Francúzsko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
rozsiahly text bez skutočného zdroja, s početnými jazykovými chybami a na nesprávnom mieste (dejiny sú v článku už dvakrát dole) Značky: manuálne vrátenie vrátené |
Revízia 7151549 používateľa 2A02:AB04:2C44:1900:BDC7:93C5:E9C5:A943 (diskusia) bola vrátená Značky: vrátenie vrátené |
||
Riadok 6:
| Poloha = EU-France.svg
| Motto = Liberté, Egalité, Fraternité ([[francúzština|fr.]]) <br />(Sloboda, Rovnosť, Bratstvo)
| Hymna = [[La Marseillaise]]<br/>
<div style="display:inline-block;margin-top:0.4em;">[[File:La Marseillaise.ogg|alt=sound clip of the Marseillaise French national anthem]]</div>
| Dlhý miestny názov = République française
| Krátky miestny názov = France
Řádek 21 ⟶ 22:
| Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident]]<br />[[predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Emmanuel Macron]]<br />[[Jean Castex]]
| Vznik = [[500]] (Vláda [[Chlodovik I.|Chlodovika I.]] ako [[Zoznam franských kráľov|kráľa Frankov]])<br />[[august]] [[843]] ([[Verdunská zmluva]])<br />[[22. september]] [[1792]] ([[Vyhlásenie o zrušení monarchie|Založená republika]])<br />[[1. január]] [[1958]] ([[Rozšírenie Európskej únie|Založenie]] [[Európske spoločenstvo|EHS]])<br />[[4. október]] [[1958]] ([[Ústava Francúzska|Súčasná ústava]])
| Susedia = [[Belgicko]], [[Luxembursko]], [[Nemecko]], [[Švajčiarsko]], [[Taliansko]], [[Monako]], [[Andorra]], [[Španielsko]], [[Holandsko]]
| Rozloha = 668 763 (bez teritórií, iba európska časť)
Řádek 27 ⟶ 28:
| Rozloha vody = 1 400
| Percento vody = 0,25
| Odhad počtu obyvateľov = 67
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2018
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 21
Řádek 56 ⟶ 57:
}}
'''Francúzsko''' ([[Francúzština|francúzsky]]: ''France''), oficiálne '''Francúzska republika''' (francúzsky: ''République française''), je štát primárne nachádzajúci sa v [[Západná Európa|západnej Európe]], ktorý sa skladá z [[Metropolitné Francúzsko|metropolitného Francúzska]] a niekoľkých [[Zámorské Francúzsko|zámorských oblastí a území]]. Metropolitná oblasť Francúzska siaha od [[Rýn|Rýna]] po [[Atlantický oceán]] a od [[Stredozemné more|Stredozemného mora]] po [[Lamanšský prieliv]] a [[Severné more]]. Medzi zámorské územia patrí [[Francúzska Guyana]] v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] a niekoľko ostrovov v [[Atlantický oceán|Atlantickom]], [[Tichý oceán|Tichom]] a [[Indický oceán|Indickom oceáne]]. Francúzsko susedí na severovýchode s [[Belgicko|Belgickom]], [[Luxembursko|Luxemburskom]] a [[Nemecko|Nemeckom]], na východe so [[Švajčiarsko|Švajčiarskom]], [[Monako|Monakom]] a [[Taliansko|Talianskom]], na juhu s [[Andorra|Andorrou]] a [[Španielsko|Španielskom]], ako aj s [[Holandsko (kráľovstvo)|Holandskom]], [[Surinam|Surinamom]] a [[Brazília|Brazíliou]] v Amerike. [[Región (Francúzsko)|Osemnásť celistvých regiónov]] krajiny (z ktorých päť sa nachádza v zámorí) sa rozprestiera na celkovej ploche 643 801 km2 s celkovým počtom 67,41 milióna obyvateľov (k januáru 2021). Francúzsko je [[Unitárny štát|unitárna]] [[Poloprezidentská republika|poloprezidentská]] [[republika]] s hlavným mestom [[Paríž]], najväčším mestom v krajine a hlavným kultúrnym a obchodným centrom. Medzi ďalšie významné [[Aire urbaine|mestské oblasti]] patria [[Lyon]], [[Marseille]], [[Toulouse]], [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], [[Lille]] a [[Nice]]. Francúzsko vrátane jeho zámorských území má najviac časových pásiem zo všetkých krajín, má ich spolu dvanásť.
