Generácia Z: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Umenie a kultúra: štylistika |
→Umenie a kultúra: rozšírenie a úprava podľa enwiki |
||
Riadok 52:
== Umenie a kultúra ==
[[File:Young People Net Happiness 2016.png|right]]
Časopis ''[[The Economist]]'' v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami píše o Generácii Z ako o [[Vzdelávanie|vzdelanejšej]], [[Správanie|dobre vychovanej]], no aj ako o viac [[Stres (biológia)|vystresovanej]] a [[Depresia (psychológia)|depresívnej]].<ref name=":35">{{Cite news|date=2019-02-27|title=Generation Z is stressed, depressed and exam-obsessed|work=The Economist|url=https://www.economist.com/graphic-detail/2019/02/27/generation-z-is-stressed-depressed-and-exam-obsessed|access-date=2019-03-28|issn=0013-0613}}</ref> V roku 2016 nadácia [[Varkey Foundation|Varkey]] v spolupráci s britskou spoločnosťou zaoberajúcou sa prieskumami na trhu, Populus, realizovali medzinárodnú štúdiu (Net Happiness' Score), ktorá skúmala postoje viac ako 20 000 ľudí vo veku od 15 do 21 rokov. Prieskum sa konal v dvadsiatich krajinách: v [[Argentína|Argentíne]], [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Brazília|Brazílii]], [[Kanada|Kanade]], v [[Čína|Číne]], vo [[Francúzsko|Francúzsku]], v [[Nemecko|Nemecku]], v [[India|Indii]], v [[Indonézia|Indonézii]], v [[Izrael|Izraeli]], v [[Taliansko|Taliansku]], v [[Japonsko|Japonsku]], na [[Nový Zéland|Novom Zélande]], v [[Nigéria|Nigérii]], v [[Rusko|Rusku]], v [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrickej republike]], v [[Kórejská republika|Južnej Kórei]], v [[Turecko|Turecku]], v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. Zistili, že mladí ľudia, ktorí absolvovali prieskum, boli celkovo spokojní so stavmi svojich osobných životov (59%). Najnešťastnejší mladí ľudia boli z Južnej Kórey (29%) a z Japonska (28%), najšťastnejší z Indonézie (90%) a z Nigérie (78%) (graf vpravo). Aby bolo možné určiť celkové „skóre šťastia“ pre každú krajinu, výskumníci odčítali percento ľudí, ktorí povedali, že sú nešťastní, od percenta ľudí, ktorí hovorili, že sú šťastní. Najdôležitejším zdrojom šťastia bolo byť fyzicky a psychicky zdravý (94%), mať dobrý vzťah so svojou rodinou (92%) a s priateľmi (91%). Všeobecne tí respondenti, ktorí boli mladší a boli v mužskom veku, mali tendenciu byť šťastnejší. Na poslednom mieste bola náboženská viera so 44%. Bol to však hlavný zdroj šťastia pre mladých ľudí z Indonézie (93%), Nigérie (86%), Turecka (71%), Číny a Brazílie (obe krajiny po 70%). Hlavnými dôvodmi úzkosti a stresu boli peniaze (51%) a škola (46%). Zoznam končil pri sociálnych médiách a prístupu k základným zdrojom (ako sú jedlo a voda), oboje po 10%. Obavy z nedostatku potravín a vody boli najväčšie v Číne (19%), v Indii (16%) a v Indonézii (16%). Mladí Indovia tiež nad priemerom označovali stres v dôsledku sociálnych médií (19%).<ref name=":8">{{cite news|url=https://www.varkeyfoundation.org/media/4487/global-young-people-report-single-pages-new.pdf|title=Generation Z: Global Citizenship Survey|last1=Broadbent|first1=Emma|date=January 2017|access-date=November 15, 2019|publisher=[[Varkey Foundation]]|last2=Gougoulis|first2=John|last3=Lui|first3=Nicole|last4=Pota|first4=Vikas|last5=Simons|first5=Jonathan}}</ref>
