Franklin Delano Roosevelt: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 6 247 bajtov ,  pred 2 mesiacmi
chýba zhrnutie úprav
Značky: Vizuálny editor sekcia Referencie vrátené
Značky: Vizuálny editor sekcia Referencie vrátené
== Prezidentské voľby v roku 1932 ==
{{Hlavný článok|Prezidentské voľby v USA v roku 1932}}
[[Súbor:Vincenzo Laviosa - Franklin D. Roosevelt - Google Art Project.jpg|náhľad|Roosevelt na začiatku 30. rokov]]
Keď sa blížili prezidentské voľby v roku 1932, čoraz viac upriamoval svoju pozornosť na národnú politiku. Založil tím kampane, ktorý viedli Howe a Farley, a „mozgovú dôveru“ politických poradcov.<ref>{{Citácia knihy|titul=FDR|url=https://www.worldcat.org/oclc/71350593|vydavateľ=Random House|rok=2007|miesto=New York|isbn=978-1-4000-6121-1|priezvisko=Smith, Jean Edward.}}</ref> Zo zlou ekonomikou mnoho demokratov dúfalo, že voľby v roku 1932 vyústia do volieb prvého demokratického prezidenta od čias Woodrowa Wilsona.
 
Rooseveltovo znovuzvolenie za guvernéra ho ustanovilo ako priekopníka demokratickej prezidentskej nominácie z roku 1932. Zhromaždil progresívnych stúpencov Wilsonovej administratívy a zároveň apeloval na mnohých konzervatívcov, pričom sa presadil ako vedúci kandidát na [[Juh (USA)|juhu]] a západe. Hlavná opozícia proti jeho kandidatúre vzišla zo strany severovýchodných konzervatívcov, ako je Al Smith, nominant demokratov na prezidenta z roku 1928. Smith dúfal, že mu odoprie dvojtretinovú podporu potrebnú na získanie prezidentskej nominácie strany na [[Demokratický národný konvent v roku 1932|Demokratickom národnom zjazde v roku 1932]] v Chicagu, a potom po niekoľkých kolách hlasovania vystúpi ako nominovaný.
 
Do kongresu vstúpil s delegovaným vedením kvôli úspechu v demokratických primárkach z roku 1932, ale väčšina delegátov vstúpila na zjazd neviazane pre konkrétneho kandidáta. V prvom prezidentskom hlasovaní o zjazde dostal hlasy viac ako polovice, ale menej ako dvoch tretín delegátov, pričom Smith skončil na druhom mieste. Predseda snemovne [[John Nance Garner]], ktorý kontroloval hlasy Texasu a Kalifornie, dal po treťom hlasovaní svoju podporu Rooseveltovi a tak získal nomináciu pri štvrtom hlasovaní. S malým prispením Roosevelta získal Garner nomináciu na viceprezidenta. Priletel z New Yorku po tom, čo sa dozvedel, že v nominácii zvíťazil, a stal sa prvým kandidátom na prezidenta väčšiny, ktorý nomináciu osobne prijal.<ref>{{Citácia knihy|edícia=1st Anchor books ed|titul=Traitor to his class : the privileged life and radical presidency of Franklin Delano Roosevelt|url=https://www.worldcat.org/oclc/435571079|vydavateľ=Anchor Books|rok=2009|miesto=New York|isbn=978-0-307-27794-7|priezvisko=Brands, H. W.}}</ref>
== Prezident ==
[[Súbor:ElectoralCollege1932.svg|vľavo|náhľad|264x264bod|Výsledok prezidentských volieb v roku 1932]]
V roku [[1933]] ako nový prezident Franklin Roosevelt priniesol program obnovy ekonomiky známy ako [[Nový údel]] (New Deal). „Jediné, z čoho musíme mať strach, je strach sám,“ vyhlásil vo svojom inauguračnom prejave.{{bez citácie}} Treba poznamenať, že Nový údel zavádzal určité typy sociálnej a ekonomickej reformy, známej mnohým Európanom už viac ako jednu generáciu. Navyše predstavoval vyvrcholenie dlhodobého trendu, ktorý sa zriekal kapitalizmu typu "[[Laissez-faire]]" a vracal sa k regulácii železníc v 80. rokoch 19. storočia a k záplave štátnych a federálnych reformných zákonov prijatých v pokrokovej ére [[Theodore Roosevelt|Theodora Roosevelta]] a [[Woodrow Wilson|Woodrowa Wilsona]].
Vo svojom prijímacom prejave vyhlásil: „Sľubujem vám, zaväzujem sa k [[Nový údel|novému údelu]] pre americký ľud ... Toto je viac ako politická kampaň."<ref>{{Citácia knihy|titul=Roosevelt, the lion and the fox|url=https://www.worldcat.org/oclc/19474498|vydavateľ=Harcourt, Brace, Jovanovich|rok=1984|miesto=San Diego, Ca.|isbn=0-15-678870-5|priezvisko=Burns, James MacGregor.}}</ref> Prisľúbil reguláciu cenných papierov, zníženie ciel, vládou financované verejné práce a ďalšie vládne opatrenia na riešenie veľkej hospodárskej krízy.<ref>{{Citácia knihy|titul=FDR|url=https://www.worldcat.org/oclc/71350593|vydavateľ=Random House|rok=2007|miesto=New York|isbn=978-1-4000-6121-1|priezvisko=Smith, Jean Edward.}}</ref> V dôsledku zmeny verejnej mienky demokratická platforma obsahovala výzvu na zrušenie prohibície; Samotný Roosevelt pred konferenciou nezaujal verejné stanovisko k tejto otázke, ale prisľúbil podporu straníckej platformy.<ref>{{Citácia knihy|titul=FDR|url=https://www.worldcat.org/oclc/71350593|vydavateľ=Random House|rok=2007|miesto=New York|isbn=978-1-4000-6121-1|priezvisko=Smith, Jean Edward.}}</ref>
 
