Dážďovka hnojná: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 7128636 používateľa 92.245.5.251 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
Bez shrnutí editace Značka: sekcia Referencie |
||
Riadok 31:
}}
'''Dážďovka hnojná'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Čihař | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Příroda v České a Slovenské republice | vydanie = | vydavateľ = Academia | miesto = | rok = 2002 | počet strán = 429 | url = | isbn = 978-80-200-0938-8 | kapitola = | strany = 409| jazyk = }}</ref> (iné názvy: '''dážďovka hnojová'''<ref>dážďovky. In: [[Malá encyklopédia biológie]]. Bratislava: Obzor, 1975, S. 92</ref>, '''dážďovka zapáchavá'''; lat. ''Eisenia f(o)etida'') je druh z rodu ''[[Eisenia]]'' (po slovensky dážďovka).
'''Dážďovka hnojná''' alebo '''dážďovka zapáchavá''' (''Eisenia fetida'') je [[obrúčkovce|obrúčkovec]] špecializujúci sa na [[dekompozícia|dekompozitujúci]] organický odpad. Darí sa jej v hnijúcej [[vegetácia|vegetácii]], [[kompost]]e alebo [[hnoj]]i. V pôde sa vyskytujú výnimočne, vyhľadávajú podmienky, v ktorých ostatné dážďovky nedokážu prežiť. Patria medzi kozmopolitné druhy - žijú na všetkých kontinentoch okrem [[Antarktída|Antarktidy]].▼
▲
Na území [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]] sa dážďovka vyskytuje od marca do októbra v teplejších oblastiach. Je typickým obyvateľom [[Kompost|kompostov]], parenísk a hnoja. Zriedkavejšie ho možno nájsť aj na poliach, lúkach či v lesoch. Táto [[dážďovka]] nepríjemne zapácha – odtiaľ pochádza aj jej druhové pomenovanie. V priebehu dňa zožerie asi polovicu z hmotnosti svojho tela čerstvých kompostových odpadkov, čím sa veľmi intenzívne stará o tvorbu humusu. Preto ju ľudia aj zámerne pridávajú do kompostov (tzv. dážďovkový kompost). Pohlavne dospelé dážďovky majú v prednej tretine tela opasok (''clitellum''), v ktorom sú hlienové žľazy. Dážďovky sú obojpohlavné živočíchy tzv. [[Hermafrodit|hermafrodity]]. Pri párení nastáva vzájomná výmena samčích pohlavných buniek. Pária sa asi raz za [[10]] dní. Obidve dážďovky si odložia získané pohlavné [[Bunka|bunky]] do zásobných vačkov, kým im nedozrejú vlastné vajíčka. Keď sa tak stane, oplodnia ich získanými samčími bunkami a umiestnia do ochranného obalu (''[[Kokón|kokónu]]'') – produktu hlienových žliaz, ktorý má tvar [[Citrón|citróna]]. Priamo z vajíčok sa vyvinú malé dážďovky (2 – 20 jedincov), ktoré vyliezajú von z kokónu. Pohlavne dospievajú asi po 15 mesiacoch. Dážďovka hnojná sa v priemere dožíva 2 roky. Počas života dorastajú do dĺžky 4–13 centimetrov. Ich poškodené alebo pretrhnuté [[telo]] má schopnosť znovu sa obnoviť ([[Regenerácia|regenerovať]]).
| |||