Luteránstvo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace Značka: vrátenie |
Bez shrnutí editace Značky: vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
||
Riadok 4:
'''Luteranizmus''' (iné názvy: '''luteránstvo, luterstvo'''; pejoratívne ''luterčina'') je kresťanské hnutie a smer, ktorý za svoje východisko považuje teológiu [[Martin Luther|Martina Luthera]] a jeho nasledovníkov. Je to [[protestantizmus|protestantský]] smer založený v [[16. storočie|16. storočí]] ([[reformácia]]). Cirkev spadajúca pod tento smer sa nazýva '''luteránska cirkev'''. Príslušník luteranizmu alebo luteránskej cirkvi sa nazýva '''luterán'''.
Luteráni sa hlásia ku [[Biblia|Biblii]] a Knihe svornosti (Symbolickým knihám). Príjimajú cirkevnú Tradíciu ale len takú ktorá je v súlade s [[Biblia|Písmom]]. Vyznávajú [[Apoštolské vyznanie viery|Apoštolské]], [[Nicejsko-carihradské vyznanie viery|Nicejsko-carihradské]] a [[Atanaziánske vyznanie viery|Atanázovo vyznanie viery]]. Vysluhujú dve sviatosti: [[Sviatosť krstu|Krst]] a [[Eucharistia|Večeru Pánovu]]. Krstia už malé deti ale neodmietajú krst v neskoršom veku. Prítomnosť Krista vo Večeri Pánovej chápu ako reálnu, no odmietajú katolícku [[Transsubstanciácia|transsubstanciáciu]]. Hodné príjimanie je také ak veriaci verí v Kristovu prítomnosť sviatosti a ľutoval svoje hriechy. Spoveď má charakter verejnej aj ušnej. Verejná sa vysluhuje pri bohoslužbe. Kajúcnik vyzná hriechy Bohu v srdci, kňaz kladie spovedné otázky a následne udeľuje rozhrešenie. Ušná sa vyluhuje v súkromí pred kňazom. Narozdiel od katolíckej, nie je povinnosť vyznať všetky ťažké hriechy o ktorých vieme a po spovedi kajúcnik nemusí vykonávať pokutu. Luteráni ani na ťažké a ľahké hriechy nerozdeľujú. Spása je možná jedine dôverou v Kristovo milosrdenstvo, avšak ovocím viery musia byť skutky. Luteráni si ctia svätých ale nemodlia sa ku nim. Používajú obrazy a sochy ale nevzdávajú im úctu. Luteráni odmietli neomylnosť a zvrchovanú moc pápeža, [[očistec]], [[odpustky]] a [[pelagianizmus]].
V praktickom cirkevnom živote uprednostňuje účasť laikov na správe cirkvi. Dáva dôraz na osobný vzťah a skúsenosť s Bohom. Dôraz dáva na jasné oddelenie kompetencií medzi svetskými a cirkevnými inštitúciami. Voči zmiešavaniu politickej a cirkevnej moci má odmeraný postoj. Na praktický život veriaceho sa snaží vplývať prostredníctvom zvesti Božieho Slova a vysluhovaním sviatostí.
| |||