Obliehanie Nových Zámkov (1663): Rozdiel medzi revíziami

V prvej polovici 17. storočia bolo medzi [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a [[Habsburská monarchia|Habsburgovcami]] dosiahnuté prakticky prímerie. Po rokoch mieru však vypukli pohraničné konflikty. Dôvodom bola situácia v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]].<ref name="calisir">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fatih Çalişir | meno = Muhammed Fatih| autor = | odkaz na autora = | titul = War and Peace in the Frontier: Ottoman Rule in the Uyvar Province, 1663-1685 | url = http://www.thesis.bilkent.edu.tr/0003780.pdf | vydavateľ = [[Univerzita Bilkent]] | dátum vydania = Júl 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-14 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Sedmohradské knieža [[Juraj II. Rákoci]] sa pokúšal viesť v 50. rokoch 17. storočia vlastnú zahraničnú politiku zameranú ako proti [[Poľsko-litovská únia|Poľsko-litovskej únii]], tak proti Osmanskej ríši. Odmietol Osmanom platiť tribút a pripravoval v spolupráci s Moldavskom, Valašskom a Benátkami ofenzívu na osmanské územia.<ref name="calisir"/> V roku 1660 však zomrel a Osmani podnikli ofenzívu do Sedmohradska, kde po obliehaní pod vedením [[Köse Ali Paša|Köseho Ali Pašu]] dobyli pevnosť [[Veľký Varadín]].<ref name="calisir"/> [[Ján Keméni]], bývalý generál zosnulého kniežaťa [[Juraj II. Rákoci|Juraja II. Rákociho]], vyhlásil s habsburskou podporou nárok na titul sedmohradského kniežaťa proti vtedajšiemu novému kniežaťu a osmanskému vazalovi [[Michal I. Apafi|Michalovi Apafimu]].<ref name="Jorga">Nicolae Jorga: ''Geschichte des Osmanischen'' Reiches IV, (preklad: Nilüfer Epçeli), İstanbul 2009, {{ISBN|975-6480-17-3}} p.100-109</ref><ref name="calisir"/> Apafi získal kniežací trón s osmanskou podporou, Rakúšanom sa však podarilo dobyť hrady [[Kluž|Koložvár]] a [[Săcueni]] (Székelyhíd).