Gerlachovský štít: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 55 bajtov ,  pred 3 mesiacmi
typo. gram.
(typo. gram.)
 
}}
 
'''Gerlachovský štít''' (hovorovo ''Gerlach'') ({{vjz|pol|''Gerłach''}}{{#tag:ref|Ivan Bohuš uvádza v poľštine názov ''Gierłach'', ktorý sa ustálil v poľskej literatúre a kartografii, ale ako obsahovo správne adjektívum sa uznáva ''Gierłachowski Szczyt''. Zakopanskí horskí vodcovia vytvorili žargónové deformácie ''Girlach'' a ''Garłuch;''|group=pozn}}, {{vjz|hun|''Gerlachfalvi csúcs'' aj ''Gerlafalvi csúcs''}})<ref name="Bohuš">{{Citácia knihy| priezvisko = Bohuš| meno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Bohuš| titul = Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier| vydanie = 1| vydavateľ = ŠL TANAPu| miesto = Tatranská Lomnica| rok = 1996| isbn = 80-967522-7-8| kapitola = | strany = 457 | jazyk = }}</ref> je najvyšší [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] a jeden z najmohutnejších masívov [[Tatry|Tatier]], [[Slovensko|Slovenska]] aj celých [[Karpaty|Karpát]]. Leží v juhovýchodnej rázsoche [[Zadný Gerlach|Zadného Gerlachu]], od ktorého ho oddeľuje [[Gerlachovské sedlo]]. Z vrcholu pokračuje hrebeň na [[Kotlový štít]], kde sa rozvetvuje a vytvára známy [[Gerlachovský kotol]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=20.13402&y=49.16393&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-14 | miesto = | jazyk = }}</ref>
 
== Názov ==
Názov je odvodený od obce [[Gerlachov (okres Poprad)|Gerlachov]], nad ktorou je situovaný a patril i do jej chotára. Listina z roku [[1326]] podáva svedectvo, že Gerlachov zakladali bratia Ján, Mikuláš, Peter a Štefan, synovia Gerlacha zo [[Spišská Sobota|Spišskej Soboty]]. Bolo to na základe kráľovskej donácie po [[Mongolský vpád do Uhorska|tatárskych vpádoch]]. Do územia patril aj masív hory, ktorú, podľa vtedajšieho zvyku, pomenovali podľa majiteľov územia -  – ''Gerlachovské hory'' (v najstarších latinských prameňoch ''Gerlachfalvenses montes''). Až oveľa neskôr, keď bolo potrebné bližšie a detailnejšie pomenovať jednotlivé body masívu, sa názvy začali meniť. Dlho najvyšší končiar spolu s [[Kotlový štít|Kotlovým štítom]] mal spoločné meno. Domáci horali volali terajší Kotlový štít spolu s Gerlachovským štítom ''Kotlový vrch'' alebo ''Na kotlu''. V mape severného Spiša od Floriána Czakiho z roku [[1760]] je Gerlachovský štít zakreslený ako ''Kösselberg'' (Kesselberg). Keď však Ľudovít Greiner zmeral výšku štítu a zistil, že je najvyšší spomedzi tatranských vrcholov, bolo potrebné odlíšiť ho od ostatných vrcholov samostatným názvom. V slovenskej literatúre sa po prvý raz spomína vo viedenských ''Slovenských novinách'' z roku [[1851]] ako ''Gerlachovský chochol''.<ref name="Z matriky">{{Citácia periodika|meno=Ivan|priezvisko=Bohuš |titul=Z matriky najvyššieho štítu|periodikum=Vysoké Tatry |ročník=XXIX. |číslo=5|strany=15}}</ref>
 
V minulosti mal rôzne názvy:
 
