Hovoriaci vták: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
úprava cez vizuálny editor |
→Referencie: rozšírenie článku |
||
Riadok 52:
V štúdii porovnávajúcej [[spektrogram|sonogramy zvukov]] lýrochvostov a austrálskych strák počas napodobňovania zvukov ich autor uviedol, že napodobňovanie lýrochvosta bolo skôr „[[Impresionizmus|impresionistické]]“, zatiaľ čo u austrálskej straky bolo viac „[[Realizmus|realistické]]“.<ref name="Kaplan" />
== Funkčné dôvody rozprávania u vtákov ==
Teórií na funkčný dôvod vzniku zvukového napodobňovania je niekoľko. Nie sú však konkrétnym vysvetlením, prečo u vtákov vzniká snaha o napodobnenie akurát ľudskej reči. Niekoľko teórií platí len pre niektoré druhy, môžu byť kvôli sociálnej štruktúre, biotopu a ekológii správania.
=== Chybné kopírovanie ===
Panuje vedecký názor, že (všeobecná) imitácia zvukov, ktoré nesúvisia s vtákmi je v skutočnosti iba chybným pokusom, omylom jedincov o kopírovanie druhovo špecifických volaní.<ref name="Kaplan" />
=== Rozpoznávanie svojich kŕdľov ===
V prírode sa v kŕdľoch papagájov vyskytujú zreteľné miestne sociálne dialekty. Výskum naznačuje, že ich papagáje používajú na odlíšenie svojich známych členov svojho kŕdľa od neznámych vtákov iných cudzích kŕdľov vlastného druhu. Vtáky reagujú viac na vokalizácie, ktoré sú im známe, a jednotlivcov, ktorí majú iné zvukové dialekty ignorujú. Vtáky chované v zajatí preto môžu byť motivované napodobňovať ľudí, najmä ich majiteľov, aby si získali súhlas stať sa členom rodiny (kŕdľa). Ak počujú slovo alebo frázu opakovane, môžu si to interpretovať ako vokalizáciu odlišnú od svojho stavu v kŕdli. Potom sa pokúsia vokalizáciu naučiť, aby si udržali členstvo v tomto kŕdli. Ak sa na papagája nereaguje, keď škrieka v prirodzenej vokalizácii papagája, ale dostane pozornosť alebo jedlo, keď napodobňuje ľudskú reč, má ďalšiu motiváciu opakovať ľudské slová a frázy.<ref>{{cite web|url=http://www.slate.com/articles/health_and_science/explainer/2012/05/talking_parakeets_why_do_they_mimic_human_speech_.html|author=Oremus, W.|publisher=the Slate Company|year=2012|title=Why parrots parrot|access-date=March 24, 2014}}</ref>
=== Teritorialita ===
Teritoriálny spev lýrochvostov je pomerne jednoduchá a podstatne sa líši od zvukov, ktoré napodobňujú - vrátane ľudskej reči.
=== Sexuálny výber pri väčšom repertoári ===
Jedným zo zdôvodnení funkcie{{chýba zdroj|dátum=Jún 2019}} napodobňovania zvukov je snaha o zvýšenie reprodukčného úspechu. Napríklad samec lýrochvosta zdobí, rozširuje svoju atraktivitu (vábenie) o mnohé rôzne prebrané zvuky, často spevom iných vtákov z blízkosti, ale môže preberať aj iné zvuky, ako sú klaksóny, motorové píly a štekajúce psy.
=== Ochrana pred predátormi ===
Všeobecne napodobňovanie zvukov môže pomôcť vtákovi zabrániť v obťažovaní seba alebo svojho potomstva. Napríklad austrálska straka chráni svoje hniezdo s mláďatami napodobňovaním zvukov, ktoré bežne vydávajú lokálne druhy [[Sovovité|sov]].
=== Sluchová mapa ===
Vtáky sa neriadia čuchom, takže nedokážu značkovať svoje teritórium tak, ako to robievajú cicavce. Preto niektoré vtáky, napríklad zmienená austrálska straka, napodobňujú iba tie zvuky, ktoré počujú, keď sú na svojom území. Týmto si tieto vtáky so, ktoré majú zložitejšiu sociálnu organizáciu doplnia vizuálnu mapu zvukovou mapou svojho teritória. Tento proces introdukcie charakteristických zvukov vtákom zľahčuje práve napodobňovanie.<ref name="Kaplan" />
==Referencie==
| |||