Po zjazde získal súhlas od niekoľkých pokrokových republikánov, vrátane [[George W. Norris|Georga W. Norrisa]], [[Hiram Johnson|Hirama Johnsona]] a [[Robert M. La Follette ml.|Roberta La Folletteho ml]].<ref>{{Citácia knihy|titul=FDR|url=https://www.worldcat.org/oclc/71350593|vydavateľ=Random House|rok=2007|miesto=New York|isbn=978-1-4000-6121-1|priezvisko=Smith, Jean Edward.}}</ref> Zmieril sa tiež s konzervatívnym krídlom strany a dokonca bol Al Smith presvedčený, aby podporil demokratický lístok.<ref>{{Citácia knihy|titul=FDR|url=https://www.worldcat.org/oclc/71350593|vydavateľ=Random House|rok=2007|miesto=New York|isbn=978-1-4000-6121-1|priezvisko=Smith, Jean Edward.}}</ref> Hooverovo zaobchádzanie s [[Bonusová armáda|Bonusovou armádou]] ešte viac poškodilo jeho popularitu, pretože noviny v celej krajine kritizovali použitie vojska na rozptýlenie zhromaždených veteránov.<ref>{{Citácia knihy|titul=FDR|url=https://www.worldcat.org/oclc/71350593|vydavateľ=Random House|rok=2007|miesto=New York|isbn=978-1-4000-6121-1|priezvisko=Smith, Jean Edward.}}</ref>
Skutočným prínosom Nového údelu bola rýchlosť, s akou dosiahol to, čo predtým trvalo celé generácie. Návrhy mnohých reforiem vznikali narýchlo a ich realizácia nebola dostatočne zabezpečená. Niektoré si dokonca protirečili. Počas celej éry Nového údelu neutíchali kritické hlasy ani verejné diskusie, v spoločnosti nastalo náhle oživenie záujmu o politiku.
 
