|
Približne 500 rokov (od 14. – 19. storočia) boli spojené stredoslovenské banské mestá do Zväzu tzv. ''Septem civitates montane superiore''. V roku 1703<!-- Mapa Zväzu z r. 1703 s dobovými erbami. --> do neho patrilo 7 (septem) slobodných kráľovských miest: Banská Štiavnica, Kremnica, Banská Bystrica, Nová Baňa, Pukanec, Ľubietová a Banská Belá. Tieto mestá okrem banských záležitostí navzájom spolupracovali aj v oblasti súdnictva, financií, obrany (napr. pred útokmi [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]) a stretávali sa každý rok na spoločných zasadnutiach. Najvýznamnejšiu pozíciu vo Zväze mali mestá: strieborná Banská Štiavnica, zlatá Kremnica a medená Banská Bystrica, ale významnú pozíciu mali aj zvyšné 4 menšie banské mestá.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kováčik|meno=Jano|autor=|odkaz na autora=|titul=Zväz stredoslovenských banských miest kedysi a dnes|periodikum=blog.sme.sk|odkaz na periodikum=|url=https://janokovacik.blog.sme.sk/c/465452/zvaz-stredoslovenskych-banskych-miest-kedysi-a-dnes.html|issn=|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-09-30|dátum prístupu=2020-08-26}}</ref>
Spočiatku hlavným banským mestom bola v stredoveku Kremnica ([[kremnická mincovňa]] bola zoloženázaložená [[17. novembra]] [[1328]]), v neskoršom období prevzal vedúcu úlohu v tejto oblasti [[Hlavný komorskogrófsky úrad]] v Banskej Štiavnici. Podľa Štátneho ústredného banského archívu v Banskej Štiavnici banský úrad pôsobil v Banskej Štiavnici už od 14. storočia (1365)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvý banícky spolok {{!}} História|url=http://www.prvybanickyspolok.sk/content/historia/komorgrofsky-urad/komorski-grofi-a-riaditelia-uradu|vydavateľ=www.prvybanickyspolok.sk|dátum prístupu=2020-10-14}}</ref>. Jednotnú banskú správu na čele s panovníkom menovaným a panovníkovi zodpovedným hlavným komorským grófom, ktorý stál na čele [[Hlavný komorskogrófsky úrad|Hlavného komorskogrófskeho úradu]]<!--komorskogrófsky úrad píše ich archív. INde aj komorsko-grófsky úrad-->, sa podarilo zaviesť až po prijatí banského poriadku vydanom kráľom [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánom II. Habsburským]] v roku 1573.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici a jeho archív {{!}} História|url=http://www.prvybanickyspolok.sk/content/historia/komorgrofsky-urad|vydavateľ=Prvý banícky spolok|dátum prístupu=2020-10-14|priezvisko=Kašiarová - riaditeľka ŠÚBA|meno=Elena|dátum vydania=}}</ref> [[Dvorská komora]] sa mohla tešiť z príjmov z banských miest (len v Kremnici bolo vyrazených až 21,5 milióna kusov [[Dukát|dukátov]]), a preto aj panovníci často navštevovali banské mestá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Štefánik|meno=Martin|titul=Lexikon stredovekých miest na Slovensku|url=http://www.history.sav.sk/eknihy/Martin-Stefanik-Jan-Lukacka-a-kol-Lexikon-stredovekych-miest-na-Slovensku.pdf|dátum vydania=2010|dátum prístupu=2020/10/14|vydavateľ=}}</ref>
== Banské mestá po regiónoch ==
== Banská tradícia ==
Barborská cesta je pútnicko - turistická trasa, ktorá spája banské pamiatky a ďalšie zaujímavostí zo stredného Slovenska. Trasa dlhá 186,2 km začína aj končí v Banskej Bystrici a dá sa prejsť pešo za 9 dní. Rozdelená je na 9 etáp, pričom na konci každej je možnosť prenocovania. Dá sa prejsť aj rýchlejšie, a to na bicykli, aj keď je dlhšia o úseky, ktoré je lepšie bicyklom obísť . Cesta vedie väčšinou zalesneným horským terénom a je dobre značená. Na Barborskej ceste sa nachádza 29 symbolických zastavení – miest, ktoré sú z hľadiska banských, historických, prírodných, religióznych, kultúrnych a technických hodnôt významné. Organizátorom je združenie Banský Región-Terra Montanae. Trasa obsahuje štyri zo 7 stredoslovenských slobodných kráľovských banských miest (chýbajú na nej [[Ľubietová]], [[Nová Baňa]] a [[Pukanec]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mapy|url=https://barborskacesta.sk/mapy/|vydavateľ=Barborská cesta|dátum vydania=2020-05-26|dátum prístupu=2020-10-14|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=}}</ref>
== Referencie ==
|