Počas [[Železná doba|doby železnej]] obývali dnešné metropolitné Francúzsko [[Galia|Galovia]]. Túto oblasť [[Rímska Gália|anektoval Rím]] v roku 51 pred n.l. a rozvinul tak odlišnú [[Galo-rímska kultúra|galo-rímsku kultúru]], ktorá položila základ francúzskeho jazyka. [[Germáni|Germánski]] [[Frankovia]] prišli v roku 476 a vytvorili [[Franská ríša|Franskú ríšu]], ktorá sa stala srdcom [[Karolínska ríša|karolínskej ríše]]. [[Verdunská zmluva]] z roku 843 rozdelila ríšu, pričom [[Západofranská ríša]] sa v roku 987 stala [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskym kráľovstvom]].
Vo [[Vrcholný stredovek|vrcholnom stredoveku]] bolo Francúzsko vysoko decentralizovaným [[Feudalizmus|feudálnym]] kráľovstvom, v ktorom bola sotva cítiť autorita kráľa. Kráľ [[Filip II. (Francúzsko)|Filip Augustus]] dosiahol pozoruhodný úspech v posilňovaní kráľovskej moci a rozširovaní svojej ríše, zdvojnásobil jej [[Korunné krajiny Francúzska|veľkosť]] a [[Bitka pri Bouvines|porazil svojich súperov]]. Na konci jeho vlády sa z Francúzska stal najmocnejší štát v Európe. V polovici 14. storočia zvíťazili [[Valoisovci|francúzski panovníci]] v [[Storočná vojna|storočnej vojne]] s Anglickom. Počas [[Francúzska renesancia|renesancie]] nasledovali [[talianske vojny]] so [[Habsburské Španielsko|Španielskom]]. Francúzska kultúra prekvitala a začala byť [[Francúzska koloniálna ríša|globálnou koloniálnou ríšou]], ktorá sa do roku 1900 stala druhou najväčšou na svete. V druhej polovici 16. storočia dominovali [[Francúzske náboženské vojny|náboženské občianske vojny]] s katolíkmi, ktoré vyháňali protestantov ([[Hugenoti|hugenotov]]), čo vážne oslabilo krajinu. Francúzsko sa však opäť stalo dominantnou európskou kultúrnou, politickou a vojenskou mocou v 17. storočí za vlády [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV]]. po [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojne]]. Napriek bohatstvu národa mala vláda neprimerané finančné a daňové systémy, ktoré nedokázali financovať nekonečné a nákladné vojny. Obzvlášť nákladné boli [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročná vojna]] a [[americká vojna za nezávislosť]]. [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzska revolúcia]] v roku 1789 zaznamenala pád [[Absolutistická monarchia|absolutistickej monarchie]], ktorá charakterizovala [[Ancien régime]]. [[Prvá francúzska republika]] vypracovala [[Deklarácia práv človeka a občana (1789)|Deklaráciu práv človeka a občana]]. Deklarácia vyjadruje ideály národa dodnes.