Podľa vyššie uvedenej štúdie, najdôležitejšími osobnými hodnotami pre týchto ľudí bola pomoc ich rodinám a sebe samým dostať sa do života (27%), po nej nasledovala čestnosť (26%). Pozerať sa za hranice svojich miestnych komunít bolo u nich na poslednom mieste 6%. Rodinné hodnoty boli obzvlášť silné v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] (34%), zatiaľ čo [[Individualizmus (politika)|individualizmus]] a podnikateľský duch sa stali populárnymi v [[Afrika|Afrike]] (37%). Ľudia, ktorí najviac ovplyvňovali mládež, boli rodičia (89%), priatelia (79%) a učitelia (70%). Známe osobnosti ([[Celebrita|celebrity]]) (30%) a [[Politik|politici]] (17%) boli na posledných miestach. Vo všeobecnosti mladí muži boli viac ovplyvňovaní športovcami a politikmi, než to bolo u mladých žien, ktoré uprednostňovali knihy a fiktívne postavy. Kultúra celebrít mala osobitý vplyv v Číne (60%) a v Nigérii (71%) a výrazne bola irelevantná v Argentíne a Turecku (obe 19%). Pre mladých ľudí boli najdôležitejšími faktormi ich súčasnej alebo budúcej kariéry možnosť zdokonaľovania ich schopností (24%) a príjem (23%), zatiaľ čo najdôležitejšími faktormi boli sláva (3%) a to, či organizácia pozitívne vplýva na svet (13%). Najdôležitejšími faktormi pre mladých ľudí pri uvažovaní o ich budúcnosti boli ich rodiny (47%) a ich zdravie (21%). Celosvetový blahobyt (4%) a blahobyt ich miestnych komunít (1%) boli konci ich zoznamu preferencií.<ref name=":8" />
Štúdia uskutočnená v roku 2019 platformou [[Nestpick]] vykonala v 110 mestách po celom svete, štúdiu faktorov dôležitých pre Generáciu Z. V prípade sociálnej rovnosti, multikulturalizmu a [[Digitalizácia|digitalizácie]] boli v popredí mestá ako [[Londýn]], [[Štokholm]], [[Los Angeles]], [[Toronto]] a na čele rebríčka bolo mesto [[New York (mesto)|New York]]. Poradie sa menilo vzhľadom na každú z posudzovaných kategórií. [[Oslo]], [[Bergen]] ([[Nórsko]]), Štokholm, [[Göteborg]] a [[Malmö]] (švédske mestá) boli šampiónmi [[Rodová rovnosť|rodovej rovnosti]], naproti tomu v mestách ako [[Soul]], Londýn, [[Boston (Massachusetts)|Boston]], Štokholm a Los Angeles boli lídrami preferencií u tejto generácii digitálne technológie. Vzhľadom na to, že príslušníci Generácie Z bývajú finančne pragmatickí, všetky spomenuté mestá pre ňu zdieľali spoločnú nevýhodu: vysoké životné náklady. Index faktorov dôležitosti pre Generáciu Z z prieskumu Nestpick sa môže vzhľadom na zmeny preferencií s pribúdajúcim vekom môže v nasledujúcich rokoch zmeniť.<ref>{{Cite news|last=Collie|first=Meghan|date=September 5, 2019|title=Toronto is the 4th best city in the world for Gen Z. But can they afford it?|work=Global News|url=https://globalnews.ca/news/5858639/generation-z-best-places-to-live/|access-date=September 14, 2019}}</ref>
==Referencie==▼
Po roku 2000, ešte výraznejšie po roku 2010 sa subkultúry mladých ľudí, ktoré mali v priebehu 20. storočia výrazný vplyv, stali menej výraznejšími a nie je ich tak počuť. Platí to hlavne pre reálny život, menej nevyhnutne na internete. Mladí sú vďaka povedomiu o nepretržitom partnerskom dohľade viac ironickí. Navyše sa zdá, že sú hranice medzi rôznymi subkultúrami mladých ľudí menej jasné a stupňujú sa u nich nostalgické nálady.<ref name=":76">{{Cite news|last=Petridis|first=Alexis|date=March 20, 2014|title=Youth subcultures: what are they now?|work=The Guardian|url=https://www.theguardian.com/culture/2014/mar/20/youth-subcultures-where-have-they-gone|url-status=live|access-date=January 4, 2021}}</ref><ref name=":77">{{Cite news|last=Watts|first=Peter|date=April 10, 2017|title=Is Youth Culture A Thing of the Past?|work=Apollo Magazine|url=https://www.apollo-magazine.com/is-youth-culture-a-thing-of-the-past/|url-status=live|access-date=January 4, 2021}}</ref> Napríklad v Nemecku sa zdá, že mládež sa viac zaujíma o mainstreamový životný štýl. Jej cieľom je dokončenie školy, vlastníctvo domu na predmestí, udržiavanie priateľských a rodinných vzťahov a stabilné zamestnanie. V úplnom popredí jej záujmu nie je populárna kultúra, starostlivosť o vhľad alebo konzumný spôsob života.<ref>{{Cite news|last=|first=|date=July 24, 2020|title=Germany's youth 'have lost their sense of fun', study finds|work=The Local (Germany)|url=https://www.thelocal.de/20200724/german-youth-have-lost-their-sense-of-fun-study-finds|url-status=live|access-date=January 4, 2021}}</ref>
▲== Referencie ==
{{Referencie|3}}
| |||