Gaetano Donizetti: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
LacoR (diskusia | príspevky)
popis osoby
Auto-épreuve (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 24:
== Životopis ==
=== Mladosť ===
Narodil sa v [[Bergamo (mesto)|Bergame]] v roku 1797 vo veľmi chudobnej rodine, v ktorej nebola žiadna hudobná tradícia. Jeho otec bol strážca mestskej záložne a Gaetano bol najmladší z troch synov. Napriek tomu sa začal hudobne vzdelávať u [[Simon Mayr|Giovanniho Simona Mayra]], ktorý bol kňazom v Bergamskombergamskom hlavnom kostole (ale aj skladateľom úspešných opier). Donizetti nemal veľký úspech ako spevák v chlapčenskom zbore, ale v roku [[1806]] bol jedným z prvých žiakov, zapísaných do školy ''Lezioni Caritatevoli'', ktorú založil práve Simon Mayr v Bergame a kde dostal spolu s ďalšími žiakmi plné štipendium. Táto škola bola založená z charitatívnych dôvodov, aby pomohla mladým talentovaným žiakom, ktorí nemali finančné prostriedky.
 
=== Dospelosť ===
Donizetti v Bergame detailne vyštudoval umenie fúgy a kontrapunktu, a začal tu aj svoju opernú kariéru. Najprv napísal niekoľko menších skladieb pod dohľadom [[Paolo Zanca|Paola Zancu]] a vzápätí napísal svoju štvrtú operu ''Zoraida di Granata''. Táto práca priamo ohromila [[Domenico Barbaia|Domenica Barbaia]], prominentného divadelného impresária a Donizettimu ponúkol zmluvu pre [[Neapol]]. Písal a skladal v [[Rím]]e a [[Miláno|Miláne]] aj v Neapole a dosiahol tak značný úspech na všetkých uvedených operných scénach (takmer každá z jeho 31 opier, zložených v rozmedzí iba 12 rokov bola úspešná u publika, ale pre kritikov tieto diela neboli často zaujímavé). Až do roku [[1830]], kedy jeho ''Anna Bolena'' mala premiéru v Miláne, bol v zahraničí takmer neznámy, no po uvedenej premiére sa stal okamžite slávnym po celej Európe. Ďalšia opera ''[[Nápoj lásky]]'' (L’elisir d’amore), komédia vytvorená v roku 1832, nasledovala onedlho; je to jedno z majstrovských diel komickej opery, podobne ako opera ''[[Don Pasquale]]'', napísaná v roku [[1843]].
 
Čoskoro potom (v skutočnosti o tri roky po ''[[Nápoj lásky|Nápoji lásky]]'', v roku 1835) zložil Donizetti operu ''[[Lucia z Lammermooru]]'', svoje najslávnejšie dielo z oboru tragickej opery a jedno z najlepších diel v štýle [[Bel canto|bel canta]] vôbec. Svojimi kvalitami dosahuje úrovne [[Vincenzo Bellini|Belliniho]] ''[[Norma (opera)|Normy]]''. Po úspechu ''Lucrezie Borgie'' (1833) sa jeho reputácia ešte viac upevnila. Donizetti nasledoval príklad Rossiniho a Belliniho a navštívil [[Paríž]]. Tu však jeho opera ''Marino Falerio'' v porovnaní s Belliniho ''Puritánmi'' takmer prepadla a Donizetti sa vrátil do Neapola, kde vytvoril svoje už spomínané majstrovské dielo ''Lucia z Lammermooru''. S rastúcou slávou rástli aj jeho záväzky, pretože mal zmluvy v Taliansku, ako aj vo Francúzsku. V roku [[1838]] sa znova presunul do Paríža a to po zásahu cenzúry proti uvedeniu ďalšej opery ''Poliuto'', ktorá operu jednoducho zakázala (s odôvodnením, že vraj dielo s tak vážnym náboženským obsahom sa nedá uvádzať v divadle); v Paríži napísal operu ''[[Dcéra pluku]]'' (La figlia del reggimento), ktorá sa stala ďalším veľkým úspechom.
 
Donizettiho manželka, Virginie Vasselli, porodila troch synov, z ktorých sa ani jeden nedožil dospelosti. Počas jediného roku zomreli jeho rodičia, manželka aj deti (pri epidémii [[cholera|cholery]]). V roku [[1843]] sa u Donizettiho objavili príznaky pokročilej [[syfilis|syfilitídy]], ktoré sa ďalej prehlbovali natoľko, že ho zatvorili do ústavu a v roku [[1845]] ho priatelia previezli do Paríža, kde bola oveľa lepšia ústavná starostlivosť. Po návštevách priateľov, zvlášť [[Giuseppe Verdi]]ho, ho previezli späť do rodného Bergama, kde po dvoch rokoch totálneho duševného rozkladu a utrpenia v apríli roku 1848 zomrel.
 
=== Hudobná tvorba ===
Donizetti je najznámejší svojimi [[opera|opernými dielami]], ale venoval sa aj ďalším hudobným formám, kde vytvoril celý rad pozoruhodných diel. Bola to hudba cirkevná, pomerne dosťveľa sláčikových kvartet a niekoľko orchestrálnych diel. Jeho starší brat Giuseppe sa v roku [[1828]] stal generálnym inštruktorom hudby na dvore sultána [[Mahmúd II.|Mahmúda II.]] (1808-1839).
 
Donizettiho hlasový štýl obohatil tradíciu [[bel canto|bel canta]], ktorú začali a spopularizovali [[Gioacchino Rossini]] a [[Vincenzo Bellini]]. Všetci traja skladatelia sú všeobecne uznávaní ako zakladatelia tohto štýlu, ktorého vrchol bol na začiatku [[19. storočie|19. storočia]]. Počas jeho života a ešte dosť dlho po smrti boli Donizettiho práce vcelku populárne, ale začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] ich takmer úplne zatienili vážne majstrovské diela [[Richard Wagner|Wagnera]], [[Giuseppe Verdi|Verdiho]] a [[Giacomo Puccini|Pucciniho]]. Dosť k tomu prispelo aj to, že diela z obdobia bel canta sú technicky veľmi náročné na spevácku techniku. Spevákov, ktorí bel canto perfektne ovládajú, bolo a je málo, a tak diela všetkých troch skladateľov (Rossiniho, Donizettiho a Belliniho) zapadli na skoro 60 rokov do zabudnutia. Napriek tomu asi od roku [[1950]] záujem o bel canto znova vzrástol a Donizettiho opery ''Lucia z Lammermooru'', ''La file du Régiment'', ''Don Pasquale'' a ''[[Nápoj lásky]]'' prevzali mnohé operné scény do svojho štandardného repertoáru.
 
== Diela ==
Donizetti zložil asi 75 opier, 16 symfónií ako aj množstvo iných diel.
 
=== Opery ===
Riadok 117:
* ''[[La fille du régiment]]'' (1840)
* ''[[L'ange de Nisida]]'' (1839; ?)
* ''Lucrezia Borgia'' (1840)
* ''La favorite'' (1840)
* ''[[Adelia]]'' (1841)
Řádek 123 ⟶ 122:
* ''[[Maria Padilla]]'' (1841)
* ''[[Linda di Chamounix]]'' (1842)
* ''Linda di Chamounix'' (1842)
* ''[[Caterina Cornaro]]'' (1844)
* ''[[Don Pasquale]]'' (1843)