V rokoch 1799 - 1814 dosiahlo Francúzsko svoj politický a vojenský zenit pod vedením [[Napoleon Bonaparte|Napoleona Bonaparteho]], podrobilo si veľkú časť [[Kontinentálna Európa|kontinentálnej Európy]] a založilo [[Prvé francúzske cisárstvo|prvé francúzske impérium]]. [[Francúzske revolučné vojny|Francúzske revolučné]] a [[napoleonské vojny]] formovali smerovanie európskych a svetových dejín. Po rozpade ríše a relatívnom úpadku pretrvalo Francúzsko búrlivú postupnosť vlád, ktorá vyvrcholila vznikom [[Tretia francúzska republika|Tretej francúzskej republiky]] v roku 1870 uprostred [[Prusko-francúzska vojna|francúzsko-pruskej vojny]]. Francúzsko bolo jedným z [[Dohoda (prvá svetová vojna)|významných účastníkov]] [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], z ktorej [[Versaillská zmluva (1919)|vyšlo víťazne]], a bolo jednou z [[Spojenci (druhá svetová vojna)|mocností spojencov]] v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], v roku 1940 však bolo [[Nemecká vojenská správa v okupovanom Francúzsku počas druhej svetovej vojny|okupované]] [[Os Berlín-Rím-Tokio|osou]]. Po [[Slobodné Francúzsko|oslobodení]] v roku 1944 bola ustanovená [[Štvrtá francúzska republika|štvrtá republika]], ktorá bola neskôr v priebehu [[Alžírska vojna|alžírskej vojny]] rozpustená. [[Piata francúzska republika|Piata republika]] na čele s [[Charles de Gaulle|Charlesom de Gaullom]] vznikla v roku 1958 a existuje dodnes. Alžírsko a takmer všetky ostatné francúzske kolónie sa osamostatnili v 60. rokoch, pričom väčšina z nich si udržala [[Françafrique|úzke hospodárske a vojenské vzťahy s Francúzskom]].
Francúzsko si zachováva svoje stáročné postavenie globálneho centra [[Francúzske umenie|umenia]], [[Zoznam francúzskych vedcov|vedy]] a [[Zoznam francúzskych filozofov|filozofie]]. Je hostiteľom [[Zoznam lokalít svetového dedičstva vo Francúzsku|piateho najväčšieho]] počtu [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva]] [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] a je vedúcou turistickou destináciou, ktorú v roku 2018 navštívilo viac ako 89 miliónov zahraničných [[Cestovný ruch vo Francúzsku|návštevníkov]]. Je to [[Vyspelá krajina|rozvinutá krajina]] so [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu|siedmou najväčšou ekonomikou na svete podľa nominálneho HDP]] a [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu (PPP)|desiatou najväčšou podľa PPP]]. Pokiaľ ide o celkové bohatstvo domácnosti, patrí mu štvrté miesto na svete. Francúzsko dosahuje dobré výsledky v medzinárodných rebríčkoch [[Index vzdelania|vzdelávania]], [[Zdravotná starostlivosť vo Francúzsku|zdravotnej starostlivosti]], [[Zoznam krajín podľa strednej dĺžky života|strednej dĺžky života]] a [[Index ľudského rozvoja|ľudského rozvoja]]. Zostáva [[Veľmoc|veľmocou]] v globálnych záležitostiach a je jedným z piatich [[Stáli členovia Rady bezpečnosti OSN|stálych členov Rady bezpečnosti OSN]] a oficiálnym [[Zoznam štátov s jadrovými zbraňami|štátom s jadrovými zbraňami]]. Francúzsko je zakladajúcim a [[Veľká štvorka (západná Európa)|vedúcim]] [[Členovia Európskej únie|členom Európskej únie]] a [[Eurozóna|eurozóny]] a členom [[G7|skupiny G7]], [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]] (NATO), [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]] (OECD), [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO) a [[Medzinárodná organizácia Frankofónie|La Francophonie]].
== Geografia ==
Řádek 160 ⟶ 167:
{{Portál|Francúzsko|Francúzsky}}
* [http://meteo.7.growiktionary.org/ Predpoveď počasia]
== Zdroj ==
{{Preklad| jazyk =en| článok =France| revízia =1003590925}}
{{Administratívne členenie Francúzska}}
| |||