v roku 1989 obyvatelia obce spísali petíciu, v ktorej žiadali o prinavrátenie pôvodného názvu obce, Veľký Kýr. Povolenie dostali v roku 1991.
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
<gallery>
Súbor:Nyitranagykér templom 1.JPG|Kostol Povýšenia sv. Kríža
Súbor:Velky Kyr kostol 3.jpg
Súbor:Nyitranagykér temető 2.JPG|Kaplnka Najsvätejšej Trojice
Súbor:Nyitranagykér temető 4.JPG
</gallery>
▲Odlesnený chotár obce je nivou rieky [[Nitra (rieka)|Nitry]], Starej Nitry a vyšších terás Nitrianskej pahorkatiny. Obec sa vymedzuje pásmom 48° zemepisnej šírky a 18° zemepisnej dĺžky. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 132 m n. m., chotár v nadmorských výškach 126{{--}}204 m n. m., toto územie sa ešte zaraďuje do Podunajskej nížiny s prvými náznakmi Zoborského masívu. Obec leží v nive rieky Nitry. Cez stred obce preteká staré koryto rieky Nitra.
▲V susedstve Veľkého Kýru sa rozprestierajú obce [[Branč (okres Nitra)|Branč]], [[Komjatice]] a [[Vinodol]]. V širšom okolí obce sa nachádzajú tieto väčšie mestá: [[Šurany]], [[Nové Zámky]], [[Nitra]]. Cez obec vedie štátna cesta I. triedy č. 64. a železničná trať Nové Zámky – Prievidza.
== Železnica ==▼
Obec Veľký Kýr leží na jednokoľajovej trati č. 140. Kedysi to bola rýchliková trať. Chodili tu vlaky až do Poľska. 1. septembra 1876 sa otvorila trať medzi Šuranami a Ivánkou pri Nitre. Trať sa stavala v rokoch 1875 a 1876. Trať viedla aj územím cintorína a preto fara dostala 438 forintov.▼
== Občianska vybavenosť ==
Řádek 103 ⟶ 135:
* Maloobchodná sieť: širokosortimentné potraviny, tabak a PNS, špecializované potraviny, textil, obuv, domáce potreby, špecializované predajne.
* Verejné stravovanie: pohostinstvo, reštaurácie, bufet,penzión iné. Výrobné a opravárenské služby: Roľnícke družstvo, pekáreň, oprava obuvi,stavebníctvo.
* Nevýrobné služby: holič, kaderník, smútočná sieň,
* Náboženstvo: V obci je rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža z roku 1332 a kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1371.
== Doprava ==
▲=== Železnica ===
▲Obec Veľký Kýr leží na jednokoľajovej trati č. 140. Kedysi to bola rýchliková trať. Chodili tu vlaky až do Poľska. 1. septembra 1876 sa otvorila trať medzi Šuranami a Ivánkou pri Nitre. Trať sa stavala v rokoch 1875 a 1876. Trať viedla aj územím cintorína a preto fara dostala 438 forintov.
== Referencie ==
{{referencie}}
== Externé odkazy ==
* [http://velkykyr.sk/ Oficiálna stránka obce]
{{Obce okresu Nové Zámky}}
| |||