Verzia z 19:41, 9. marec 2020 upraviť DurMar12 (diskusia \| príspevky) S právom rollback 7 169 editací d Oprava preklepu Značky: vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:03, 29. január 2021 upraviť vrátiť Eryn Blaireová (diskusia \| príspevky) 14 646 editací aktualizácia Ďalšia úprava →
Riadok 64: Výsledky výskumu sondami Pioneer a Voyager ukázali, že prstence sú tvorené hlavne vodným [[ľad]]om. Ich materiál nie je homogénny, ale vo vnútri prstencov [[prstenec A\|A]] a [[prstenec B\|B]] je roztriedený. Sonda Voyager 2 zistila, že prstence A, B a C tvoria stovky až tisícky menších prstencov.<ref name="Kozmos2004" /> ~~Najnovšie~~Posledné poznatky o prstencoch Saturna ~~nám priamo~~ z miesta ~~sprostredkuje~~sprostredkovala sonda [[Cassini (sonda)\|Cassini]]. Už pred navedením na [[obežná dráha\|obežnú dráhu]] okolo Saturna skúmala planétu a jej prstence a rovinou prstencov dokonca preletela. Pri druhom prelete cez prstence ([[1. júl]]a [[2004]]) zaznamenala 100 000 jednotlivých nárazov zrniečok prachu na sondu, ale žiadny z nich ju nepoškodil. Krátko po 12:30 UT začali do [[stredisko riadenia vesmírnych letov\|riadiaceho strediska]] prichádzať prvé snímky, ktoré boli urobené z bezprostrednej blízkosti prstencov. Snímky z Cassini spoločne s údajmi ostatných vedeckých prístrojov by mali dať odborníkom návod, ako stanoviť zloženie rôznych častí sústavy prstencov. Sonda Cassini jesledovala ~~doteraz~~sústavu (kSaturna ~~novembru~~až ~~2014)~~do ~~funkčná~~septembra 2017. S blížiacim sa plánovaným koncom svojej misie vedci zaraďovali do jej programu čoraz riskantnejšie manévre. Na jar 2017 sonda preletela medzi Saturnom a ~~pokračuje~~jeho voprstencami, ~~výskume~~čo ~~sústavy~~podľa ~~Saturnových~~pesimistickejších ~~prstencov~~prognóz nemusela ani zvládnuť, pretože hrozilo jej zničenie nárazmi malých častíc. Počas preletu však sonda namerala nárazy menšieho počtu častíc ako sa očakávalo. Za vonkajším okrajom prstenca zistila častíc podstatne viac.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu \| autor = Jana Plauchová \| odkaz na autora = Jana Plauchová \| titul = Čo je medzi Saturnom a jeho prstencami? \| url = http://astrin.planetarium.sk/co-je-medzi-saturnom-ajeho-prstencami-c07432 \| dátum vydania = 2017-05-12 \| dátum prístupu = 2021-01-29 }}</ref> [[Spitzerov vesmírny ďalekohľad]] zase v roku [[2009]] umožnil objaviť najväčší prstenec Saturna (pozri nižšie). Známou sa stala unikátna snímka Saturna z októbra roku [[2006]], kedy nastalo z pohľadu sondy [[zatmenie Slnka]] Saturnom. Priaznivá poloha sondy v čase expozície umožnila, že slnečné svetlo zviditeľnilo aj nepatrné mikroskopické častice dvoch novoobjavených prstencov, ktorých existencia však dovtedy nebola dokázaná. Sonda v priebehu troch hodín urobila 165 snímok, z ktorých sa zložila výsledná fotografia. Údaje z optického a infračerveného [[spektrometer\|spektrometra]] Cassini zviditeľnili značné rozdiely v sfarbení prstencov. Tieto rozdiely sú spôsobené jednak rozdielnym chemickým zložením materiálu prstencov, jednak rôznou veľkosťou ich častíc.<ref>{{Cite journal

Prstence Saturna: Rozdiel medzi revíziami