== Dejiny ==
Merania výšky tatranských štítov sa datujú rokom [[1763]], keď viedenský dvor nariadil tzv. jozefínske mapovanie, čiže kartografické spracovanie celej HabsburgskejHabsburskej monarchie. Uskutočňovali ich vojenskí merači pod vedením Waldaufa a Fleischera, ale ich výsledky neboli publikované. Zrejme na základe týchto meraní bolo v roku [[1780]] v diele „Geographie des Königreichs Ungarn“ uvedené, že najvyšším štítom celých Tatier je [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]]. K takému istému záveru dospel v roku [[1788]] i bratislavský mineralóg [[Ján Ehrenreich Fichtel|Ján Fichtel]], ktorý výšku Kriváňa odhadol na {{mnm|3800}} Anglický cestovateľ [[Robert Townson]] považoval za najvyšší štít Tatier [[Lomnický štít]]. Ani vedci v [[19. storočie|19. storočí]], medzi nimi i známy švédsky botanik [[Göran Wahlenberg]], neurčili výšku tatranských vrcholov správne. Ako najvyšší uvádzali Lomnický alebo [[Ľadový štít]]. Gerlach svojou výškou figuroval až na štvrtom mieste. V rokoch [[1837]] a [[1838]] robil merania tatranských štítov [[Ľudovít Greiner]], riaditeľ jelšavskej Lesnej správy koburgovského veľkostatku. Až on správne zistil, že najvyšším štítom Tatier je Gerlach. Verejnosť však Greinerovu informáciu neprijala. Stalo sa tak až v [[70. roky 19. storočia|70. rokoch 19. storočia]].
 
