Mordvania: Rozdiel medzi revíziami

|dátum prístupu=2020-05-29}}</ref> Keďže časť populácie žije mimo územia Ruska, odhaduje sa, že dnes, v ranom 21. storočí, žije viac ako 800 tisíc Mordvanov.<ref name=bri/>

Mordvania sa ďalej delia na menšie jazykové podetniká, pričom hlavné dve sú [[Mokšanci]]/[[Mokšania]] a [[Erzianci]]. