Verzia z 00:00, 30. december 2019 upraviť 2a02:ab04:2c44:1900:473:451d:49c:3f17 (diskusia) Revízia 6958172 používateľa 217.12.63.123 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:33, 10. február 2021 upraviť vrátiť 80.242.33.210 (diskusia) Bez shrnutí editace Značky: vrátené vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Súbor:Mongol Empire map 2.gif\|thumb\|Územný vývoj Mongolskej ríše]] '''Mongolská ríša''' z 13. a 14. storočia bola najväčšou súvislou pozemskou ríšou v histórii a druhou [[Zoznam najväčších ríš\|najväčšou ríšou]] podľa pevniny, po [[Britské impérium\|Britskom impériu]]. Mongolská ríša s pôvodom v [[Mongolsko\|Mongolsku]] vo [[Východná Ázia\|východnej Ázii]] sa rozprestierala od [[Východná Európa\|východnej Európy]] a častí [[Stredná Európa\|strednej Európy]] až k [[Japonské more\|Japonskému moru]] a zasahovala na sever do častí [[Arktída\|Arktídy]]; na východ a na juh do [[Indický polostrov\|indického subkontinentu]], pevninskej [[Juhovýchodná Ázia\|juhovýchodnej Ázie]] a [[Iránska plošina\|Iránskej plošiny]]; a na západ až k [[Levanta\|Levante]] a [[Karpaty\|Karpatom]]. '''Mongolská ríša''' ([[Mongolčina\|mong.]]: Монголын Эзэнт Гүрэн) bola najväčšia ríša v dejinách a jedna z najobávanejších v [[Eurázia\|Eurázii]]. Vznikla zjednotením [[Mongoli\|mongolských]], a podmanením jednotlivých turkických kmeňov pod vedením [[Temüdžin]]a, ktorého roku [[1206]] zhromaždenie mongolských náčelníkov vyhlásilo za veľkého chána - Džingischána. Vznikla zjednotením niekoľkých [[Kočovníctvo\|kočovných kmeňov]] v [[Mongoli (národ v dnešnom Mongolsku)\|mongolskej]] vlasti pod [[Vedenie ľudí\|vedením]] [[Čingischán\|Čingischána]] (asi 1162–1227), ktorého rada v roku 1206 vyhlásila za vládcu všetkých Mongolov. Ríša sa rýchlo rozrastala pod jeho vládou a nadvládou jeho potomkov, ktorí vysielali [[Mongolské invázie a dobývanie\|invázne armády]] každým smerom. Obrovská transkontinentálna ríša spojila [[Východný svet\|východ]] so [[Západný svet\|západom]], [[Tichý oceán]] so [[Stredomorie (Stredozemné more)\|Stredomorím]] v nútenej ''[[Pax Mongolica]]'', čo umožnilo šírenie a výmenu obchodu, technológií, komodít a ideológií po celej [[Eurázia\|Eurázii]]. Tak sa začala územná expanzia mongolských kmeňov. Postupne sa pod ich nadvládu dostala [[Čína]], [[Perzia]], [[Kyjevská Rus]] a v roku [[1241]] sa Mongoli pri invázii do [[Uhorsko\|Uhorska]] objavili aj na [[Morava (región)\|Morave]]. Neúspešne sa pokúsili dobyť [[India\|Indiu]] a [[Japonsko]]. Pri ich nájazdoch zahynulo asi 40 miliónov ľudí. Ríša sa začala rozdeľovať kvôli vojnám o nástupníctvo, pretože vnuci Džingischána spochybňovali, či má kráľovská línia nasledovať od jeho syna a pôvodného dediča [[Ogotaj\|Ogotaja]], alebo od jedného z jeho ďalších synov, ako napríklad [[Tolujchán\|Toluja]], [[Čagatajchán\|Čagataja]] alebo [[Džočichán\|Džočia]]. Tolujovci zvíťazili po krvavej bitke s Ogotajcami a Čagatajcami, ale medzi potomkami Toluja spory pokračovali. Kľúčovým dôvodom roztržiek bol spor o to, či sa mongolská ríša stane sedavou kozmopolitnou ríšou alebo zostane verná kočovnému a stepnému životnému štýlu Mongolov. ~~Počas [[14. storočie\|14. storočia]] sa väčšina [[chanát]]ov Mongolskej ríše rozpadla na menšie celky.~~ == Pozri aj ==

Mongolská ríša: Rozdiel medzi revíziami