Alex (papagáj): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bojars (diskusia | príspevky)
→‎Úspechy: rozšírenie článku
Bojars (diskusia | príspevky)
d drobné
Riadok 4:
 
== Začiatky ==
[[Irene Pepperbergová]] kúpila Alexa v obchode s domácimi zvieratami, v období, keď pracovala ako výskumný pracovník zaoberajúci sa výskumom správania zvierat na [[Purdue University|Purdueovej univerzite]] v Spojených štátoch. Bola presvedčená, že Alexovi museli byť už od mladosti strihané krídla a preto nebol naučený lietať.<ref>{{cite news |title=A Little Bird Told Me |url=http://seedmagazine.com/content/article/a_little_bird_told_me/|work=Seed Magazine |date=12 September 2007 |access-date=24 November 2009}}</ref>
 
== Tréning ==
Pri Alexovom tréningu bola použitá Pepperbergovej metóda nazvaná „model/rival“. Pri nej interakcia u trénovaného (papagája) vyprovokovaná sledovaním trénerov. Hlavný tréner pri tejto metóde požaduje reakciu, pomocný tréner svojou aktivitou provokuje trénované zviera/rivala svojou reakciou. Predstavme si, že Alexa trénuje spolu s Irene aj žena menom Eva (meno je vymyslené). Pojem „model“ sa používa na opísanie techniky, pretože jedna osoba modeluje to, čo chce papagáj robiť. V prípade Alexa je cieľom dosiahnuť, aby povedal slovo. Napríklad Irene zdvihla predmet a povedala: „Eva, čo je toto?“ a Eva odpovedala „Pastelka“. Irene podala predmet Eve, ktorá s ním potom manipulovala a hrala sa s ním. Ľudský praktikant bol potom Alexovým rivalom, pretože sa s objektom mohol hrať, ale Alex nie. Tréner a model/rival si neskôr vymieňali úlohy, aby trénovaný mohol vidieť, že proces je interaktívny. Pepperbergová uviedla, že v prípade, že spolu s asistentom hovorili a robili chybne, Alex ich naprával.<ref name="wise94-96">{{cite book |title= Drawing the Line|last= Wise|first= Steven M.|author-link= Steven M. Wise|year= 2002|publisher= Perseus Books|location= Cambridge, Massachusetts|isbn= 0-7382-0340-8|pages= 94–96}}</ref>
 
Oproti predošlým výskumom, technika tohto spôsobu tréningu pomohla Pepperbergovej pri uľahčení obojsmernej komunikácie s papagájmi. V neskorších rokoch Alex niekedy prevzal úlohu jedného z Pepperbergových asistentov, keď pôsobil ako „model“ a „súper“„rival“ v pomoci učiť ďalšieho papagája, ktorý bol skúmaný v laboratóriu.<ref name="wise94-96"/> Alex neskôr takýmto spôsobom cvičil slová aj keď bol sám.<ref name="wise93">{{cite book |title= Drawing the Line|last= Wise|first= Steven M.|author-link= Steven M. Wise|year= 2002|publisher= Perseus Books|location= Cambridge, Massachusetts|isbn= 0-7382-0340-8|page= 93}}</ref>
 
== Úspechy ==
Pepperbergová netvrdila, že Alex dokáže používať „jazyk“, ale tvrdila, že tento papagáj používa dvojsmerný komunikačný kód.<ref name="wise90-92">{{cite book |title= Drawing the Line|last= Wise|first= Steven M.|author-link= Steven M. Wise|year= 2002|publisher= Perseus Books|location= Cambridge, Massachusetts|isbn= 0-7382-0340-8|pages= 90–92}}</ref> Medzi úspechmi vo výskume Alexa Pepperbergová v roku 1999 uvádza, že tento papagáj dokáže identifikovať 50 rôznych objektov a počítať v množstvách do šiestich. Alex rozpoznával sedem farieb a päť rôznych tvarov, porozumel pojmom „väčší“, „menší“, „rovnaký“ a „odlišný“ a že sa učil význam slov „cez“ a „pod“.<ref name="smith"/> Alex prešiel čoraz náročnejšími testami, ktorými sa meria, či ľudia dosahujú objektívnu stálosť [[Jean Piaget|Piagetovho]] štádia č. 6. Alex preukazoval prekvapenie a hnev, keď bol konfrontovaný s neexistujúcim objektom alebo s predmetom odlišným od toho, o ktorom bol presvedčený, že ho počas testov pred ním ukryli.<ref name="wise101-102">{{cite book |title=Drawing the Line |last=Wise |first=Steven M. |author-link=Steven M. Wise |year=2002 |publisher=Perseus Books |location=Cambridge, Massachusetts |isbn=0-7382-0340-8 |pages=101–102}}</ref>
 
