Karibik: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
:''Tento článok je o regióne, pre informácie o mori pozri [[Karibské more]]''
{{Infobox Kontinent|Kontinent=Karibik|Obrázok=Caribbean_(orthographic_projection).svg|Veľkosť obrázku=250px|Rozloha=2 754 000 km2|Obyvatelia=43 163 817|Štáty=|Commons=|Regióny=}}
 
'''Karibik''' ([[Španielčina|španielsky]]: ''El Caribe''; [[Francúzština|francúzsky]]: ''les Caraïbes''; [[Haitská kreolčina|haitskou kreolčinou]]: ''Karayib''; [[Holandčina|holandsky]]: ''De Caraïben''; [[papiamento]]: ''Karibe'') je oblasť [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]], ktorá sa skladá z [[Karibské more|Karibského mora]], jeho ostrovov (niektoré obklopené Karibským morom a niektoré hraničia s Karibským morom a severným Atlantickým oceánom) a okolitých pobreží. Táto oblasť je
[[Súbor:Political Evolution of Central America and the Caribbean 1700 and on.gif|thumb|300px|Politický vývoj Karibiku]]
 
juhovýchodne od [[Mexický záliv|Mexického zálivu]] a severoamerickej pevniny, východne od [[Stredná Amerika|Strednej Ameriky]] a severne od [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]].
'''Karibik''' je oblasť [[Karibské more|Karibského mora]], priľahlých pobreží [[Amerika (svetadiel)|amerického]] kontinentu a [[ostrov]]ov. Názov pochádza od pomenovania [[Indiáni|indiánskeho]] kmeňa [[Karibovia|Karibov]], ktorí obývali ostrovy regiónu pred príchodom prvých [[Európa|európanov]].
 
Tento región, ktorý sa nachádza prevažne na [[Karibská platňa|karibskej platni]], má viac ako 700 ostrovov, ostrovčekov a útesov (pozri [[zoznam karibských ostrovov]]). Ostrovné oblúky vymedzujú východný a severný okraj [[Karibské more|Karibského mora]]: [[Veľké Antily]] na severe a [[Malé Antily]] na juhu a východe (vrátane [[Záveterné Antily|Záveterných Antíl]]). Tvoria [[Západoindické ostrovy|Západnú Indiu]] s neďalekým [[Lucayské súostrovie|Lucayským súostrovím]] ([[Bahamy]] a ostrovy [[Turks a Caicos]]), ktoré sa niekedy považujú za súčasť Karibiku napriek tomu, že hraničia s Karibským morom. Na pevnine sú často zahrnuté [[Belize]], [[Nikaragua]], [[karibská oblasť Kolumbie]], [[Cozumel]], [[Yucatánsky polostrov]], [[Margarita (ostrov)|ostrov Margarita]] a [[Guiany]] ([[Guyana (štát)|Guyana]], [[Surinam]], [[Francúzska Guyana]], [[Guayana vo Venezuele]] a [[Amapá v Brazílii]]) kvôli ich [[Politická geografia|politickej]] a [[Kultúrna geografia|kultúrnej]] väzbe s regiónom.
Pojmom Karibik sa často označuje aj samotné [[Karibské more]].
 
Podnebie, ktoré je väčšinou tropického pôvodu, výrazne ovplyvňuje teplota mora a zrážky. [[Atlantická sezóna hurikánov|Obdobie hurikánov]] pravidelne vedie k prírodným katastrofám. Karibik je vďaka svojmu tropickému podnebiu a nízko položenej geografickej polohe na ostrove zraniteľný voči mnohým vplyvom klimatických zmien, medzi ktoré patrí zvýšená intenzita búrok, prenikanie slanej vody, vzostup hladiny mora a erózia pobrežia, ako aj variabilita zrážok. Tieto zmeny počasia výrazne zmenia ekonomiku ostrovov, najmä hlavné odvetvia poľnohospodárstva a cestovného ruchu.
 
Karibik bol okupovaný domorodými obyvateľmi minimálne od roku 6000 p.n.l. Keď po príchode Kolumbusa nasledovala európska kolonizácia, obyvateľstvo bolo rýchlo zdecimované brutálnymi pracovnými praktikami, zotročovaním a chorobami a na mnohých ostrovoch Európania nahradili pôvodné obyvateľstvo zotročenými Afričanmi. Po [[Haitská revolúcia|nezávislosti Haiti]] od Francúzska na začiatku 19. storočia a úpadku otroctva v 19. storočí sa ostrovné národy v Karibiku postupne osamostatňovali, v priebehu 50. a 60. rokov 20. storočia sa vlna nových štátov zväčšovala.
== Pozri aj ==
* [[Karibské more]]