Nový Zéland: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace Značky: vrátené bez zdroja vizuálny editor |
Značky: vrátené bez zdroja vizuálny editor |
||
Riadok 300:
=== Vzdelanie ===
Základné a stredné školské vzdelanie je povinné pre deti vo veku od 6 do 16 rokov, pričom väčšina ich navštevuje od 5 rokov. Existuje 13 školských rokov a navštevovanie štátnych (verejných) škôl je pre občanov Nového Zélandu a obyvateľov s trvalým pobytom bezplatné od 5. narodenín osoby do konca kalendárneho roka nasledujúceho po ich 19. narodeninách. Miera gramotnosti dospelých na Novom Zélande je 99% a viac ako polovica populácie vo veku od 15 do 29 rokov má vysokoškolské vzdelanie. Existuje päť typov vládnych vysokých škôl: univerzity, vysoké školy pedagogické, polytechnické, špeciálne vysoké školy a wānanga, okrem súkromných vzdelávacích inštitúcií. V dospelej populácii má 14,2% bakalársky titul alebo viac, 30,4% má určitú formu strednej kvalifikácie ako svoju najvyššiu kvalifikáciu a 22,4% nemá formálnu kvalifikáciu. Program OECD pre medzinárodné hodnotenie študentov radí novozélandský vzdelávací systém ako siedmy najlepší na svete a jeho študenti dosahujú mimoriadne dobré výsledky v oblasti čítania, matematiky a prírodných vied.
== Kultúra ==
{{Hlavný článok|Kultúra Nového Zélandu}}
Ranní Maori prispôsobili tropicky založenú východnú [[Polynézska kultúra|polynézsku kultúru]] v súlade s výzvami spojenými s väčším a rozmanitejším prostredím a nakoniec vyvinuli svoju osobitú kultúru. Sociálna organizácia bola z veľkej časti spoločná s rodinami (''whānau''), podtriedami (''hapū'') a kmeňmi (''iwi''), ktorým vládol náčelník (''rangatira''), ktorého postavenie podliehalo súhlasu komunity. Britskí a írski prisťahovalci priniesli na Nový Zéland aspekty svojej vlastnej kultúry a ovplyvnili aj maorijskú kultúru, najmä zavedením kresťanstva. Maorovia však stále považujú svoju vernosť kmeňovým skupinám za dôležitú súčasť svojej identity a roly príbuzenstva sa podobajú rolám ostatných polynézskych národov. V poslednej dobe ovplyvňujú na Novom Zélande [[Kultúra Spojených štátov|americké]], [[Kultúra Austrálie|austrálske]], [[Kultúra Ázie|ázijské]] a ďalšie [[Kultúra Európy|európske kultúry]]. Zrejmé sú aj nemaorské polynézske kultúry, napríklad Pasifika, najväčší polynézsky festival na svete, ktorý sa v Aucklande koná každoročne.
Väčšinou vidiecky život na začiatku Nového Zélandu viedol k tomu, že Novozélanďania sú drsní a pracovití riešitelia problémov. Skromnosť sa očakávala a presadzovala prostredníctvom „syndrómu vysokého maku“, kde sa vysokým úspechom dostalo ostrej kritiky. V tom čase nebol Nový Zéland známy ako intelektuálna krajina. Od začiatku 20. storočia do konca 60. rokov 20. storočia bola maorijská kultúra potlačená pokusom o [[Nútená asimilácia|asimiláciu]] Maorov na britských Novozélanďanov. V 60. rokoch 20. storočia, keď bolo terciárne vzdelávanie čoraz dostupnejšie a mestá sa rozširovali, začala dominovať mestská kultúra.
[[Národné symboly Nového Zélandu]] sú ovplyvnené prírodnými, historickými a maorijskými zdrojmi. [[Alsophila dealbata|Strieborná papraď]] je znakom, ktorý sa objavuje na armádnych insígniách a uniformách športových tímov.
=== Umenie ===
{{Hlavný článok|Umenie Nového Zélandu}}
V rámci oživenia maorijskej kultúry sa dnes tradičnejšie rezbárske a tkáčske remeslá praktizujú viac a počet a vplyv maorijských umelcov sa zvyšuje. Väčšina rezbárskych diel Maorov obsahuje ľudské postavy, obvykle s tromi prstami a buď s prirodzene vyzerajúcou, detailnou hlavou, alebo s grotesknou hlavou. Väčšinu rezieb zdobia povrchové vzory pozostávajúce zo špirál, hrebeňov, zárezov a rybích šupín. Výnimočná maorijská architektúra pozostávala z vyrezávaných domov (''wharenui'') zdobených symbolickými rezbami a ilustráciami. Tieto budovy boli pôvodne navrhnuté tak, aby ich bolo možné neustále prestavovať, meniť a prispôsobovať rôznym rozmarom alebo potrebám.
== Zdroj ==
| |||