Svidník (okres): Rozdiel medzi revíziami

VadimirusVladimirus vo svojej knihe Dejiny gréckokatolíkov [[Podkarpatská Rus|Podkarpatská]] od 9. do 18. storočia uvádza, že osídľovanie podhorských oblastí Karpát nie je výsledkom [[Valašská kolonizácia|valašskej kolonizácie]], ale dôsledkom nástupu [[Karol I. (Uhorsko)|Karola Róberta]] na opustený [[Uhorsko|uhorský]] [[trón]]. Karol po svojom príchode začal dôslednú [[Latinizácia|latinizáciu]] cirkevných [[Obrad (postup úkonov)|obradov]] v dôsledku čoho [[Autochtónnosť|autochtónne]] obyvateľstvo stredného Uhorska a Potisia bolo donútené opustiť svoje obydlia a usadzovať sa v nehostinných oblastiach Karpatského oblúka. Karol taktiež úplne zničil pôvodnú [[Slovania|slovanskú]] [[Šľachta|šľachtu]] [[Arpádovci|arpádovského Uhorska]]. Prvé písomné zmienky napríklad o Ladomirove nasvedčujú tomu, že by osídlenie severnej časti [[Šarišská župa (Uhorsko)|Šarišskej župy]] mohlo v skutočnosti postupovať z Potisia, a nie z [[Ukrajina|Ukrajiny]].

Kultúrne pomery na území Svidníckeho okresu boli ovplyvňované východnými tradíciami, ktorých korene siahajú až do [[Veľká Morava|veľkomoravských čias]]. Tunajší kultúrny vývin sa sformoval najmä pod cirkevným vplyvom z Ukrajiny a Ruska. Tieto názory interpretuje slovenská [[Historiografia (dejepisectvo)|historiografia]] 20. storočia. Dnes historický dokumentmi doložené názory, nás utvrdzujú v názore, že najmä pod vplyvom autochtónneho obyvateľstva z Uhorska, ktoré bolo rusínskeho pôvodu a vyznavačomvyznávačom cyrilometodejského [[Obrad (cirkevná tradícia)|obradu]].