Rastislav (arcibiskup): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
základ, pracuje sa |
rozšírenie, pracuje sa |
||
Riadok 74:
}}
Jeho Blaženosť '''Metropolita Rastislav''' (vlastným menom '''Ondrej Gont''', {{vjz|ukr|''Ондрей Ґонт''}}, * [[25. január]] [[1978]], [[Snina]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávny]] biskup [[Ukrajina|ukrajinskej]] národnosti. Od roku 2012 je prešovským arcibiskupom, od roku 2014 metropolitom českých krajín a Slovenska, teda hlavou Pravoslávnej cirkvi v [[Česká republika|Českej republike]] a na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Posvätná Synoda | url = https://orthodox.sk/posvatna-synoda/ | vydavateľ = orthodox.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-06 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
=== Mladosť a štúdium ===
Ondrej Gont ukončil základnú osemročnú školu v [[Snina|Snine]] v roku [[1992]] a [[Gymnázium Snina|gymnázium]] rovnako v rodnom meste v roku [[1996]]. V roku 2002 získal titul magistra teológie na [[Pravoslávna teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Pravoslávnej teologickej fakulte]] [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzity]] v [[Prešov]]e. Obhájil diplomovú prácu na tému „Tajomstvo smrti“.<ref name="zivotopis">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Životopis | url = http://www.eparchiapo.sk/sk/dokumenty/metropolita/zivotopis | vydavateľ = eparchiapo.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-07 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Počas 5. ročníka štúdia na fakulte teológie absolvoval štvormesačný študijný pobyt na [[Aristotelova univerzita v Solúne|Aristotelovej univerzite]] v [[Solún]]e v [[Grécko|Grécku]]. Počas štúdia zostal v kláštore svätých Solúnčanov a bol zverený do duchovnej starostlivosti [[Archimandrita|archimandritovi]] Irenejovi Charalambakisovi. Dva týždne strávil v kláštore svätého Dionýza z Olympie a jeden týždeň na [[Hora Athos|hore Athos]], kde navštívil niekoľko kláštorov.<ref name="zivotopis"/>
=== Kňažstvo ===
Pred promóciami ho český a slovenský metropolita [[Mikuláš Kocvár|metropolita Nikolaj]] menoval za ''čteca'' v kaplnke svätého apoštola a evanjelistu Jána Teológa v Pravoslávnom kňazskom seminári v Prešove. Dňa 7. septembra [[2003]] bol metropolitom Mikulášom vysvätený za diakona. 21. septembra 2003 ho arcibiskup [[Miron Chodakowski]] z [[Hajnówka|Hajnówky]], ordinár Poľskej armády, vysvätil za kňaza v [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Prešov)|Katedrálnom chráme svätého kniežaťa Alexandra Nevského]] v Prešove.<ref name="zivotopis"/>
V decembri 2003 bol menovaný za duchovného správcu Detského domova svätého Mikuláša v [[Medzilaborce|Medzilaborciach]]. Pracoval v piatich samostatných výchovných skupinách s deťmi od najútlejšieho veku až do odchodu z detského domova. Spolupracoval s pedagógmi a učiteľmi na uplatňovaní základných kresťanských princípov v živote detí. Išlo o deti, ktoré okrem sociálnych sankcií utrpeli aj mentálne postihnutie. V Detskom domove pripravil dvoch chlapcov na štúdium teológie na Pravoslávnej teologickej fakulte Prešovskej univerzity. V roku 2008 založil Mládežnícky zbor svätého apoštola Ondreja.<ref name="zivotopis"/>
Od septembra 2007 vyučoval náboženskú výchovu na Strednej odbornej škole v Reedukačnom centre svätého Mikuláša pre maloleté matky s deťmi v Medzilaborciach. Vyučovanie si vyžadovalo osobitný prístup, pretože žiaci sa nachádzali v reedukačnom centre z dôvodu výchovných problémov a porúch správania kombinovaných s mentálnym postihnutím a maloletým tehotenstvom.<ref name="zivotopis"/>
