Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike: Rozdiel medzi revíziami

|-

| Adresa KBS

|-

| Webstránka

Na zriadení oficiálnej samostatnej slovenskej cirkevnej provincie sa mohlo začať pracovať až po podpise dohody medzi Svätou stolicou a ČSR ''Modus vivendi'' [[2. február]]a [[1928]]. Podľa tejto dohody sa na Slovensku mala zo slovenských diecéz utvoriť slovenská provincia na čele s arcibiskupom. Na základe dohody vznikli štátna a cirkevná komisia, ktoré pracovali na úprave hraníc slovenských diecéz. Svoju prácu ukončili v roku [[1933]] a Svätej Stolici bol odoslaný delimitačný plán. Apoštolská konštitúcia pápeža [[Pius XI.|Pia XI.]] ''Ad ecclesiastici regiminis incrementum'' z [[2. september|2. septembra]] [[1937]] upravila ohraničenie diecéz v súlade s rakúskou a maďarskou hranicou a bola vykonaním úmyslov vyslovených v Modus vivendi. Z území rozdelených diecéz na slovenskej pôde sa stali územia priamo podriadené Svätej Stolici. Tak vznikli samostatné diecézy Košická a Rožňavská a apoštolská administratúra Trnavská. Diecézy na Slovensku boli vyňaté z cirkevných provincií v Maďarsku (Ostrihomskej a Jágerskej). Územie Košickej a Rožňavskej diecézy na maďarskom zvrchovanom území bolo od materských diecéz odpojené a oficiálne zmenené na dočasné apoštolské administratúry. Pápežská konštitúcia predpokladala ustanovenie samostatnej Slovenskej cirkevnej provincie. Konštitúciu uviedol do života apoštolský nuncius [[Xaver Ritter]] [[12. október|12. októbra]] [[1937]].

 

[[Súbor:Ján Vojtaššák1.jpg|náhľad|[[Ján Vojtaššák]], [[Spišské biskupstvo|spišský biskup]] v rokoch [[1921]]{{--}}[[1965]], dlhoročne väznený po politickom procese.]]

Zriadenie samostatnej slovenskej provincie prekazila [[druhá svetová vojna]]. Onedlho po jej skončení prevzal moc v ČSR komunistický režim, ktorý tvrdo potláčal každú náboženskú aktivitu na svojom území. Najmä v priebehu rokov [[1949]]{{--}}[[1951]] podnikol režim niekoľko veľmi tvrdých zákrokov voči katolíckej cirkvi. V roku 1949 boli prijaté tzv. cirkevné zákony, prostredníctvom ktorých mohla štátna moc cirkev úplne kontrolovať a rozhodovať o tom, ktorí kňazi budú môcť pôsobiť vo farnostiach.<ref name="upn1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ústav pamäti národa | odkaz na autora = | titul = Prenasledovanie cirkví 1948-1989 | url = https://www.upn.gov.sk/data/files/SKL-CIRKVI-SK-web.pdf | vydavateľ = Ústav pamäti národa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Počas tzv. ''Barbarskej noci'' z 13. na 14. apríla 1950 režim v [[Akcia K (kláštory)|Akcii K]] násilne zlikvidoval mužské [[Rehoľný rád|rehoľné rády]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bis | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Akcia K – 1. časť | periodikum = blog.postoj.sk | odkaz na periodikum = | url = https://blog.postoj.sk/18789/akcia-k-1-cast | issn = | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-01-14 }}</ref> Rovnaký postup s likvidáciou ženských kláštorov sa opakoval 29. augusta 1950 pri [[Akcia R|Akcii R]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pred 65 rokmi sa v Československu začala Akcia R | periodikum = [[Konzervatívny denník Postoj]] | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/5571/pred-65-rokmi-sa-v-ceskoslovensku-zacala-akcia-r | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-01-14 }}</ref> Okrem toho režim zorganizoval 28. apríla v [[Prešov]]e zinscenovaný [[sobor]], tzv. ''Prešovský lžisobor'' a v [[Akcia P|Akcii P]] pristúpil ku zrušeniu celej [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolíckej cirkvi]]. Snaha o likvidáciu katolíckej cirkvi v ČSR vyvrcholila v januári 1951, kedy boli pred súd vo vykonštruovanom politickom procese postavení traja katolícki biskupi – spišský biskup [[Ján Vojtaššák]], prešovský gréckokatolícky biskup [[Pavol Peter Gojdič]] a trnavský pomocný biskup [[Michal Buzalka]]. 15. januára 1951 boli odsúdení na 24 rokov odňatia slobody, resp. na doživotie, za „velezradu a udavačstvo“, ako aj „nepriateľskú politiku voči ľudovodemokratickému režimu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Katrebová Blehová | meno = Beáta | autor = | odkaz na autora = | titul = Cirkev dostala úder, ako nikdy predtým: 70. výročie monsterprocesu s biskupmi | url = https://dennikstandard.sk/21545/ked-slovensky-exil-ukazal-svoju-silu-70-vyrocie-monsterprocesu-s-biskupmi/ | vydavateľ = dennikstandard.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rovnako boli neskôr odsúdení v politickom procese aj biskupi [[Vasiľ Hopko]] a [[Štefan Barnáš]] za údajnú velezradu a vyzvedačstvo na 15 rokov väzenia.<ref name="upn1"/>

 

Ďalšia zmena týkajúca sa organizácie rímskokatolíckej cirkvi na území Slovenska sa udiala v roku 1995. Dňa [[31. marec|31. marca]] [[1995]] bola apoštolskou konštitúciou ''Pastorali quidem permoti'' založená Košická cirkevná provincia. Sufragánnymi biskupstvami sa stali Spišské a Rožňavské biskupstvo. Súčasne došlo k cirkevnoprávnym zmenám i na západnom Slovensku. Trnavská arcidiecéza bola premenovaná na Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu a jej sufragánom zostalo Nitrianske a Banskobystrické biskupstvo.

 

 

[[File:Rimskokatolicka cirkev 2011.png|thumb|Rímskokatolícka cirkev na Slovensku, podľa sčítania v roku 2011.]]

* [[Arcibiskupstvo Košice]] - arcibiskup [[Bernard Bober]]

* [[Biskupstvo Rožňava]] - biskup [[Stanislav Stolárik]]

|}

 

 

=== Práca s mládežou ===

 

=== Charitatívne organizácie ===