Kozmológia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
typo. gram. |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 33:
Nasledujúce modely vesmíru skúmali možnosť, že kozmologická konštanta, predstavneá Einsteinom v roku 1917, povoľuje expanziu vesmíru, v závislosti na jej hodnote. Na základe toho vytvoril belgičan Georges Lemaitr v roku 1927 model Veľkého tresku, ktorý neskôr v roku 1929 potvrdil Edwin Hubble objavom červeného posunu a ďalej, Arno Penzias a Robert Woodrow Wilson, objavom kozmického mikrovlnného pozadia v roku 1964. Tieto objavy predstavovali prvý krok k vylúčeniu niektorých alternatívnych kozmologických teórií.
Súčasné pozorovania žiarenia kozmického mikrovlnného pozadia satelitmi COBE a WMAP efektívne, v očiach mnohých vedcov, zmenili kozmológiu z vysoko špekulatívnej vedy na vedu, ktorá poskytuje reálne predpoklady. Tieto pozorovania sa zhodujú s predpokladmi teórie Kozmickej inflácie. Práve pre tieto objavy mnoho vedcov označuje súčasnosť ako zlatý vek kozmológie.<ref>[[Alan Guth]] is reported to have made this very claim in an [[Edge Foundation, Inc.|Edge Foundation]], interview [http://www.edge.org/documents/day/day_guth.html EDGE]</ref>
== Historické kozmologické modely ==
Riadok 53:
| Hinduistická kozmológia
| [[Rigvéda]] (2000 pred Kr.)
| Cyklická alebo oscilujúca, nekonečná v čase.
| Jeden cyklus existencie trvá približne 311 triliónov rokov a život jedného vesmíru je okolo 8 miliárd rokov. Tomuto vesmírnemu cyklu predchádzal nekonečný počet vesmírov a po ňom nasleduje nekonečný počet vesmírov. Zahŕňa aj nekonečný počet vesmírov v danom čase.
Riadok 65:
| Džinistické ágamy (Napísané okolo 500 pred Kr.), podľa učenia [[Mahávíra|Mahávíru]] (599 – 527 pred Kr.)
| Cyklická alebo oscilujúca, večná a konečná.
| Džinistická kozmológia považuje ''[[Lóka|lóku]]'', alebo vesmír, za entitu bez stvorenia, existujúcu nekonečne dlho. Tvar vesmíru je podobný stojacemu človeku s rozkročenými nohami a rukami vbok. Tento vesmír je podľa džinizmu navrchu široký, v strede úzky a smerom dole sa rozširuje.
Riadok 75:
| [[Babylonská literatúra]] (cca 3000 pred Kr.)
| Plochá zem plávajúca v nekonečných „vodách chaosu“.
| [[Zem]] a [[Nebo]] tvoria jednotu v rámci nekonečných "vôd chaosu"; zem je plochá a kruhová a pevný dóm ho oddeľuje od vonkajšieho oceánu "chaosu".
Riadok 85:
| Hovorená verzia stvorenia (cca 500 pred Kr.)
| Plochá zem plávajúca v nekonečnom vodnom chaose.
| Založené na Babylonskej kozmológii. [[Zem]] a [[Nebo]] tvoria jednotu v rámci nekonečných "vôd chaosu"; zem je plochá a kruhová a pevný dóm ho oddeľuje od vonkajšieho oceánu "chaosu".
Riadok 93:
| Atómový vesmír
| [[Anaxagoras z Klazomen]] (500 – 428 pred Kr.) a neskôr [[
| Nekonečný rozsah.
| Vesmír obsahuje iba dve veci: nekonečné množstvo malých semien, alebo [[atóm]]ov a prázdnotu nekonečného rozsahu. Všetky atómy sú vyrobené z rovnakej látky, líšia sa však veľkosťou a tvarom. Objekty sa tvoria z agregácií atómov a rozpadajú sa späť na atómy. Zahŕňa [[Leukippos z Milétu|Leukippoov]] princíp [[kauzalita|kauzality]]: „nič sa nedeje náhodne; všetko sa deje z dôvodu a nevyhnutnosti.“ Vesmíru nevládli [[boh]]ovia.
|-
|
| [[Filolaos z Krotóna]] (
| Existencia
| V strede vesmíru je centrálny oheň, okolo ktorého sa [[Zem]], [[Slnko]], [[Mesiac]] a [[planéta|planéty]] rovnomerne točia. Slnko sa točí okolo centrálneho ohňa raz ročne, hviezdy sú nepohyblivé. Toto je prvý známy negeocentrický model vesmíru.