Roosevelt získal 57% hlasov a vyhral vo všetkých štátoch okrem šiestich. Historici a politológovia považujú voľby v rokoch 1932– 1936 za politické preladenie. Víťazstvo mu umožnilo vytvoriť koalíciu Nový údel, malých farmárov, južanských belochov, katolíkov, veľkých mestských politických strojov, odborových zväzov, severoafrických Američanov (južní boli stále oslobodení), Židov, intelektuálov a politických liberálov.<ref>{{Citácia knihy|edícia=[1st ed.]|titul=Franklin D. Roosevelt and the New Deal, 1932-1940.|url=https://www.worldcat.org/oclc/475792|vydavateľ=Harper & Row|rok=[1963]|miesto=New York,|isbn=0-06-133025-6|priezvisko=Leuchtenburg, William E. (William Edward), 1922-}}</ref> Vytvorenie koalície Nového údelu transformovalo americkú politiku a začalo to, čo politológovia nazývajú „Systém strany Nový údel“ alebo [[Systém piatej strany]]. Medzi [[Americká občianska vojna|občianskou vojnou]] a rokom 1929 demokrati zriedka ovládli obe komory Kongresu a vyhrali iba štyri zo sedemnástich prezidentských volieb; v rokoch 1932 až 1979 demokrati vyhrali osem z dvanástich prezidentských volieb a spravidla kontrolovali obe komory Kongresu.
 
== Prezidentovanie (1933 – 1945) ==
Bol zvolený v novembri 1932, ale rovnako ako jeho predchodcovia, úradu sa ujal až nasledujúceho marca. Po voľbách sa ho prezident Hoover snažil presvedčiť, aby sa vzdal veľkej časti svojej volebnej platformy a podporil politiku jeho vlády.<ref>{{Citácia knihy|titul=FDR|url=https://www.worldcat.org/oclc/71350593|vydavateľ=Random House|rok=2007|miesto=New York|isbn=978-1-4000-6121-1|priezvisko=Smith, Jean Edward.}}</ref> Roosevelt odmietol žiadosť Hoovera o vypracovanie spoločného programu na zastavenie klesajúcej ekonomickej špirály s tvrdením, že by mu to zväzovalo ruky a že Hoover mal v prípade potreby všetkú moc konať.<ref>{{Citácia knihy|titul=Roosevelt, the lion and the fox|url=https://www.worldcat.org/oclc/19474498|vydavateľ=Harcourt, Brace, Jovanovich|rok=1984|miesto=San Diego, Ca.|isbn=0-15-678870-5|priezvisko=Burns, James MacGregor.}}</ref> Ekonomika špirálovito klesala, až kým bankový systém nezačal s ukončením Hooverovho obdobia úplné celoštátne vypnutie. Roosevelt využil prechodné obdobie na výber pracovníkov pre svoju nastávajúcu správu a vybral si Howeho ako svojho vedúceho kancelárie, Farleyho ako generálneho poštmajstra a Frances Perkinsovú ako ministerku práce. [[William H. Woodin]], republikánsky priemyselník blízky Rooseveltovi, bol zvolený za ministra financií, zatiaľ čo za ministra zahraničných vecí si vybral senátora [[Cordell Hull|Cordella Hulla]] z Tennessee. [[Harold L. Ickes]] a [[Henry Agard Wallace|Henry A. Wallace]], dvaja progresívni republikáni, boli vybraní do úloh ministra vnútra a ministra poľnohospodárstva.<ref>{{Citácia knihy|titul=FDR|url=https://www.worldcat.org/oclc/71350593|vydavateľ=Random House|rok=2007|miesto=New York|isbn=978-1-4000-6121-1|priezvisko=Smith, Jean Edward.}}</ref> Vo februári 1933 unikol pokusu o atentát od [[Giuseppe Zangara|Giuseppeho Zangaru]], ktorý vyjadril „nenávisť voči všetkým vládcom“. Pri pokuse o zastrelenie Roosevelta namiesto neho Zangara smrteľne zranil starostu [[Chicago|Chicaga]] [[Anton Cermak|Antona Cermaka]], ktorý sedel po jeho boku.<ref>{{Citácia knihy|titul=Roosevelt, the lion and the fox|url=https://www.worldcat.org/oclc/19474498|vydavateľ=Harcourt, Brace, Jovanovich|rok=1984|miesto=San Diego, Ca.|isbn=0-15-678870-5|priezvisko=Burns, James MacGregor.}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Writing for The New Yorker|url=http://dx.doi.org/10.3366/edinburgh/9780748682492.003.0006|vydavateľ=Edinburgh University Press|rok=2015-02-01|isbn=978-0-7486-8249-2|meno=Linda|priezvisko=Freedman}}</ref>
 
== Zdroj ==
Anonymný používateľ