Od roku 2006 absolvoval tri pobyty v kláštore Svätého Jána Ruského v Pefkochori na gréckom [[Chalkidiki]] pod vedením miestneho archimandritu Timotea Tsotrasa. V roku 2007 navštívil kláštor Wyszow v [[Poľsko|Poľsku]]. Igumen Paphnutius a mních Jeroným ho oboznámili so spôsobom života v tamojšom kláštore. V rokoch 2011 až 2012 strávil mesiac v kláštore Archanjelov v srbskom [[Monastier Kovilj|monastieri]] v [[Kovilj]]i. Pri rozhodovaní o prijatí mníšstva boli pre neho rozhodujúce duchovné rady a pokyny kovilského opátskeho biskupa [[Porfirije Perić|Porfirija Perića]].<ref name="zivotopis"/>
6. októbra [[2012]] ho v pravoslávnom [[Monastier položenia rúcha Presvätej Bohorodičky v Komárne|Monastieri položenia rúcha Presvätej Bohorodičky]] v [[Komárno|Komárne]] komárňanský biskup a pomocný biskup pre správu prešovskej eparchie [[Tichon Hollósy]] vysvätil za mnícha s menom Rastislav.<ref name="zivotopis"/> V tom istom mesiaci bol povýšený na [[Igumen|igumena]] a [[Archimandrita|archimandritu]].<ref name="zivotopis"/>
== Úrad biskupa a metropolitu ==
20. októbra 2012 bol zvolený za prešovského a slovenského arcibiskupa na eparchiálnom zhromaždení Prešovskej pravoslávnej eparchie. Jeho slávnostné vyhlásenie sa konalo 17. novembra 2012 a biskupská chirotónia a intronizácia 18. novembra 2012 v katedrálnom kostole svätého Alexandra Nevského v Prešove.<ref name="zivotopis"/>
V júli 2013 viedol delegáciu Českej a Slovenskej pravoslávnej cirkvi na slávnosti venované 1025. výročiu ruského krstu. [2]
11. januára 2014 bol Rastislav na mimoriadnom sneme v Prešove zvolený za nového metropolitu pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku.<ref name="cro"/> Kandidoval ako jediný po tom, čo sa arcibiskup pražský Jáchym vzdal kandidatúry a získal 87 % hlasov účastníkov snemu.<ref name="cro">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravoslavná církev má nového patriarchu | url = https://radiozurnal.rozhlas.cz/pravoslavna-cirkev-ma-noveho-patriarchu-8004577 | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-07 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref>
Nový metropolita byl zvolen až v lednu [[2014]], kdy se jím stal prešovský [[Rastislav (arcibiskup)|arcibiskup Rastislav]]. O legitimnosti jeho volby ovšem panovaly pochybnosti<ref>[http://www.christnet.eu/clanky/5208/pravoslavni_si_zvolili_noveho_metropolitu_a_prazskeho_arcibiskupa_podle_simeona_neplatne.url Pravoslavní si zvolili nového metropolitu a pražského arcibiskupa, podle Simeona neplatně]</ref>, které byly rozptýleny až v únoru 2016 na osobnom stretnutí metropolitu Rastislava s konštatinopolským ekumenickým patriarchom [[Bartolomej I.|Bartolomejom]]. <ref>[http://www.amen.gr/article/i-proti-synadisi-tou-oikoumenikou-patriarxi-me-to-neo-prokathimeno-tis-ekklisias-tsexias-kai-slovakias] {{Wayback|url=http://www.amen.gr/article/i-proti-synadisi-tou-oikoumenikou-patriarxi-me-to-neo-prokathimeno-tis-ekklisias-tsexias-kai-slovakias |date=20161002194030 }} Setkání metropolity Rastislava s ekumenickým patriarchou</ref>
=== Kontroverzie ===
