Redaktorka:Nelliette/Pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d →‎Prvá generácia: teyt, ref, wl
d →‎Prvá generácia: text, ref, wl
Riadok 172:
[[Rudolf Dilong]] ([[1905]] – [[1986]]) <ref>https://zlatyfond.sme.sk/autor/86/Rudolf-Dilong</ref><ref>https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-dilong/komplexna-charakteristika-tvorby</ref><ref>https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/dilong-rudolf-1905-1986/</ref> je spoluzakladajúca osobnosť katolíckej moderny. Spisovateľ, publicista, katolícky kňaz a františkánsky mních sústredil okolo časopisov Postup ([[1934]] - [[1935]]) a Prameň ([[1936]] - [[1937]]) mladú generáciu katolíckych autorov moderny. Okrem toho, v roku [[1933]] vydal Antológiu mladej slovenskej poézie. Dilong sa od svojho debutu Budúci ľudia ([[1931]]) vyvíjal štýlovo aj významovo od konzervatívnych foriem k avantgardnej tvorbe. Začal [[Poetizmus (smer)|poetizmom]] v zbierkach Helena nosí ľaliu a Mladý svadobník. Ja, svätý František je kniha, v ktorej uplatnil svoj pohľad na vieru v spirituálnom a meditatívnom štýle. [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia]] boli venované v jeho tvorbe smerom [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Surrealizmus|surrealizmu]] (zbierka Mesto s Ružou). [[Stanislav Šmatlák]] definoval medzivojnovú Dilongovu tvorbu ako „...bytostné osvojenie si a subjektívne prežitie i básnické artikulovanie novej podoby lyrizmu...”. Protivojnovo ladené básne Konvália, Nevolaj, nevolaj a iné sú v ideovom konflikte s jeho agitačnými veršami v zbierkach (Gardisti na stráž!, Vojna), ktoré zase kontrastujú s jeho celoživotnou láskou a básnickou múzou Valériou Reiszovou, ktorá bola židovského pôvodu. Dilong musel v období vojny prerušiť bohatú tvorivú a publikačnú činnosť odchodom na východný front v hodnosti poľného kuráta slovenskej armády. Od chvíle jeho emigrácie z [[Rím]]a do [[Argentína|Argentíny]] a [[USA]] bola jeho tvorba po roku [[1948]] bielym miestom na mape slovenskej literatúry. V exile napísal viac ako 70 básnických zbierok, prozaické texty aj drámu v [[Slovenčina|slovenskom jazyku]]. Po roku [[1989]] vyšli na Slovensku Ja, Rudolf Dilong, trubadúr (výber diela so silným sentimentom túžby po vlasti), Mladosť z očistca (denník).
 
[[Andrej Žarnov]] ([[1903]] - [[1982]]), vlastným menom František Šubík<ref>https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-zarnov/zivotopis-autora</ref> bol univ. prof. v Patologickom ústave Slov. univerzity v Bratislave, odborník na patológiu, člen medzinárodnej komisie, ktorá vyšetrovala zločiny proti ľudskosti v Katyńskom lese. Kvôli výsledku vyšetrovania bol po roku [[1945]] prenasledovaný komunistickou vládou a preto v roku [[1952]] definitívne emigroval do [[USA]]<ref>https://www.christianitas.sk/andrej-zarnov-jeho-krestanstvo-a-ceskoslovenska-statna-bezpecnost/</ref><ref>https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/</ref>, kde vykonával lekársku prax do roku [[1974]]. Žarnov bol aj významný autor slovenskej moderny tvoriaci poéziu od roku [[1925]], kedy začal vydávať zbierky poézie (Stráž na Morave), Nástup otrávených ([[1925]]), Brázda cez úhory ([[1929]]), Hlas krvi ([[1932]]), Štítzbierka lyriky Kocky ([[19401936]]), Mŕtvya zbierka Štít ([[19411940]])<ref>https://literarnytyzdennik. V exile publikoval sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/</ref>. periodikáchBol (Most,aj Slovákvýborný vprekladateľ AmerikeDanteho, Jednota,napríklad Hlasyprvá zčasť Ríma,Božskej Slobodnékomédie SlovenskoPeklo a i.)Väzenská abalada v rokuod [[1978Oscar Wilde|Oscara Wilda]] vydal knihu veršov Presievač piesku). TiežŽarnov prebásniltvoril poéziuaj [[Jánpolitickú Hollýlyriku, (spisovateľ)|Jánakvôli Hollého]]ktorej domal spisovnejproblémy slovenčinys (Hlasčeskoslovenským matkyrežimom Tatry,kvôli [[1963autonomizmus|autonomizmu]]). Žarnovv boljeho ajbásnickej výbornýzbierke prekladateľStráž (Dantehona prváMorave. časťPo Božskejsmrti komédiejeho Peklo,prvorodeného Väzenskásyna baladaIvana odvydal zbierku básní Mŕtvy ([[Oscar Wilde|Oscara Wilda1941]]).
 
====Druhá generácia====