Ján Hus: Rozdiel medzi revíziami

'''Ján Hus''' ({{vjz|ces|Jan Hus}}; * okolo 1369, [[Husinec (okres Prachatice)|Husinec]] – † [[6. júl]] [[1415]], [[Konstanz (mesto)|Konstanz]], [[Nemecko]]) bol významný stredoveký [[Česko|český]] [[teológ]], katolícky kňaz, kazateľ a náboženský reformátor (pozri [[husitstvo]]). [[Starokatolícka cirkev v Českej republike s pôsobením na Slovensku|Starokatolícka]] cirkev si ho ctí ako svätého. Je považovaný za jedného z predchodcov [[Reformácia|protestantskej reformácie]].

Navštevoval latinskú školu v Prachaticiach. Približne od roku 1390 študoval v Prahe na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]]. V roku [[1393]] získal titul bakalára a v roku [[1396]] mu bol udelený titul magister [[Sedem slobodných umení|slobodných umení]]. Od roku [[1398]] študoval teológiu, roku [[1400]] bol vysvätený za kňaza. Roku 1401 pôsobil ako dekan artistickej fakulty a od roku [[1402]] do roku [[1403]] bol zvolený rektorom univerzity. Súčasne so svojím rektorátom zastával funkciu kazateľa v [[Betlehemská kaplnka|Betlehemskej kaplnke]], založenej dvoranom [[Václav IV.|Václava IV.]] Jánom z Milheimu zas cieľom účelomkonať konania bohoslužiebbohoslužby výlučne v českom jazyku, prístupnom prostému ľudu.<ref>Dr. Jaroslav Kosina: Velikáni našich dejin, vydané nakladateľstvom Jos. R. Vilímka r. 1933, str. 128</ref> V tomto období sa zoznámil s náboženskými spismi [[Ján Viklef|Jána Wiklefa]] (profesor bohosloví na Oxfordskej univerzite), ktorý v časoch vlády [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] neohrozene kritizoval praktiky vtedajšej cirkvi.

V rokoch [[1409]] – [[1410]] pôsobil ako rektor celej trojfakultnej [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]]. Zohral dôležitú úlohu pri vydaní [[Kutnohorský dekrét|Kutnohorského dekrétu]] (roku [[1409]]).

V roku [[1411]] bol z cirkvi exkomunikovaný ako kacír. Začiatkom roka [[1414]] cisár [[Žigmund Luxemburský|Žigmund]] vyzval Husa, aby svoje názory obhájil pred cirkevným koncilom (snemom) v nemeckej Kostnici. Koncil obvinil Husa z kacírstva. Napriek nátlaku, dlhému väzneniu a telesným útrapám trval na svojich postojoch a preto bol 6. júla 1415 Ján Hus za živa upálený na hranici. O Husovom spore s cirkevným snemom podal svedectvo v latinskom spise ''Relatio de magistri Joannis Hus causa in Constantiensi consilio acta'' -  – [[Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici]] jeho žiak [[Peter z Mladoňovic]].

K jeho odkazu sa v súčastnostisúčasnosti hlási [[Cirkev československá husitská|Cirkev československá husitská.]]. Inšpiroval reformátorov ako napríklad Martina Luthera alebo Jána Kalvína. Je považovaný za jedného z predchodcov [[Reformácia|protestantskej reformácie]]. [[Starokatolícka cirkev|Starokatolícka]] a [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev augburského vyznania na Slovensku]] si ho ctia ako svätca.

Profesor [[Tomáš Garrigue Masaryk]] použil Husovo meno vo svojom prejave na Ženevskej univerzite 6. Júna 1915, za obranu proti Rakúsko-Uhorsku a v júni 1917 tiež pre pomenovanie prvého pešího streleckého pluku česko-slovenských legionárov na Rusi. <ref> PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), first issue, viaz. kniha, 219 pages, vydalo nakladatelstvío“Paris” Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (In association with the Masaryk Democratic Movement, Prague, CZ), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp.17 -  – 25, 33 -  – 45, 70  –  76, 159  –  184, 187 -  – 199 </ref>