Verzia z 17:38, 4. február 2021 upraviť Bojars (diskusia \| príspevky) 23 247 editací rozšírenie a úprava úvodu podľa enwiki Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:21, 8. február 2021 upraviť vrátiť Bojars (diskusia \| príspevky) 23 247 editací →‎Definície z hľadiska časového rozpätia: rozšírenie a úprava podľa enwiki Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 49: Britská spoločnosť pre prieskum trhu, [[Kantar Group\|The Futures Company]],<ref name="Williams, Alex" /><ref name="FuturesCompany"/> ako aj marketingová agentúra Frank N. Magid Associates,<ref name="FNMagid" /> či spoločnosť [[The Shand Group]]<ref>{{cite web\|url=http://theshandgroup.com/2015/12/03/getting-ready-for-generation-z/\|title=Getting Ready for Generation – Z\|last=Sh\|first=The\|last2=Group\|date=2015-12-03\|website=The Shand Group\|access-date=2016-10-24\|deadurl=yes\|archiveurl=https://web.archive.org/web/20161025045914/http://theshandgroup.com/2015/12/03/getting-ready-for-generation-z/\|archivedate=25 October 2016\|df=dmy-all}}</ref> tiež používajú ako východiskový bod pre túto generáciu rok 1997.<ref name="FNMagid" /> Globálna investičná banka, ktorá podniká v cenných papieroch a investičnom bankovníctve, [[Goldman Sachs]], stanovuje dolnú hranicu Generácie Z na rok 1998.<ref>{{cite news\|last1=Wolf\|first1=Christopher\|title=Gen-Z Matters More than Millennials\|url=https://www.youtube.com/watch?v=Y8mZx4o32vs\|accessdate=29 June 2016\|publisher=Goldman Sachs\|date=4 March 2016}}</ref> == Umenie a kultúra == [[File:Young People Net Happiness 2016.png\|right]] Časopis ''[[The Economist]]'' v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami píše o Generácii Z ako o [[Vzdelávanie\|vzdelanejšej]], [[Správanie\|dobre vychovanej]], no aj ako o viac [[Stres (biológia)\|vystresovanej]] a [[Depresia (psychológia)\|depresívnej]].<ref name=":35" /> V roku 2016 nadácia [[Varkey Foundation\|Varkey]] v spolupráci s britskou spoločnosťou zaoberajúcou sa prieskumami na trhu, Populus, realizovali medzinárodnú štúdiu (Net Happiness' Score), ktorá skúmala postoje viac ako 20 000 ľudí vo veku od 15 do 21 rokov. Prieskum sa konal v dvadsiatich krajinách: v [[Argentína\|Argentíne]], [[Austrália (štát)\|Austrálii]], [[Brazília\|Brazílii]], [[Kanada\|Kanade]], v [[Čína\|Číne]], vo [[Francúzsko\|Francúzsku]], v [[Nemecko\|Nemecku]], v [[India\|Indii]], v [[Indonézia\|Indonézii]], v [[Izrael\|Izraeli]], v [[Taliansko\|Taliansku]], v [[Japonsko\|Japonsku]], na [[Nový Zéland\|Novom Zélande]], v [[Nigéria\|Nigérii]], v [[Rusko\|Rusku]], v [[Južná Afrika (štát)\|Juhoafrickej republike]], v [[Kórejská republika\|Južnej Kórei]], v [[Turecko\|Turecku]], v [[Spojené kráľovstvo\|Spojenom kráľovstve]] a v [[Spojené štáty\|Spojených štátoch]]. Zistili, že mladí ľudia, ktorí absolvovali prieskum, boli celkovo spokojní so stavmi svojich osobných životov (59%). Najnešťastnejší mladí ľudia boli z Južnej Kórey (29%) a z Japonska (28%), najšťastnejší z Indonézie (90%) a z Nigérie (78%) (graf vpravo). Aby bolo možné určiť celkové „skóre šťastia“ pre každú krajinu, výskumníci odčítali percento ľudí, ktorí povedali, že sú nešťastní, od percenta ľudí, ktorí hovorili, že sú šťastní. Najdôležitejším zdrojom šťastia bolo byť fyzicky a psychicky zdravý (94%), mať dobrý vzťah so svojou rodinou (92%) a s priateľmi (91%). Všeobecne tí respondenti, ktorí boli mladší a boli v mužskom veku, mali tendenciu byť šťastnejší. Na poslednom mieste bola náboženská viera so 44%. Bol to však hlavný zdroj šťastia pre mladých ľudí z Indonézie (93%), Nigérie (86%), Turecka (71%), Číny a Brazílie (obe krajiny po 70%). Hlavnými dôvodmi úzkosti a stresu boli peniaze (51%) a škola (46%). Zoznam končil pri sociálnych médiách a prístupu k základným zdrojom (ako sú jedlo a voda), oboje po 10%. Obavy z nedostatku potravín a vody boli najväčšie v Číne (19%), v Indii (16%) a v Indonézii (16%). Mladí Indovia tiež nad priemerom označovali stres v dôsledku sociálnych médií (19%).<ref name=":8" /> Podľa vyššie uvedenej štúdie, najdôležitejšími osobnými hodnotami pre týchto ľudí boli pomoc ich rodinám a sebe samým dostať sa do života (27%), po nej nasledovala čestnosť (26%). Pozerať sa za hranice svojich miestnych komunít bolo u nich na poslednom mieste 6%. Rodinné hodnoty boli obzvlášť silné v [[Južná Amerika\|Južnej Amerike]] (34%), zatiaľ čo individualizmus a podnikateľský duch sa stali populárnymi v [[Afrika\|Afrike]] (37%). Ľudia, ktorí najviac ovplyvňovali mládež, boli rodičia (89%), priatelia (79%) a učitelia (70%). Známe osobnosti (celebrity) (30%) a politici (17%) boli na posledných miestach. Vo všeobecnosti mladí muži boli viac ovplyvňovaní športovcami a politikmi, než to bolo u mladých žien, ktoré uprednostňovali knihy a fiktívne postavy. Kultúra celebrít mala osobitý vplyv v Číne (60%) a v Nigérii (71%) a výrazne bola irelevantná v Argentíne a Turecku (obe 19%). Pre mladých ľudí boli najdôležitejšími faktormi ich súčasnej alebo budúcej kariéry možnosť zdokonaľovania ich schopností (24%) a príjem (23%), zatiaľ čo najdôležitejšími faktormi boli sláva (3%) a to, či organizácia pozitívne vplýva na svet (13%). Najdôležitejšími faktormi pre mladých ľudí pri uvažovaní o ich budúcnosti boli ich rodiny (47%) a ich zdravie (21%). Celosvetový blahobyt (4%) a ich miestnych komunít (1%) boli konci zoznamu dôležitosti.<ref name=":8" /> ==Referencie==

Generácia Z: Rozdiel medzi revíziami