=== Gerlachovské míľniky ===
* [[1326]] Prvá listinná zmienka o obci [[Gerlachov (okres Poprad)|Gerlachov]], ktorú založil comes Gerlach de monte sancti Georgii -  – gróf Gerlach zo [[Spišská Sobota|Spišskej Soboty]]. Jej chotár zasahoval do Vysokých Tatier po končiar.
* [[1715]] V Karayovej mape [[Spiš (región)|Spiša]] sú po prvý raz viditeľne zakreslené [[Vysoké Tatry]], ale nie je ešte zachytený Gerlach.
* [[1717]] [[Juraj Buchholtz (1688)|Juraj Buchholtz]] mladší nakreslil panorámu Tatier, Gerlach je v nej označený ako ''Gerlachfalvenses montes -  – Gerlachovské hory''.
* [[1751]] Pod Granátové veže vystúpila cisárska komisia, ktorú viedol [[Jakub Buchholtz]]. Pušným prachom vystrelili zo steny veľké ložisko granátov. Vzorky nerastov komisia priviezla do Viedne cisárovi Františkovi I.<ref>{{Citácia periodika |meno= Ľudo |priezvisko= Smatana |titul= Ako cisárska komisia drahokamy hľadala |periodikum=Vysoké Tatry |ročník= XXX. |číslo=5|strany=12- – 13}}</ref>
* [[1760]] Na mape severného Spiša od Floriána Čákiho je znázornený po prvý raz štít aj s charakteristickým kotlom. Autor ho označuje ako ''Kösselberg'' (štít s kotlom)
* [[1834]] Je rok, na ktorý sa orientuje prvý známy výstup na štít. S najväčšou pravdepodobnosťou prvým, kto na vrchol vystúpil, bol [[Ján Still]] so spoločníkmi.
* [[1855]] Poľskí botanici Zygmunt Bośniacki a Wojciech Gzegorzek urobili súpis vrcholovej flóry štítu. O samotnom výstupe však neuviedli nič. Ak ide o flóru končiara, je možné pripustiť, že na vrchol vystúpili.
* [[1860]] M. Nowicki s vodcom J. Walom sa pokúsili o výstup. Lovci kamzíkov ich však vrátili späť.
* [[1868]] Prvý spoľahlivo doložený výstup na vrchol vykonali viedenskí vojenskí mapéri. Vo fľaši na štíte zanechali správu, ktorú tam o šesť rokov objavil Dr. Dezső a zverejnil v tlači. Druhý výstup zakrátko urobil spišský vodca [[Martin Spitzkopf - Urban]] s neznámym nemeckým turistom.
* [[1871]] Na SV od [[Velické pleso|Velického plesa]] postavili poľovníci z [[Veľký Slavkov|Veľkého Slavkova]] a horskí vodcovia prvú turistickú chatu -  – [[Blasyho chata|Blasyho chatu]]. O tri roky neskôr ju zničila lavína.
* [[1872]] [[Ján Still]] po prvý raz vystúpil na vrchol. Still potom vodieval turistov na vrchol cez [[Gerlachovský kotol]].
* [[1874]] [[Mór Déchy]] s priateľmi prvý raz vystúpil na Gerlach [[Velická próba|Velickou próbou]]. Bol to piaty výstup na vrchol. V tom istom roku vystúpil na vrchol poľský horolezec -  – zakopanský farár [[Józef Stolarczyk]].
* [[1875]] Prvovýstup [[Batizovský žľab|Batizovským žľabom]] cez [[Batizovská próba|Batizovskú próbu]]. Cestu objavili a prešli horskí vodcovia zo [[Štôla|Štôly]] [[Ján Ruman Driečny]] ml. a [[Ján Pastrnák]].
* [[1877]] Boli vybudované nové chodníky z [[Nový Smokovec|Nového Smokovca]] k [[Velické pleso|Velickému plesu]] a cez [[Večný dážď]] do Kvetnice a k [[Dlhé pleso|Dlhému plesu]].
* [[1895]] Bola dokončená stavba [[Sliezsky dom|Sliezskeho domu]], ktorú inicioval [[Uhorský karpatský spolok]].
* [[1895]] Prvý výstup na štít severným hrebeňom od [[Gerlachovské sedlo|Gerlachovského sedla]] vykonali [[Janusz Chmielowski]] a J. Wala.
* [[1896]] Budapeštianska horolezkyňa Terézia Egenhofferová na oslavu uhorského tisícročia navrhla, aby štít bol pomenovaný Ferencz Józef csúcs (Štít [[František Jozef I.|Františka Jozefa]]). Na vrchole bola s menom cisára umiestnená mramorová tabuľa i veľká diaritová tabuľa, ktorá vážila 150 {{kg|150}}. Malú tabuľu v roku [[1900]] zničili poľskí horolezci a veľkú v roku [[1919]] slovenskí vlastenci.
* [[1899]] Prvý výstup [[Krčmárov žľab|Krčmárovým žľabom]] vykonal L. Därmstadtär, A. Otto a tirolský vodca H. Stabler.
* [[1902]] Pokus o prvý zimný výstup uskutočnili P. Hebel a L. Noack s priateľmi a vodcami. Vystúpili Krčmárovým žľabom až pod [[Kotlový štít]].
* [[1944]] Na Zadnom Gerlachu havarovalo lietadlo [[Lisunov Li-2]] s príslušníkmi 2. československej paradesantnej brigády, ktorí leteli na pomoc [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]]. Celá 26 členná skupina zahynula. Všetci sú pochovaní v [[Gerlachov (okres Poprad)|Gerlachove]].
* [[1949]] Gerlachovský štít bol premenovaný na „Stalinov štít“.
* [[1950]] Na štíte umiestnili tabuľu s nápisom: „Stalinov štít 2663 m. Z vďačnosti za oslobodenie 21. XII. 1949.“ Vážila 46 {{kg|46}}. Zakrátko ju zničili neznámi horolezci.
* [[1960]] Po niekoľkoročnej rekonštrukcii znovu otvorili moderne zariadený [[Sliezsky dom]].
* [[1962]] Vyhorel [[Sliezsky dom]]
* [[1968]] Bol dokončený nový [[Sliezsky dom|Horský hotel pri Velickom plese]]<ref name="Bohuš" /><ref name="Z matriky" /><ref>{{Citácia periodika |meno=Ivan |priezvisko= Bohuš |titul= Gerlachovský štít 1868 -  – 1968|periodikum=Vysoké Tatry |ročník= VII. |číslo=5|strany=16- – 18}}</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Houdek | meno = Ivan | priezvisko2 = Bohuš | meno2 = Ivan | titul = Osudy Tatier | redaktori = Oľga Rázgová | vydanie = 1. | vydavateľ = Šport | miesto = Bratislava | rok = 1976 | počet strán = 244 | strany = | id = 77-023-76 | jazyk = po slovensky}}</ref><ref name="Bohuš" /><ref name="Z matriky" /><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Radwańska-Parysky | meno = Zofia | priezvisko2 = Paryski | meno2 = Witold Henryk | titul = Wielka encyklopedia tatrzańska | vydavateľ = Wyd. Górskie | miesto = Poronin | rok = 2004 | isbn = 83-7104-009-1 | jazyk = po poľsky }}</ref>
 