Zvoleniu Rastislava za metropolitu v januári 2014 predchádzala mimoriadna synoda 9. decembra 2013. Na tej bol vo funkcii metropolitného správcu nahradený arcibiskup olomoucko-brniansky [[Simeon (arcibiskup)|Simeon]] za Rastislava. Simeon však vyhlásil, že jeho výmena je neplatná. Simeon následne bojkotoval aj januárový snem v roku 2014, kde bol okrem zvolenia Rastislava za metropolitu tiež vtedajší Simeonov pomocný biskup brnenský [[Jáchym (arcibiskup)|Jáchym]] zvolený za arcibiskupa pražského a českých krajín. Simeon namietal, že jeho pomocný biskup Jáchym sa zúčastnil snemu bez vedomia vlastného biskupa. Naopak, skupina biskupov okolo Rastislava, arcibiskupa michalovsko-košického [[Juraj (arcibiskup)|Juraja]] a novovymenovaného biskupa pražského Jáchyma, voľbu obhajovala ako legitímnu. Z diplomatického medzinárodného hľadiska predstavitelia [[Ruská pravoslávna cirkev|Moskovského patriarchátu]] tvrdili, že bývalý metropolitný správca Simeon sa mal pokúsiť pripojiť autokefálnu cirkev v Česku a na Slovensku ku [[Konštantínopolský ekumenický patriarchát|Konštantínopolskému ekumenickému patriarchátu]]. Simeon mal ako metropolitný správca na sneme dva hlasy, zatiaľ čo Rastislav, Juraj a Jáchym po jednom hlase (komárňanský biskup [[Tichon (biskup)|Tichon]] odišiel vo februári 2013 do dôchodku a pražský biskup Kryštof zomrel v apríli 2013). Na presadenie väčšiny mal Simeon na snem údajne pozvať dvoch zástupcov z Ekumenického patriarchátu. Na túto informáciu reagovali Simeonovi oponenti pozvaním dvoch zástupcov z Moskvy, jedným z nich bol metropolita [[Hilarion (metropolita)|Hilarion]]. Tým sa zabezpečila väčšina pre Rastislava.
Po týchto udalostiach boli jednotlivými stranami Ekumenický aj Moskovský patriarchát obviňované zo zasahovania do česko-slovenskej pravoslávnej autokefálie. Metropolita Rastislav bol dokonca začiatkom roka 2014 Ekumenickým patriarchátom uznaný za persona non grata a z tohto dôvodu sa metropolita nezúčastnil Synaxie, pravidelného stretnutia hláv pravoslávnych cirkví v Istanbule v marci 2014.[3] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Naše pravoslavná církev je dnes jedinou pravoslavnou církví na světě bez uznané hlavy | url = http://sul-zeme.cz/8-zezahranici/28-nase-pravoslavna-cirkev-je-dnes-jedinou-pravoslavnou-cirkvi-na-svete-bez-uznane-hlavy | vydavateľ = sul-zeme.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> [5]
Patriarcha Bartolomej kritizoval situáciu v Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku v oficiálnom liste ministrovi kultúry Českej republiky. [4]
Ústava pravoslávnej cirkvi upravuje voľby biskupov a metropolitov. Podľa ústavy je na ustanovenie biskupa potrebný návrh koncilu, schválený posvätnou synodou kanonických schopností, a potom voľba eparchiálnym zhromaždením dvojtretinovou väčšinou. Ústava nepovoľuje žiadny iný spôsob. Voľbu metropolitu uskutočňuje pravoslávna cirkev z dvoch kandidátov - pražského arcibiskupa a prešovského arcibiskupa. [6] V prípade voľby arcibiskupa Rastislava bol nelegitímny pražský arcibiskup Jáchym nezákonne menovaný synodou zloženou z 3 osôb, pričom Jáchym hlasoval tiež vo svoj vlastný prospech, vďaka čomu je zvolený podľa vlastnej voľby, pričom sa rozhodol. metropolitného ilegálneho.
Touto otázkou sa teoreticky zaoberajú rôzni autori a je k dispozícii rozsiahla analýza. [7] Arcibiskupa Rastislava mnohí nepovažujú za legitímny primát Českej a Slovenskej pravoslávnej cirkvi [8], okrem niektorých ako Moskovský patriarcha Kirill [9], Pravoslávna cirkev v Amerike a Grécka pravoslávna cirkev v Antiochii. Rastislav bol dokonca titulovaný ako „pražský arcibiskup“, keď mu blahoželal Antiochijský patriarchát k jeho zvoleniu. Ďalej podľa tomosu Konštantínopolského ekumenického patriarchátu arcibiskup Rastislav už nie je kanonickým biskupom. Touto otázkou sa zaoberala Kanadská komisia ekumenického patriarchátu, ktorá je okrem iného zodpovedná za prípravu dokumentov pre biskupské tribunály.
== Osobný život ==
Rastislav hovorí plynule rusky, grécky a pasívne ovláda nemecký, poľský a srbský jazyk.<ref name="zivotopis"/>
== Referencie ==
| |||