Listina: Rozdiel medzi revíziami

(1) Slovo listina vo významoch označujúcich druh (najmä oficiálne relevantnej) písomnosti vytvoril [[František Palacký]] v 19. storočí ako nové slovo, ktoré je myslené ako ekvivalent nemeckého výrazu (schriftliche) Urkunde. Dovtedy sa v tomto význame ako aj na označenie súkromnej korešpondencie používalo (aj v slovenčine) jediné slovo - slovo list; Palacký teda na základe nemčiny zaviedol terminologické rozlišovanie medzi listinou a listom. Slovo Urkunde v nemčine pôvodne (a ešte v 19. storočí alternatívne) neznamenalo písomnosť, ale svedectvo či dôkaz (akýkoľvek dôkaz, ale neskôr najmä neživý). (2) Slovo listina vo významoch označujúcich zoznam a pod. vzniklo mechanickým prebratím a prispôsobením zvukovej podoby nemeckého slova Liste, ktoré znamená zoznam. (3) Z čisto jazykového hľadiska je časť "list-" slova listina prevzatím slova list, ktoré je praslovanského pôvodu. <ref name=VL>Vázané listiny. In: Naše řeč, ročník 4 (1920), číslo 4, s. 105-107 [http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=1865]</ref><ref>HLAVÁČEK, I. et al Vademecum pomocných věd historických. 2002, S. 207</ref><ref name=K>{{Citácia knihy | priezvisko = Králik | meno = Ľubor | autor = | odkaz na autora = | titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2015 | počet strán = 700 | url = | isbn = 978-80-224-1493-7 | kapitola = | strany = 329| jazyk = }}</ref><ref>„Urkunde“, in: Wolfgang Pfeifer et al., Etymologisches Wörterbuch des Deutschen (1993), digitalisierte und von Wolfgang Pfeifer überarbeitete Version im Digitalen Wörterbuch der deutschen Sprache</ref><ref name=P>Urkunde. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 18. Altenburg 1864, S. 287-291.</ref>