Lužická kultúra: Rozdiel medzi revíziami

Lužická kultúra sa vyskytovala na severnom, strednom a západnom Slovensku zhruba od polovice [[stredná bronzová doba|strednej bronzovej doby]]. Na Slovensku hovoríme v bronzovej dobe o slovenskej vetve lužickej kultúry (slovenskej skupine lužického kultúrneho komplexu). Lužická kultúra je charakteristická okrem špecifického materiálneho prejavu budovaním hradísk, často zosilnených kamennými prvkami ([[Ostrá skala a Tupá skala|Tupá Skala]], [[Prašník]], [[Vítkovce]], [[Kostoľany pod Tribečom]]). Najstarším náleziskom lužickej kultúry je [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] (stredná bronzová doba). Počas [[stupeň Br D|stupňa Br D]] v mladej bronzovej dobe pozorujeme jednak expanzívny tlak [[velatická kultúra|velatickej]] a [[čakanská kultúra|čakanskej kulúrykultúry]] na lužickú kultúru, a jednak mohylové pochovávanie najmä na strednom Považí ([[horizont Mikušovce]]) ako paralelu ku kniežacím mohylám na juhozápadnom Slovensku. Hoci mohyly (napr. na hornej Nitre) ojedinele badať až do konca bronzovej doby, po stupni Br D sa už pochovávalo na plochých urnových hroboch ([[Partizánske]], [[Diviaky (Turčianske Teplice)|Diviaky]], [[Ilava]], [[Trenčianske Teplice]]), ktoré sa neskôr zmenili na ploché jamkové. V [[mladá bronzová doba|mladej bronzovej dobe]] z početných bronzových výrobkov príslušníci tejto kultúry exportovali trojrebrové meče liptovského typu. So začiatkom neskorej bronzovej doby (1000 pred Kr.) na Slovensku hovoríme o [[sliezska fáza|sliezskej fáze/skupine lužického kultúrneho komplexu]]. Počas nej lužická kultúra preniká pozdĺž horských hrebeňov do priestoru [[Podolská kultúra|podolskej kultúry]].