|
== Realita ==
si gay
Nemecký archeológ [[Heinrich Schliemann]] objavil 7 základných vrstiev, ktoré ďalší nemecký archeológ, [[Wilhelm Dörpfeld]], rozšíril na dolu uvedených 9 základných vrstiev a americký archeológ [[Carl William Blegen]] rozčlenil na 46 fáz:
Vrstvy I{{--}}VII (3000 pred Kr.{{--}}1000 pred Kr.) zodpovedajú anatólskej [[bronzová doba|bronzovej dobe]]:
*V rokoch 3000{{--}}2500 pred Kr. (10 stavebných fáz) tu stála osada opevnená silnými múrmi s domami z nepálených tehál. Našli sa medené a kostené ihlice, šidlá a pod., schematizované idoly z kameňa a hliny, kamenná industria a ručne robená keramika. Osadu zničil požiar.
*V rokoch 2500{{--}}2200 pred Kr. (8 stavebných fáz) tu existoval palác – veľký opevnený areál kniežaťa s vežami, vstupnými bránami a pod. Hradbový múr bol miestami až {{m|10|m}} široký a {{m|10|m}} vysoký. Posledné sídlisko z tohto obdobia zničil veľký požiar. Sála veľkého palácového [[Megarón|megarónu]] (typ budovy) mala na toto obdobie značné rozmery (20 x {{m|10|m}}). Často sa vyskytujú najmä poháre s dvoma veľkými protiľahlými uchami (tzv. depas amfikypellon) a antropomorfné nádoby. Používa sa už aj hrnčiarsky kruh. Našli sa medené, strieborné a zlaté výrobky. Práve z tohto obdobia Schliemann vykopal niekoľko pokladov, napr. poklad, ktorý mylne považoval za [[Priamov poklad]].
*V rokoch 2200{{--}}2050 pred Kr. tu stála neopevnená dedina
*V rokoch 2050{{--}}1910 pred Kr. (5 stavebných fáz) je tu naďalej dedina a prvý raz sa objavujú kupolovito zaklenuté pece
*V rokoch 1900{{--}}1800 pred Kr. (4 stavebné fázy) takisto pokračuje predošlé osídlenie, zaberá však väčšiu plochu
*V rokoch 1800{{--}}1300 pred Kr. (8 stavebných fáz) došlo k zmene. Stál tu hrad - mesto. Na najvyššom bode stál palác. Uprostred tohto obdobia sa zjavujú importy mykénskej keramiky. Niekedy pred rokom 1300 pred Kr. hrad - mesto padol za obeť zemetraseniu, ktoré časť ľudí prežila, a ktorého východné múry sa zachovali do ďalšej fázy až dodnes.
*V rokoch 1300{{--}}1000 pred Kr. existovalo posledné osídlenie bronzovej doby. Fáza z rokov 1300{{--}}1260 pred Kr. (fáza VIIa) pravdepodobne zodpovedá [[homér]]skej Tróji, ktorú rozvrátili Gréci v [[Trójska vojna|trójskej vojne]] opísanej v [[Iliada|Iliade]]. Južná brána zostala hlavnou. V domoch pri mestskom múre slúžiacich ako sklady sa zachovali veľké 1,5 metrové hlinené zásobnice v dlážke, zakryté kamennou platňou. Okolo roku 1260 nasleduje spálená vrstva a potom dve ostro oddelené fázy VIIb1 (1260{{--}}1190 pred Kr.) a VIIb2 (1190{{--}}1100 pred Kr.). Vo fáze VIIb2 sa zjavuje zvláštna keramika, ktorá sa pripisuje [[Tráci|Trákom]], ktorí Tróju zrejme ovládli.
Vrstvy VIII a IX (po roku 1000 pred Kr.) nie sú už špecificky trójske, ale v úplnom súlade s gréckou a rímskou [[antika|antikou]]. Vrstva VIII je začiatok železnej doby. V rokoch 700{{--}}85 pred Kr. tu bola grécka osada Ílion. O tomto gréckom meste na tomto území sú už písomné správy. Trója bola často navštevovaná za [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] (4. stor. pred Kr.) a aj za jeho nasledovníkov (vznikol tu chrám bohyne Atény). V IX. vrstve grécke mesto v rokoch asi 1{{--}}500 po Kr. vystriedalo rímske mesto Ilium. Vznikla tu radnica a divadlo. V rímskej dobe homérska tradícia znova ožila preto, lebo podľa povesti sa po zničení Tróje, trójske knieža [[Aineias (mytológia)|Aineiás]] s niekoľkými Trójanmi preplavil k brehom italského Latia, kde jeho potomkovia [[Romulus]] a [[Rémus|Remus]] založili [[Rím]]. [[Konštantín Veľký]] zamýšľal pri Tróji založiť hlavné mesto Rímskeho impéria. V čase Byzantskej ríše potom záujem upadol.
Záujem sa obnovil v 18. stor., kedy Tróju už mnohí považovali len za Homérov výmysel.
== Objavy ==
| 