Boris Viktorovič Savinkov: Rozdiel medzi revíziami

| Meno = Boris Viktorovič Savinkov

| Portrét = Boris Savinkov (cleaned).jpg

| Iné mená = V. Ropšin

Ako terorista bol zodpovedný za vraždy ministra vnútra [[Vjačeslav von Pleve|Vjačeslava von Pleveho]], popa [[Georgij Gapon|Georgija Gapona]] a cárovho strýka veľkovojvodyveľkovojvodu [[Sergej Alexandrovič Jesenin|Sergeja Alexandroviča]]. V roku 1906 bol za tieto činy odsúdený na [[trest smrti]], avšak pred popravou sa mu podarilo utiecť z väzenia v [[Odesa|Odese]] a "nájsť útočisko" v [[Exil|exile]].

V [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] bojoval ako dobrovoľník vo francúzskej armáde. Du [[Rusko|Ruska]] sa vrátil až v apríli roku 1917, teda po vypuknutí [[Februárová revolúcia (1917)|Februárovej revolúcie]]. V júli roku 1917 sa stal ministrom vojny. Počas tohto obdobia sa stretol aj s [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masarykom]] , s buduúcimbudúcim prezidentom [[Česko-Slovensko|Československa]]. Rokovali ohľadne ustanovenia československých légií, alebo aj o možnom atentáte na [[Vladimir Iľjič Lenin|V. I. Lenina]] (Savinkov mal byť vyplatený z fondu Československej národnej rady.)

V auguste sa Savinkov vzdal svojho postu a bol vyhodený zo [[Strana socialistov-revolucionárov|strany socialistov-revolucionárov,]] pretože bol zapletený do spiknutia generála [[Lavr Georgijevič Kornilov|KornilovKornilova]]<nowiki/>a. Po [[Októbrová revolúcia|Októbrovej revolúcii]] bojoval ako [[Kontrarevolúcia|kontrarevolucionár]].

Savinkov zostal v [[Rusko|Rusku]] aj po [[Októbrová revolúcia|Októbrovej revolúcii]] a založil novú [[Kontrarevolúcia|kontrarevolučnú organizáciu]] s názvom ''Spoločnosť pre obranu vlasti a slobody'', ktorej sídlo bolo v [[Moskva|Moskve]] na ulici Molochny Alley číslo 6. Savinkov, teda vodca ''Spoločnosti pre obranu vlasti a slobody'', v júli 1918 viedol organizáciu niekoľkých ozbrojených povstaní proti bolševikomboľševikom. Najvýznamnejšie povstania v [[Jaroslavľ|Jaroslavli]], [[Rybinsk|Rybinsku]] a [[Murom|Murome]]. [[Červená armáda]] tieto povstania rýchlo zastavila, takže Savinko bol nútený znovu emigrovať do [[Francúzsko|Francúzska]]. Vo [[Francúzsko|Francúzsku]] zastával rôzne funkcie v ruských emigračných spoločnostiach a bol hlavným predstaviteľom admirála [[Alexander Kolčak|Alexandra Kolčaka]] v [[Paríž|Paríži]]. Počas [[Poľsko-boľševická vojna|poľsko-boľševickej vojny]] sa v rokoch 1919-1920 presťahoval do [[Poľsko|Poľska]], kde založil ruskú politickú organizáciu zodpovednú za vytvorenie niekoľkých peších a jazdiarskychjazdeckých jednotiek z bývalých vojnových zajatcov [[Červená armáda|Červenej armády]]. Spolu s [[Dmitrij Sergejevič Merežkovskij|Merezhkovským]] vydal vo [[Varšava|Varšave]] noviny s názvom «''За свободу!''» („''Za slobodu!''"). Keď sa v októbri 1921 skončila [[poľsko-boľševická vojna]], poľské orgány vyhostili Savinkova z krajiny, aby nevyvolával ďalšie konflikty so Sovietmi.