==Prvé výstupy ==
Prvými bezprostrednými návštevníkmi okolia i zrázov Gerlachovského štítu boli, pravdepodobne, poľovníci a botanici. Je možné, že niektorí z nich dosiahli aj vrchol. Traduje sa, že prvým známym človekom, ktorý stál na vrchole štítu, bol učiteľ na katolíckej škole v [[Nová Lesná|Novej Lesnej]] [[Ján Still]] ([[1805]] -  – [[1890]]) v roku [[1834]], keď ho sprevádzal jeho švagor Jakub Gellhof, staviteľ z [[Veľká|Veľkej]], horský vodca, mlynár z Novej Lesnej [[Martin Spitzkopf - Urban]] a dvaja ďalší neznámi lovci kamzíkov. Dňa 31. júla 1875 bol na Gerlachovskom štíte budapeštiansky prírodovedec Dionýz Desző. Vtedy ho Still údajne informoval, že Gerlach prvý zdolal [[Martin Spitzkopf - Urban]], ktorý koncom 60. rokov 19. storočia vyviedol na vrchol neznámeho zákazníka. Still vyhlásil, že na Gerlachovský štít začal vodiť turistov až v roku 1872, keď ho predbehol [[Martin Spitzkopf - Urban]]. Desző reprodukoval tento rozhovor v ročenke [[Uhorský karpatský spolok|Uhorského karpatského spolku]] v roku [[1876]]. Túto informáciu prevzala väčšina autorov, ktorí sa touto históriou zaoberali. Poliaci spochybnili primát [[Martin Spitzkopf - Urban|Martina Spitzkopfa - Urbana]] a víťazstvo prisúdili poľským botanikom. V roku [[1962]] tatranského historika [[Ivan Bohuš|Ivana Bohuša]] informoval kežmarský profesor [[Alfred Grosz]], že správa, ktorú uviedol Dionýz Desző v ročenke je nesprávna. Still naopak vierohodne doznal, že so svojim švagrom Jakubom Gellhofom, a [[Martin Spitzkopf - Urban|Martinom Spitzkopfom - Urbanom]] z [[Nová Lesná|Novej Lesnej]] uskutočnil v roku [[1834]] prvovýstup. Roku [[1874]] sa Still o tom písomne vyjadril v svedectve, napísanom pokladníkovi Uhorského karpatského spolku [[Anton Döller|Antonovi Döllerovi]] v Kežmarku. Döller odovzdal Stillov list ako vzácny historický doklad do archívu spolku. O tomto výstupe rozprával Stillov švagor Gellhof otcovi historika dr. Johana Liptáka, ktorý sa stretol s [[Ivan Bohuš|Ivanom Bohušom]]. Svedecká výpoveď Jána Stilla, ktorá mala byť uložená v archíve Uhorského karpatského spolku v Kežmarku sa nenašla. Je možné, že Dionýz Desző zle pochopil rozprávanie Jána Stilla o Gerlachu.<ref>{{Citácia periodika |meno=Ivan |priezvisko= Bohuš |titul= Tajomstvo Gerlachovského štítu |periodikum=Vysoké Tatry |ročník= XXIX|číslo= 3|strany=16- – 17}}</ref>
 
