Peloponézske vojny: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Obsah stránky nahradený textom „{{Bez zdroja}} náhľad|250px|Mapa zobrazujúca boje počas Peloponézkej vojny ZMRDI BIFLUJTE A NE4ITAJTE WIKIPEDIU{{Zo…“
Značky: náhrada vrátené možný vandalizmus vizuálny editor
Matroxko (diskusia | príspevky)
Revízia 7140088 používateľa 195.91.29.248 (diskusia) bola vrátená
Značky: vrátenie vrátené vulgarizmy; slang
Riadok 3:
[[Súbor:Peloponezska_vojna.png|náhľad|250px|Mapa zobrazujúca boje počas Peloponézkej vojny]]
 
'''Peloponézske vojny''' alebo '''peloponézska vojna''' je označenie pre vojnové akcie v rokoch [[431 pred Kr.|434 pred Kr.]] až [[404 pred Kr.]], ktoré začali ako konflikt medzi:
ZMRDI BIFLUJTE A NE4ITAJTE WIKIPEDIU{{Zoznam vojen}}
* [[Aténsky námorný spolok|Aténskym námorným spolkom]] (alebo pôvodne [[Holy tlačeny kokot|Délsky spolok]]), teda Holy kokot a ich spojencami na strane jednej a
* [[Peloponézsky spolok|Peloponézskym spolkom]] na strane druhej, do ktorého patrila [[Sparta (starovek)|Sparta]], [[Korint]] a ďalší spojenci.
 
Vojna trvala 30 rokov (s prestávkami) a skončila porážkou Atén. Vo vojne išlo o získanie nadvlády v Grécku a v gréckych osadách mimo Grécka.
 
== Cesta k vojne ==
Aténčania sa snažili uskutočniť myšlienku gréckej jednoty. V roku [[446 pred Kr.]] zvolali do Atén [[panhelenizmus|panhelénsky]] zjazd, ktorého úlohou mala byť dohoda o spolupráci medzi Grékmi. Zjazd sa však nezišiel, najmä pre odpor Sparty a rozdelenie Grécka na dva bloky sa potvrdilo. [[Perikles|Periklés]] vyslal do Sparty posolstvo s návrhom na tridsaťročný mier. Sparta návrh prijala. Zmluva vstúpila do platnosti v roku [[445 pred Kr.]], ale mier trval iba 14 rokov.
 
Priamym podnetom pre vypuknutie vojny bol spor medzi Kerkyrou, podporovanou Aténami, a Korintom v roku 433 pred Kr. o osadu [[Epidamos]] a zákaz [[Megara|Megare]] používať prístavy a trhy v území panstva Atén. Korint si získal za spojenca macedónskeho kráľa (vypovedal Aténam vojnu), Sparty (vystúpila ako ochranca záujmov Megary) a iných mestských štátov.
 
== Archidamova vojna (431 - 421) ==
''Hlavný článok: [[Archidamova vojna]]''
Vojnové akcie začal spartský spojenec [[Téby (Bojócia)|Téby]] nočným útokom na aténskeho spojenca mesto Plataje. Keďže Atény odmietli splniť výzvu Sparty na ukončenie diskriminácie Megary, napadol spartský kráľ [[Archidamos II.]] v roku 431 [[Atika|Atiku]] a spustošil ju, jej obyvatelia utiekli do opevnených Atén a aténske loďstvo spustošilo peloponézske pobrežie.
 
Na čas to už vyzeralo tak, že vojna skončí, lebo Atény stratili veľa ľudí vďaka morovej epidémii, ktorá vypukla v roku 430 pred Kr. a Sparta utrpela veľa vojnových škôd. Keď už Sparta ponúkla rokovania o mieri, Téby porazili Atény a proti Aténam sa vzbúrili aj grécke mestá v Trákii. V roku 422 padli v bitke pri Amfipoli dvaja vodcovia vojnových strán, vojvodca Brásidas zo Sparty a aténsky politik Kleon. To umožnilo v roku 421 pred Kr. uzavrieť medzi Aténami a Spartou mier potvrdzujúci predvojnový [[status quo]] ([[Nikiov mier]]). K mierovej zmluve sa odmietli pripojiť najvýznamnejší spartskí spojenci, Korinth a Téby.
 
== Sicílska vojna (421-413) ==
[[Súbor:Sicilska Expedicia.png|náhľad|Sicílska výprava]]
''Hlavný článok: [[Sicílska vojna]]''
 
Keďže sa Korint a Téby na mierových rokovaniach nezúčastnili, neuznali Nikiov mier a spojili sa s niektorými mestami, ktoré boli pohádané s Aténami. Sparta, po vojne s Argom, sa časom postavila na stranu nepriateľov Atén.
 
Atény boli najprv úspešné a v roku 416 pred Kr. vyhladili Melos, ktorého obyvatelia boli kolonisti Sparty. Potom sa vojna rozšírila aj na grécke kolónie na Sicílii, kam Atény v rokoch 415 – 413 uskutočnili tzv. [[Sicílska výprava|Sicílsku výpravu]], lebo Egesta žiadala Atény o pomoc proti Syrakúzam, podporovaným Spartou. Syrakúzsko-sicílske vojská pod vedením spartského vojvodcu Gyllipa 27. augusta 413 pred Kr. zničili aténsky kontigent na Sicílii.
 
== Dekelejská vojna (413 - 404) ==
[[Súbor:Dekelejska vojna.png|náhľad|Dekelejská vojna]]
''Hlavný článok: [[Dekelejská vojna]]''
 
Ešte v tom istom roku Sparta napadla Atiku, kde obsadila Dekeleiu, aby odtiaľ ohrozovala Atény. Oslabenie Atén porážkou pri Sicílii a rokovanie o spojenectve Sparty s Perziou (dohoda v roku 411) donútili maloázijské grécke mestá (okrem ostrova Samos), aby opustili Aténsky námorný spolok.
 
Atény si vybudovali novú flotilu a dosiahli významné úspechy – oslobodili Hellespont a v roku 410 pred Kr. porazili spartské lode pri Kyziku, no veľkej presile nedokázali dlho odolávať. Spartsko-perzské vojská porazili Atény v roku 407 pred Kr. pri [[Notion|Notiu]] a v roku 405 pred Kr. bola aténska flotila úplne zničená pri Aigospotame. Atény odteraz museli v rokoch 405 – 404 pred Kr. popri pozemnej blokáde z Dekeleie čeliť aj spartskej námornej blokáde, v dôsledku čoho v Aténach vypukol hlad a mor ktorý priniesla jedna z lodí ktoré prichádzali do Atén. Po štvormesačnom obliehaní Atény kapitulovali a v roku 404 pred Kr. uzavreli mier.
 
Mierom z roku 404 pred Kr. Sparta Aténam nanútila oligarchickú ústavu (30 tyranov), Atény museli zbúrať svoje opevnenia (tzv. Dlhé múry a múry prístavu Piraieus), vydať všetky svoje lode (okrem dvanástich) a museli podriadiť svoje vojsko spartskému veleniu.
 
== Dôsledky ==
Skončila sa nadvláda Atén v Grécku a začalo sa obdobie nadvlády Sparty. Maloázijské grécke mestá sa stali závislými na Perzskej ríši. No grécke mestá sa najmä veľmi vyčerpali, čo využila Perzia, Macedónia a Trákia na zasahovanie do vnútorných otázok Grécka.
 
{{Zoznam vojen}}
 
[[Kategória:Peloponézske vojny| ]]