Mobbing: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 47 bajtov ,  pred 1 mesiacom
typo. gram.
(d)
(typo. gram.)
 
 
== Definícia ==
Mobbing označuje najrôznejšie formy znepríjemňovania života na pracovisku. Ide o útoky skupiny proti jednotlivcovi. Charakteristická je pre nich skrytosť, rafinovanosť a zákernosť. Pri rozhodovaní, či už ide o mobbing sa používajú tzv. [[Heinz Leymann|Leymannove]] pravidlá: za mobbing možno považovať iba správanie, ktoré sa objavuje aspoň 1× týždenne po dobu minimálne 6 mesiacov.<ref name="Beňo" /> Niekedy býva pod mobbing zaraďované aj sexuálne obťažovanie na pracovisku, iné poňatie mobbingu vymedzuje ako zlé zaobchádzanie bez sexuálnej či rasovej príčiny. Podľa výsledkov výskumu z roku 2002 je obeťou mobbingu 4- – 8 % pracujúcich.<ref name="Beňo">{{Citácia periodika | priezvisko = Beňo | meno = Pavel | titul = Mobbing je když... | periodikum = Moderní vyučování | rok = 2002 | ročník = 8. | číslo = 3. | strany = 4–54 – 5 | issn = 1211- – 6858}}</ref>
 
InouIným variantouvariantom šikanovania na pracovisku je tzv. '''Bossingbossing'''. Je špecifický tým, že šikanovania sa dopúšťa nadriadený pracovník. Bossing je psychické šikanovanie v zamestnaní, ktorého sa dopúšťa na svojom podriadenom nadriadený pracovník. Ide teda o správanie nadriadeného, ​​ktoré poškodzuje podriadeného pred jeho kolegami, sťažuje či znemožňuje mu jeho prácu. Bossing sa samozrejme vyvíja a stupňuje. Táto šikana zhoršuje vzťahy na pracovisku a zvyšuje kult osobnosti vedúcich.
 
Za šikanovanie (bossing) môže byť považované:
* Zosmiešňovanie pred kolegami,
* Zadávanie príliš zložitých úloh (na ktoré nemá podriadený kvalifikáciu alebo sú nesplniteľné),
* Zabraňovanie prístupu k informáciám napr. od nadriadených -  – vedie k neinformovanosti,
* Nemožnosť vyjadriť svoj názor alebo navrhnúť svoje návrhy
* Privlastňovanie práce podriadeného jeho šéfom,
* Sexuálne obťažovanie,
* Bezdôvodné vyhrážanie výpoveďou (ukončením služobného pomeru),
* Rôzne naschvály (odobratie kancelárskych potrieb ...),
* Nadmiera nadčasov
* Preberanie drobných chybičiek, ktoré sa u ostatných prehliadajú atď.
 
Formy správania a postupy, ktoré je možné považovať za mobbing:<ref name="Beňo" />
* Kategória I -  – útok na možnosť vyjadriť sa, zveriť sa (neustále prerušovanie, bezbrehá kritika, vyhrážanie)
* Kategória II -  – útoky na sociálne vzťahy ("nehovorí sa" s vami, ste vzduch, ste odlúčení od svojich kolegov, [[ostrakizmus]])
* Kategória III -  – útoky na vašu povesť úctu a vážnosť (ohováranie, zosmiešňovanie, znevažovanie národnosti, vyznania)
* Kategória IV -  – útoky na kvalitu pracovného či osobného života (nezmyselné pracovné úlohy, nesplniteľné úlohy)
* Kategória V -  – útoky na zdravie (práca poškodzujúca zdravie, vyhrážanie fyzickým násilím, sexuálne obťažovanie)
 
== Fázy mobbingu ==
Pavel Beňo určuje u mobbingu štyri fázy:<ref name="Beňo" />
 
# prvé konflikty, schválnosti, ohováranie, zadržiavanie informácií -  – nejde ešte o plánovité správanie
# prechod k systematickému psychoteroru, činnosti sú plánované a vykonávané so zámerom poškodiť druhého
# v tejto fáze dochádza ku konkrétnemu napádaniu a útokom, obviňovanie, pracovnému preťažovaniu; mobbovaný je pred vedením označený za "čiernu ovcu", čo vedie k ďalším krivdám a zároveň mobbing dostáva požehnanie od vedenia spoločnosti
* štruktúra osobnosti mobbovaného
 
