Lev Nikolajevič Tolstoj: Rozdiel medzi revíziami

Od roku 1844 začal Tolstoj študovať právo a orientálne jazyky na univerzite v [[Kazaň|Kazani]]. Jeho učitelia ho však ohodnotili ako lenivého a Lev Nikolajevič štúdium zanechal. Počas štúdia viedol bohémsky život a prehrával značné sumy v kartách. Už počas štúdia v [[Kazaň|Kazani]] si začal viesť denník, v ktorom zaznamenával aj svoje morálne poklesky a najintímnejšie myšlienky, z ktorých mnohé sa dotýkali otázky zmyslu ľudskej existencie. V roku 1849 sa vrátil do [[Jasná Poľana|Jasnej Poľany]], kde sa chcel venovať správe hospodárstva a zlepšeniu životných podmienok svojich nevoľníkov. Veľmi skoro však odišiel so svojím bratom bojovať na [[Kaukaz]] (1851) a potom sa zúčastnil [[Krymská vojna|krymskej vojny]] ([[1853]] – [[1856]]). Spočiatku bol vyslaný do [[Valašsko|Valašska]], kde ruská armáda bojovala s [[Turecko]]m. Od konca roku 1854 bol Tolstoj svedkom obrany [[Sevastopoľ]]u na [[Krymský polostrov|Krymskom polostrove]]. Zážitky z bojov na [[Kaukaz]]e a z [[Krym]]u mu poslúžili ako námety k niektorým poviedkam (''Hadži Murat'', ''Sevastopoľské poviedky''). V roku 1856 definitívne odišiel do výslužby, pričom sa začal čoraz viac hlásiť k myšlienkam [[pacifizmus|pacifizmu]].

 

 

Zároveň sa Tolstoj začal venovať literárnej činnosti. Jeho prvým literárnym pokusom bol preklad diela írskeho spisovateľa [[Laurence Sterne|Laurence Sterna]] ''Sentimentálna cesta cez Francúzsko a Taliansko''. V roku 1851 napísal svoju prvú poviedku ''Včerajší deň''. V roku 1852 dokončil svoju prvú novelu ''Detstvo'' a poslal ju [[Nikolaj Nekrasov|Nikolajovi Nekrasovovi]], aby ju uverejnil v literárnom časopise ''Sovremennik'' (Súčasník). Publikovaná novela vzbudila u čitateľov záujem a Tolstoj sa pomaly stával známym spisovateľom. V roku 1862 vydal novelu ''Kozáci'', ktorú [[Ivan Sergejevič Turgenev]] ocenil ako "najlepší príbeh napísaný v našom jazyku".