Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wl |
rozšírenie, zdroje |
||
Riadok 87:
[[Image:CoA SK Dieceze old.jpg|thumb|Prehľad slovenských diecéz a ich znakov pred 14. 2. 2008]]
=== Vývoj Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku počas vlády KSČ ===
=== Zmeny v období od 2. svetovej vojny po súčasnosť ===▼
[[Súbor:Ján Vojtaššák1.jpg|náhľad|[[Ján Vojtaššák]], [[Spišské biskupstvo|spišský biskup]] v rokoch [[1921]]{{--}}[[1965]], dlhoročne väznený po politickom procese.]]
Zriadenie samostatnej slovenskej provincie prekazila [[druhá svetová vojna]]. Onedlho po jej skončení prevzal moc v ČSR komunistický režim, ktorý tvrdo potláčal každú náboženskú aktivitu na svojom území. Dohodu s režimom o zriadení samostatnej slovenskej provincie sa podarilo dosiahnuť až v roku 1977, a tak mohol pápež [[Pavol VI.]] dňa [[30. december|30. decembra]] [[1977]] splniť dávnu túžbu slovenských katolíckych veriacich a zriadil Slovenskú cirkevnú provinciu. Tým boli definitívne vyriešené vzťahy k územiam diecéz za hranicami ČSSR i diecéz spoza hraníc k farnostiam na slovenskom území. Apoštolská konštitúcia ''Praescriptionum sacrosancti'' oddelila územie Trnavskej administratúry od Ostrihomskej arcidiecézy a povýšila ju na Trnavskú arcidiecézu. Košická a Rožňavská diecéza boli odčlenené z Jágerskej cirkevnej provincie a podriadené novej, práve vzniknutej Trnavskej cirkevnej provincii. Boli tiež určené hranice slovenských biskupstiev. Apoštolská konštitúcia ''Qui divino'' ustanovila samotnú provinciu; na jej čele bola za metropolu ustanovená Trnavská arcidiecéza a do provincie patrili sufragánne tieto biskupstvá: Nitrianske, Banskobystrické, Spišské, ktoré boli dosiaľ priamo podriadené Svätej Stolici, a rovnako Rožňavské a Košické biskupstvo. Obe konštitúcie vyhlásil pražský arcibiskup [[František Tomášek (kardinál)|František kardinál Tomášek]] [[6. júl]]a [[1978]] v trnavskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa.▼
Zriadenie samostatnej slovenskej provincie prekazila [[druhá svetová vojna]]. Onedlho po jej skončení prevzal moc v ČSR komunistický režim, ktorý tvrdo potláčal každú náboženskú aktivitu na svojom území. Najmä v priebehu rokov [[1949]]{{--}}[[1951]] podnikol režim niekoľko veľmi tvrdých zákrokov voči katolíckej cirkvi. V roku 1949 boli prijaté tzv. cirkevné zákony, prostredníctvom ktorých mohla štátna moc cirkev úplne kontrolovať a rozhodovať o tom, ktorí kňazi budú môcť pôsobiť vo farnostiach.<ref name="upn1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ústav pamäti národa | odkaz na autora = | titul = Prenasledovanie cirkví 1948-1989 | url = https://www.upn.gov.sk/data/files/SKL-CIRKVI-SK-web.pdf | vydavateľ = Ústav pamäti národa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Počas tzv. ''Barbarskej noci'' z 13. na 14. apríla 1950 režim v [[Akcia K (kláštory)|Akcii K]] násilne zlikvidoval mužské [[Rehoľný rád|rehoľné rády]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bis | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Akcia K – 1. časť | periodikum = blog.postoj.sk | odkaz na periodikum = | url = https://blog.postoj.sk/18789/akcia-k-1-cast | issn = | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-01-14 }}</ref> Rovnaký postup s likvidáciou ženských kláštorov sa opakoval 29. augusta 1950 pri [[Akcia R|Akcii R]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pred 65 rokmi sa v Československu začala Akcia R | periodikum = [[Konzervatívny denník Postoj]] | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/5571/pred-65-rokmi-sa-v-ceskoslovensku-zacala-akcia-r | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-01-14 }}</ref> Okrem toho režim zorganizoval 28. apríla v [[Prešov]]e zinscenovaný [[sobor]], tzv. ''Prešovský lžisobor'' a v [[Akcia P|Akcii P]] pristúpil ku zrušeniu celej [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolíckej cirkvi]]. Snaha o likvidáciu katolíckej cirkvi v ČSR vyvrcholila v januári 1951, kedy boli pred súd vo vykonštruovanom politickom procese postavení traja katolícki biskupi – spišský biskup [[Ján Vojtaššák]], prešovský gréckokatolícky biskup [[Pavol Peter Gojdič]] a trnavský pomocný biskup [[Michal Buzalka]]. 15. januára 1951 boli odsúdení na 24 rokov odňatia slobody, resp. na doživotie, za „velezradu a udavačstvo“, ako aj „nepriateľskú politiku voči ľudovodemokratickému režimu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Katrebová Blehová | meno = Beáta | autor = | odkaz na autora = | titul = Cirkev dostala úder, ako nikdy predtým: 70. výročie monsterprocesu s biskupmi | url = https://dennikstandard.sk/21545/ked-slovensky-exil-ukazal-svoju-silu-70-vyrocie-monsterprocesu-s-biskupmi/ | vydavateľ = dennikstandard.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rovnako boli neskôr odsúdení v politickom procese aj biskupi [[Vasiľ Hopko]] a [[Štefan Barnáš]] za údajnú velezradu a vyzvedačstvo na 15 rokov väzenia.<ref name="upn1"/>
▲
Ďalšia zmena týkajúca sa organizácie rímskokatolíckej cirkvi na území Slovenska sa udiala v roku 1995. Dňa [[31. marec|31. marca]] [[1995]] bola apoštolskou konštitúciou ''Pastorali quidem permoti'' založená Košická cirkevná provincia. Sufragánnymi biskupstvami sa stali Spišské a Rožňavské biskupstvo. Súčasne došlo k cirkevnoprávnym zmenám i na západnom Slovensku. Trnavská arcidiecéza bola premenovaná na Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu a jej sufragánom zostalo Nitrianske a Banskobystrické biskupstvo.
[[20. január]]a [[2003]] bol zriadený [[Vojenský rímskokatolícky ordinariát]] na základe Zmluvy medzi SR a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky. Ordinariát je postavený na úroveň diecézy a má pôsobnosť pre celé Slovensko. Zatiaľ posledné zmeny sa
[[File:Rimskokatolicka cirkev 2011.png|thumb|Rímskokatolícka cirkev na Slovensku, podľa sčítania v roku 2011.]]
== Územné rozšírenie cirkvi ==
RKC je rozšírená na celom území Slovenska. Historicky až do [[Reformácia|reformácie]] bolo prakticky všetko obyvateľstvo územia Slovenska s výnimkou [[Židia na Slovensku|židov]] rímskokatolícke. Po [[Protireformácia|protireformácii]] sa rímskokatolícka cirkev znovu stala dominantnou cirkvou Slovenska a od polovice 19. storočia až do začiatku 21. storočia si stabilne udržuje podiel 60-70 % veriacich z celého obyvateľstva.<ref name="majo a sprocha">{{Citácia elektronického dokumentu
| |||