Podľa niektorých autorov je mobbing živený atmosférou [[Trhová ekonomika|trhovej ekonomiky]], s jej tvrdou [[konkurencia|konkurenciou]] a hrozbou [[Nezamestnanosť|nezamestnanosti]].<ref name="Bendl">{{Citácia knihy | priezvisko = Bendl | meno = Stanislav | rok = 2003 | titul = Prevence a řešení šikany ve škole | vydavateľ = ISV | miesto = Praha | počet strán = 197 | strany = 19–2019 – 20 | isbn = 80-86642-08-9}}</ref>
 
== Kto je mobber? ==
Niektoré výskumy naznačujú, že mobberi majú vysokú mieru agresivity a sociálneho nepokoja, a majú nízke sociálne kompetencie.<ref>Matthiesen, S. B., & Einarsen, S. (2001). MMPI-2 configurations among victims of bullying at work. European Journal of Work and Organizational Psychology, 10, 467– 467 – 484.</ref>
 
Iné štúdie naznačujú, že väčšina mobberov sú narcisti a egocentrici.<ref>Namie, G. (2003). Workplace bullying: Escalated incivility. Ivey Business Journal: Improving the Practice of Management, November/ December, 1– 6 (reprint # 9B03TF09) 201.</ref>
 
== Následky a nebezpečenstvo mobbingu ==
Podľa posledného prieskumu z roku [[2001]], ktorý uskutočnila agentúra Gfk, zažilo šikanu na pracovisku 16% ľudí. Štatistiky zo západných krajín uvádzajú polovičné hodnoty, 8- – 10 %.
 
Výskumníci Pamela Lutgenová-Sandviková a jej kolegovia, ktorí skúmajú zneužívanie na pracovisku vyvodzujú, že "na„na základe dostupných dát môžeme špekulovať, že približne 35– 35 – 50 % zamestnancov v USA zažíva jeden takýto negatívny čin prinajmenšom jedenkrát týždenne v akomkoľvek 6– 6 – 12 mesačnom období a skoro 30 % má skúsenosti s prinajmenšom dvoma takýmito častými typmi negatívnych činov.<ref>Lutgen-Sandvik, P., Tracy, S. J., & Alberts, J. K. (2007). Burned by bullying in the American workplace: Prevalence, perception, degree, and impact (str. 854). Journal of Management Studies 44 ( 6), 837– 837 – 862. 
</ref>
 
V najväčšom prieskume svojho typu na pracovné šikanovanie v USA, ktorý zrealizoval Inštitút pracovného šikanovania/ Zogby International vyšlo najavo, že 35 % amerických zamestnancov sa stretlo so zneužívaním v niektorej časti svojho pracovného života.<ref>The Workplace Bullying Institute/ Zogby International (2010). Prieskum na šikanovanie na pracovisku v USA. Získané zo stránky Workplace Bullying Institute: http:// workplacebullying.org/ multi/ pdf/ WBI_2010_Natl_Survey.pdf</ref>
 
Na základe štúdie týkajúcej sa šikanovania zdravotných pracovníkov na pracovisku vo Veľkej Británii sa zistilo, že 37 % účastníkov zažilo šikanovanie v predchádzajúcom roku a že znepokojúcich 96 % z nich zažilo šikanovanie od viacej ako jedného kolegu.<ref>Quine, L. (2003). Workplace bullying, psychological distress, and job satisfaction in junior doctors. Cambridge Quarterly of Healthcare Ethics, 12( 10), 91– 101.</ref>
 
V štúdii zameranej na pracovné prostredie v Tajvane sa prišlo na to, že v predchádzajúcom roku sa vyskytlo 51 % ústneho zneužívania a 16 % mobbingu.<ref>Chen, W-C., Hwu, H-G., Kung, S-M., Chiu, H-J., & Wang, J-D. (2008). Prevalence and determinants of workplace violence of health care workers in a psychiatric hospital in Taiwan. Journal of Occupational Health, 50, 288– 288 – 293.</ref>
 
