Fidži: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 2 750 bajtov ,  pred 1 rokom
d
-rozsiahly text bez zdroja
No edit summary
Značky: vrátené vizuálny editor bez zdroja
d (-rozsiahly text bez zdroja)
Značka: manuálne vrátenie
}}
 
'''Fidži''', dlhý tvar '''Fidžijská republika''' (staršie ''Republika Fidžijských ostrovov)'', je ostrovný štát v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]]. Tento [[štát]] tvoria dva [[ostrov]]y - [[Viti Levu]] a [[Vanua Levu]] a viacero malých ostrovov. Hlavné a zároveň najväčšie mesto je [[Suva]].
'''Fidži''', oficiálne '''Fidžijská republika''', je [[ostrovný štát]] v [[Melanézia|Melanézii]], ktorý je súčasťou [[Oceánia (ostrovy)|Oceánie]] v [[Tichý oceán|južnom Tichom oceáne]] asi 2 000 km severovýchodne od [[Nový Zéland|Nového Zélandu]]. Fidži sa skladá zo [[Súostrovie|súostrovia]] s viac ako 330 ostrovmi - z ktorých je asi 110 trvalo obývaných - a viac ako 500 [[Ostrovček|ostrovčekov]] s celkovou rozlohou asi 18 300 štvorcových kilometrov. Najodľahlejším ostrovom je [[Ono-i-Lau]]. 87% šudí z celkovej populácie 883 483 obyvateľov žije na dvoch hlavných ostrovoch, [[Viti Levu]] a [[Vanua Levu]]. Okolo tri štvrtiny Fidžijčanov žijú na pobreží Viti Levu, buď v hlavnom meste [[Suva]], alebo v menších mestských centrách, ako je [[Nadi]] - kde je hlavným miestnym priemyslom cestovný ruch - alebo [[Lautoka]], kde je najdôležitejší priemysel s [[Cukrová trstina|cukrovou trstinou]]. Vnútrozemie Viti Levu je kvôli svojmu terénu riedko obývané.
 
Väčšina ostrovov na Fidži sa sformovala [[Sopka|sopečnou]] činnosťou, ktorá sa začala približne pred 150 miliónmi rokov. Určitá geotermálna aktivita sa dodnes vyskytuje na ostrovoch Vanua Levu a [[Taveuni]]. Geotermálne systémy na ostrove Viti Levu sú nevulkánového pôvodu s nízkoteplotnými povrchovými výbojmi (asi 35 - 60 stupňov Celzia).
 
Ľudia žijú na Fidži od druhého tisícročia p.n.l. - najskôr Austronézania a neskôr Melanézania, s určitými polynézskymi vplyvmi. Európania prvýkrát navštívili Fidži v 17. storočí a po [[Monarchia na Fidži|krátkom období ako nezávislé kráľovstvo]] založili Briti v roku 1874 [[Kolónia na Fidži|Fidžskú kolóniu]]. Fidži pôsobilo ako [[Kolónia koruny|korunná kolónia]] až do roku 1970, kedy získalo samostatnosť ako [[domínium Fidži]]. Vojenská vláda vyhlásila republiku v roku 1987 po sérii štátnych pučov. V roku 2006 sa pučom zmocnil moci komodor [[Frank Bainimarama]]. Keď Najvyšší súd v roku 2009 rozhodol, že vojenské vedenie je nezákonné, [[Prezident Fidži|prezident]] [[Ratu]] [[Josefa Iloilo]], ktorého si armáda ponechala ako nominálna hlava štátu, formálne zrušil ústavu z roku 1997 a znovu vymenoval Bainimaramu za dočasného [[Predseda vlády Fidži|predsedu vlády]]. Neskôr v roku 2009 vystriedal Ratu [[Epeli Nailatikau]] vo funkcii prezidenta Iloila. Po rokoch prieťahov sa 17. septembra 2014 uskutočnili demokratické voľby. Bainimaramova strana [[FijiFirst]] získala 59,2% hlasov a medzinárodní pozorovatelia považovali voľby za dôveryhodné.
 
Fidži má jednu z najrozvinutejších tichomorských ekonomík vďaka bohatým zdrojom lesov, nerastov a rýb. Menou je [[fidžijský dolár]], pričom hlavným zdrojom devíz je turistický priemysel, platby od Fidžanov pracujúcich v zahraničí, vývoz balenej vody a cukrová trstina. Ministerstvo miestnej samosprávy a rozvoja miest dohliada na miestnu samosprávu Fidži, ktorá má formu mestských zastupiteľstiev.
 
== Demografia ==