Dňa [[11. august]]a [[1855]] boli na Gerlachovskom štíte poľskí botanici Zygmunt Bósniacki a Wojciech Gzegorzek, ktorých sprevádzali, pravdepodobne zakopanskí horskí vodcovia. Nie je známe kade vystúpili. Ako spomína tatranský historik [[Ivan Bohuš]], možno ich cesta viedla cez [[Gerlachovský kotol]], ale ani to nie je isté. Nie je známe či vôbec dosiahli vrchol. Určite však boli na končiari v roku [[1868]] rakúski vojenskí geodeti.<ref name="Bohuš" /> Na konci 60. rokov 19. stor. bol na štíte nemecký botanik Jozef F. Krzisch a v auguste [[1872]] Franz Holst s vodcom Jánom Stillom. Všetci pravdepodobne vystupovali cez Gerlachovský kotol po juhozápadnom hrebeni [[Kotlový štít|Kotlového štítu]]. Slovenský prvovýstup cez [[Batizovská próba|Batizovskú próbu]] vykonali v roku [[1875]] horskí vodcovia zo Štôly [[Ján Ruman Driečny]] ml. a [[Ján Pastrnák]]. Spomedzi žien na vrchol ako prvé v roku [[1877]] vystúpili turistky z [[Viedeň|Viedne]] Pauline Knerrová a Jozephine Fillungerová. Prvý zimný výstup vykonali 15. januára [[1905]] [[Janusz Chmielowski]], [[Karol Jordán]] a vodcovia [[Klimek Bachleda]], [[Ján Franz]] st. a [[Pavol Spitzkopf]]. Vystupovali cez [[Krčmárov žľab]].<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Bohuš ml.| meno = Ivan | odkaz na autora = | titul = Tatranské doliny | vydanie = 1 | vydavateľ = IaB | miesto = Tatranská Lomnica | rok = 2015| isbn= 978-80-89575-09-1| kapitola = | strany = 94| jazyk = po slovensky}}</ref>
 
== Turizmus ==
Výstup na Gerlachovský štít je povolený len so sprievodom horského vodcu. Najpopulárnejší turistický výstup je zo [[Sliezsky dom|Sliezskeho domu]] cez [[Velická próba|Velickú próbu]]. Zostupuje sa cez Batizovskú próbu, ktorá sa výnimočne používa aj na výstup. Medzi najzaujímavejšie výstupové cesty patrí Martinkova cesta, ktorá má 2 varianty. Z [[Poľský hrebeň|Poľského hrebeňa]] je dlhšoudlhším variantouvariantom, je technicky náročnejšianáročnejší nakoľko vyžaduje zlaňovanie z Velického štítu. Viac využívanávyužívaný je kratšiakratší variantavariant z Litvorového sedla. ObeOba varianty Martinkovej cesty sú technicky náročnejšie ako Velická próba, je však považovaná za atraktívnejšiu.
 
=== Výhľad ===
! !! Jan !! Feb !! Mar !! Apr !! Máj !! Jún !! Júl !! Aug !! Sep !! Okt !! Nov !! Dec
|-
| align="left"|Teplota vzduchu<br />14- – 15:00, Stupeň Celzia
|style="background:#00008B;color:#ffffff;"| -11
|style="background:#00008B;color:#ffffff;"| -11
|style="background:#0000ff;color:#ffffff;"| -9
|-
| align="left"|Teplota vzduchu<br />14- – 15:00, Stupeň Fahrenheita
|style="background:#00008B;color:#ffffff;"| 12
|style="background:#00008B;color:#ffffff;"| 12
|style="background:#00bfff;color:#ffffff;"| 19
|-
| align="left"|Dni so snehovou<br />pokrývkou >1&nbsp;{{cm|1|m}}
|style="background:#00008B;color:#ffffff;"| 31
|style="background:#0000ff;color:#ffffff;"| 28
|style="background:#00008B;color:#ffffff;"| 31
|-
| align="left"|Dni s viditeľnosťou<br />20&nbsp;{{km|20|m}} medzi 14- – 15:00
|style="background:#00bfff;color:#ffffff;"| 15
|style="background:#87cefa;"| 12
* [http://www.peakfinder.org/?lat=49.1643&lng=20.1338&ele=2637 Virtuálny výhľad z vrcholu] {{eng icon}}
* [https://mapy.hiking.sk/?x=20.13414&y=49.16399&ref=permalink Poloha na turistickej mape]
 
 
{{Tatry|stav=expanded}}
74 747

úprav