Vieme, že sú identifikované prinajmenšom tri rôzne psychologické profily obetí, ktoré u týchto obetí pretrvávajú po mobbingu alebo šikane:
# profil -  – rozsah ťažkých psychologických problémov a osobnostných nepokojov, napríklad depresia, úzkosť, podozrievavosť, neistota a rozpaky,
# profil -  – depresia a podozrievavosť,
# profil -  – celkom normálna osobnosť, aj napriek tomu, že obeť bola vystavená mobbingu<ref>Einarsen, S., Raknes, B. I., & Matthiesen, S. B. (1994). Bullying and harassment at work and their relationships to work environment quality: An exploratory study. European Work and Organizational Psychologist, 4, 381– 381 – 401.</ref>.
 
== Obrana proti mobbingu ==
Obranou proti mobbingu je včasná prevencia a informovanosť. Obeť sa musí začať brániť hneď spočiatku. Ak nepomôže klasická obrana (vzoprieť sa mobbingu), je vhodné kontaktovať odborníka či [[občianske združenie]]. Pomôcť by mohol (teoreticky) tiež [[Úrad práce]] alebo [[odbory]].
 
Je tiež vhodné písať si denník šikanovania, aby keď výjdevyjde najavo, že ste mobbovaní, ste mali rukolapné dôkazy o vašom mobbingu.
 
V prvom rade, je potrebné vyjsť s pravdou von a mobbing oznámiť svojej rodine a blízkym, a tiež vedúcemu, ak by to mohlo pomôcť. Ak sa o mobbingu nevie, nič sa proti nemu nemôže robiť.
 
==== Sťažnosť zamestnávateľovi ====
V legislatívnom vyjadrení, ak sa zamestnanec domnieva, že sa voči nemu spolupracovníci alebo nadriadení správajú v rozpore s dobrými mravmi alebo že zneužívajú svoje postavenie (a teda sa dopúšťajú šikany), má právo podať zamestnávateľovi oficiálnu sťažnosť (podľa ust. § 13 ods. 6 [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/ Zákonníka práce]). Zamestnávateľ musí takúto sťažnosť prešetriť, bez zbytočného odkladu na ňu odpovedať a vykonať nápravu.<ref name="martinbiskupic.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mediátor Bratislava|url=https://martinbiskupic.sk/sikana-na-pracovisku-a-moznosti-obrany/|dátum vydania=2019-08-05|dátum prístupu=2020-06-20|jazyk=sk-SK}}</ref>
 
==== Súdna ochrana ====
[[Mediácia]], ako forma mimosúdneho riešenia sporu, je v rámci mobbingu na pracovisku vhodným spôsobom, ako vec vykomunikovať so všetkými zúčastnenými, a najmä možnosť nájsť vhodné riešenie situácie.
 
Mediátor je v procese nestrannou a nezávislou stranou, ktorá vytvára vhodné podmienky pre rovnocennú komunikáciu zamestnanca a zamestnávateľa, resp. medzi dotknutými zamestnancami. Keďže je proces dôverný, je minimalizované riziko, že sa problém dostane mimo firmu alebo že sa informácie rozšíria na pracovisku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titulname=Mediátor Bratislava|url=https://"martinbiskupic.sk"/sikana-na-pracovisku-a-moznosti-obrany/|dátum vydania=2019-08-05|dátum prístupu=2020-06-20|jazyk=sk-SK}}</ref>
 
== Referencie ==
 
== Externé odkazy ==
* [http://osz.cmkos.cz/CZ/Z_tisku/Bulletin/02_2004/mobbing.html Mobbing - psychické týranie v zamestnaní] -  – web Odborový svaz zdravotnictví a sociální péče České Republiky
* [http://www.psychoterapeut.cz/index.php?act=left&id=72 Problémy na pracovisku - mobbing, bossing] -  – na webe Psychoterapeut.cz
 
[[Kategória:Šikanovanie]]
74 693

úprav