|-
Řádek 113 ⟶ 112:
| Stoický vesmír
| [[Stoicizmus|Stoici]] (300 pred Kr. – 200 po Kr.)
| Vesmírny ostrov.▼
|[[Kozmos]] je konečný a obklopený nekonečnou prázdnotou. Je v stave toku, pretože pulzuje vo veľkosti a pravidelne prechádza rozruchmi a požiarmi.
|-
| {{V jazyku|lat|De Mundo}}
| [[Pseudo-Aristoteles]] (asi 250 pred Kr. alebo medzi 350 a 200 pred Kr.)
| Vesmír je systém zložený z neba a zeme a prvkov, ktoré sú v nich obsiahnuté
▲| Vesmírny ostrov
|Existuje „päť prvkov, ktoré sú umiestnené v sférach v piatich oblastiach, z ktorých menšie sú obklopené väčšími – teda zem obklopená vodou, voda vzduchom, vzduch ohňom a oheň éterom – tvoria celý Vesmír.
|-
Řádek 123 ⟶ 131:
| Aristotelovský vesmír
| [[Aristoteles]] (384 – 322 pred
|
| Sférická zem je obklopená sústrednými nebeskými sférami. Vesmír existuje nezmenený po celú večnosť. Obsahuje piaty živel, nazývaný éter (neskôr známy ako kvintesencia), pridaný k štyrom klasickým živlom.
|-
Řádek 133 ⟶ 141:
| Aristarchov vesmír
|
| [[Heliocentrizmus|Heliocentrický]].
| Zem rotuje každý deň okolo svojej osi a každý rok sa točí okolo Slnka na kruhovej obežnej dráhe. Sféra pevných hviezd je sústredená okolo slnka.
|-
| [[Geocentrizmus|Geocentrický model]], Ptolemaiov model (založený na Aristotelovskom vesmír)
|
| Geocentrický.
| Vesmír obieha okolo nehybnej Zeme. Planéty sa pohybujú v [[epicyklus|epicykloch]], z ktorých každý má stred, ktorý sa pohybuje po väčšej kruhovej obežnej dráhe (nazývanej excentrická alebo deferentná) okolo stredového bodu v blízkosti Zeme. Použitie [[ekvant]]u pridalo ďalšiu úroveň zložitosti a umožnilo astronómom predpovedať polohy planét. Najúspešnejší model vesmíru všetkých čias využívajúci kritérium dlhovekosti. [[Almagest]] (Veľká kniha).
|-
|
|
| Geocentrický
| The [[Earth's rotation|Earth rotates]] and the planets move in [[elliptical orbit]]s, possibly around either the Earth or the Sun. It is uncertain whether the model is geocentric or heliocentric due to planetary orbits given with respect to both the Earth and the Sun.
Řádek 243 ⟶ 251:
| Karteziánsky vesmír
| René Descartes, 17. storočie
| Statický vesmír (vyvíjajúci sa), v ustálenom stave, nekonečný
Řádek 289 ⟶ 295:
| MacMillanov vesmír
| [[William Duncan MacMillan]] 20-te roky 20.
| Statický &
Řádek 467 ⟶ 473:
| [[Andrei Linde]] 1983
|
| [[Multivesmír]] založený na koncepcii studenej inflácie, v ktorej sa inflačné udalosti vyskytujú náhodne, každá s nezávislými počiatočnými podmienkami; niektoré expandujú do bublinových vesmírov údajne ako celý náš vesmír. Bubliny nukleujú v [[kvantová pena|kvantovej pene]].
|-
| [[Oscilujúci vesmír]]
| [[Paul Steinhardt]]; [[Neil Turok]] 2002
| Expandujúci a sťahujúci sa v cykloch, [[M-teória]].
| Dve paralelné roviny alebo [[M-teória|membrány]] periodicky kolidujú vo
|-
| [[Oscilujúci vesmír]]
| [[Lauris Baum]]; [[Paul Frampton]] 2007
| Riešenie [[Richard C. Tolman|Tolmanovho]] problému s entropiou
| [[Tmavá energia]] rozdeľuje vesmír na veľký počet oddelených častí. Naša časť sa sťahuje a obsahuje len [[tmavá hmota|tmavú hmotu
|-
Řádek 495 ⟶ 501:
|}
Poznámky k tabuľke: termín statický znamená neexpandujúci a nesťahujúci sa, Symbol G =
== Pozri aj ==
| |||