|
[[Súbor:Théodore Rousseau 002.jpg|thumb|Rybár (1848 – 1849)]]
'''Théodore Rousseau''' (* [[15. apríl]] [[1812]], [[Paríž]], [[Francúzsko]] – † [[22. december]] [[1867]], [[Barbizon]]) bol francúzsky maliar, zakladateľ [[barbizonská škola|barbizonskej školy]], kde združoval autorov, ktorí boli odmietnutí na oficiálnych salónoch. Názov školy je odvodený od mestečka Barbizon, kde sa združovalizdržiavali. Maľovali krajinné maľby, ktoré boli zachytené priam fotograficky skutočne.
== Životopis ==
Narodil sa v buržoáznej rodine. Od rannéhoraného detstva ho otec vychovávanývychovával k obchodovaniu, avšak čoskoro sa začal objavovať aj jeho umelecký talent. Jeho otec bol preto z počiatkuspočiatku sklamaný z Theodorovho rozhodnutia stať sa maliarom, avšak po určitom čase sa rozhodol svojho syna vov svojejjeho ceste podporovať.
ZačiatkyJeho svojho štúdiaštúdium maľby sa začalizačalo v roku [[1921]] v spolupráci s jeho bratrancombratancom Pierrom Alexandrom Pau de Saint Martinom (1782-1850) a neskôr s Jean-Charles-Josephom Rémondom, ktorý ho priviedol k námetom krajinomaľby. SvojeZáver poslednéštudentského študentské obdobieobdobia, ktoréktorým muupútal zaručilo upútanie pozornostipozornosť francúzskej akadémie, strávil pod vedením Guillaume Guillona Lethière.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Théodore Rousseau et la critique - Musée de Barbizon|url=http://www.musee-peintres-barbizon.fr/theodore-rousseau-et-la-critique|dátum prístupu=2017-01-28|vydavateľ=www.musee-peintres-barbizon.fr|jazyk=fr}}</ref>
Po začiatočnom období romantického očarenia krajinou sa neskôr naplno venoval štúdiu krajiny v jej prirodzenom charaktere.<ref name="Mrázovi">Mráz, Bohumír, Mrázová, Marcela. ''Encyklopedie světového malířství''. 1. vyd. Praha: Academia, 1988. 630 s. bez ISBN</ref> Námety pre svoje diela čerpal najmä z okolia Barbizonu na okraji fontainebleauskéhoFontainebleauského lesa, kde býval.<ref name="Mrázovi"/>
Akademické uznanie parížskej školy si Rousseau vybudoval na začiatku 30. rokov 19. storočia. Počas tohto obdobia bolo na Parížskom salóne vystavených 6 jeho prác a to v rokurokoch 1831,1833, 1834, a 1835. V nasledujúcom roku sa rozhodol do výstavy zapojiť jedno z jeho zásadných diel ''La descente des vaches'' (''Zostup kráv)''), ktoré však porota neprijala.
Jeho socha je jednou zo 146 sôch umiestnených na fasáde budovyparížskej radnice [[Hôtel de ville de Paris]].
== Referencie ==
| 