Alexov vyjadrovací slovník obsahoval iba niečo vyše sto slov,<ref name="Carey">Benedict Carey (10 September 2007), [https://www.nytimes.com/2007/09/10/science/10cnd-parrot.html?em&ex=1189569600&en=708c72b735b87acd&ei=5087%0A "Alex, a Parrot Who Had a Way With Words, Dies"]. ''The New York Times''. Retrieved 11 September 2007.</ref> no jeho výnimočnosť spočívala v tom, že bolo zrejmé, že rozumie tomu, čo hovorí. Napríklad, keď bol Alexovi ukázaný objekt a spýtali sa na jeho tvar, farbu, alebo materiál, dokázal ho správne označiť.<ref name="wise90-92"/> Pomenoval kľúč„kľúč“ ako kľúč„kľúč“ bez ohľadu na to, akú mal veľkosť, farbu a vedel určiť, čím je odlišný od ostatných.<ref name="sciam"/> Pri pohľade na zrkadlo povedal „akej je farby“, a odpoveď, že „šedej“ sa naučil po tom, čo mu bolo šesťkrát povedané „šedej“.<ref name="wise107">{{cite book |title=Drawing the Line |last=Wise |first=Steven M. |author-link=Steven M. Wise |year= 2002|publisher= Perseus Books |location=Cambridge, Massachusetts |isbn=0-7382-0340-8 |page=107}}</ref> Bolo to prvýkrát, čo zvierací druh položil otázku, v tomto prípade existenčnú otázku. Opice, ktoré boli vyškolené na používanie [[Posunková reč|posunkovej reči]], nedokázali doposiaľ položiť žiadnu otázku.<ref name = "jordania">{{cite book | title = Who Asked the First Question? The Origins of Human Choral Singing, Intelligence, Language and Speech | last1 = Jordania | first1=Joseph | isbn = 99940-31-81-3 |year = 2006 | publisher = Logos | location = Tbilisi}}</ref> Alexova schopnosť klásť otázky (a odpovedať na otázky Pepperbergovej jeho vlastnými otázkami), je dokumentovaná v mnohých článkoch a rozhovoroch.
 
Alex vraj chápal obraty v komunikácii a niekedy aj syntax zaužívanú v jazyku.<ref name="wise93"/> Dokázal v obmedzenej miere povedať aj správny počet podobných predmetov na jednom mieste. Podľa Pepperbergovej je možné, že aj keď ich nevedel priamo po jednom spočítať, dokázal počet odhadnúť omnoho rýchlejšie, než to dokáže človek.<ref name="wise108">{{cite book |title= Drawing the Line|last= Wise|first= Steven M.|author-link= Steven M. Wise|year= 2002|publisher= Perseus Books|location= Cambridge, Massachusetts|isbn= 0-7382-0340-8|page= 108}}</ref> Keď sa pri testoch unavil, povedal „Wanna go back“ („Chcem sa vrátiť“), čo znamenalo, že sa chce vrátiť do svojej klietky.<ref name="wise107"/> Ak bol Alexov výskumník podráždený, papagáj sa ho pokúsil ukľudniť slovami „I'm sorry“ („Prepáč“). Ak povedal „Chcem banán“, no namiesto toho mu ponúkli lieskový orech, znovu si pýtal banán, alebo orech zobral a odhodil ho smerom na výskumníka, či iným spôsobom dal najavo svoju mzrutosť, ešte predtým ako o banán znovu požiadal. V rámci testovania na otázky Alex odpovedal správne v 80 percentách prípadov.<ref>{{cite web|url=https://www.pbs.org/safarchive/3_ask/archive/qna/3293_pepperberg.html|title=Ask the Scientists: Irene Pepperberg Q&A|archive-url=https://web.archive.org/web/20071018070320/http://www.pbs.org/safarchive/3_ask/archive/qna/3293_pepperberg.html|archive-date=18 October 2007 <!--DASHBot-->|access-date=11 September 2007}}</ref>
 
==Referencie==