Narodil sa 1. januára 1939 v Nitre. Jeho otec Július Blaho bol sudca na okresnom súde, matka Gertrúda ženou v domácnosti, mal dvoch súrodencov: Pavla (1940- – 2015) a Eleonóru (1943). Vyštudoval [[Gymnázium Topoľčany]], potom v roku 1956 začal študovať na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Pre zlý kádrový profil bol v roku 1960 vylúčený zo štúdia. V štúdiu mohol pokračovať až v roku 1962, pričom samotné štúdium tak ukončil v roku 1965. Následne začal pracovať ako podnikový právnik, neskôr ako súdny čakateľ na Krajskom súde v Bratislave. V decembri 1967 sa vrátil na Právnickú fakultu Univerzity Komenského, kde začal pôsobiť ako asistent. V roku 1978 získal titul [[kandidát vied]] (CSc.). V roku 1969 sa mu podarilo absolvovať štúdijnýštudijný pobyt na [[Štrasburgská univerzita|Štrasburgskej univerzite]]. V roku 1980 sa stal [[docent]]om v odbore dejiny štátu a práva. V roku 1981 absolvoval štúdijnýštudijný pobyt zameraný na rímske právo v [[Rím]]e. V roku 1991 bol vymenovaný za [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]] v odbore dejiny štátu a práva a rímske právo. Následne založil Katedru rímskeho práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, ktorej bol až do roku 1998 vedúcim. Od februára 1991 pôsobil zároveň ako [[Dekan (vysoká škola)|dekan]] Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Do tejto funkcie bol zvolený dvakrát a vydržal v nej tak až do mája 1997. V roku 1998 sa zaslúžil o vytvorenie [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnickej fakulty Trnavskej univerzity]]. Vo februári 1999 sa stal jej prvým dekanom. Presne o rok neskôr bol prezidentom [[Rudolf Schuster|Rudolfom Schusterom]] vymenovaný za [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]]. Aj na tejto pozícii vydržal až dve funkčné obdobia, teda až do začiatku roka 2007<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.sme.sk/c/843581/peter-blaho-druhykrat-rektorom-trnavskej-univerzity.html|titul=Peter Blaho druhýkrát rektorom Trnavskej univerzity|dátum prístupu=2017-12-14|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}</ref>. Následne sa vrátil na Právnickú fakultu Trnavskej univerzity, kde určitý čas pôsobil ako prodekan pre vedeckovýskumnú a edičnú činnosť. Na tejto fakulte pôsobil až do svojej smrti ako profesor na Katedre rímskeho a cirkevného práva.
V roku 1995 založil medzinárodný vedecký časopis [[Orbis Iuris Romani]]. V roku 2001 mu pápež [[Ján Pavol II.]] udelil titul [[rytier commendator rádu sv. Gregora Veľkého]]. V roku 2004 mu prezident SR udelil štátne vyznamenanie [[Pribinov kríž]] I. triedy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.databazeknih.cz/zivotopis/peter-blaho-68864|titul=Peter Blaho životopis|dátum prístupu=2017-12-14|vydavateľ=databazeknih.cz|dátum vydania=}}</ref>. V tomto roku založil v Ríme Slovenský historický ústav. V roku 2008 mu bol na [[Univerzita kardinála Štefana Wyszyńského|Univerzite kardinála Štefana Wyszyńského]] vo [[Varšava|Varšave]] udelený čestný titul [[doctor honoris causa]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.uksw.edu.pl/pl/doktorzy-honoris-causa|titul=Doktorzy Honoris Causa UKSW|dátum prístupu=2017-12-14|vydavateľ=uksw.edu.pl|dátum vydania=}}</ref>. Patril k zakladateľom Nadácie Štefana Lubyho. Dňa 27. mája 2016 mu aj v Trnave odovzdali ocenenie doctor honoris causa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.truni.sk/trnavska-univerzita-udelila-dva-cestne-doktoraty|titul=Trnavská univerzita udelila dva čestné doktoráty|dátum prístupu=2017-12-14|vydavateľ=truni.sk|dátum vydania=}}</ref>. Mal manželku Evu (1942) a dve deti Romana (1967) a Petru (1974).
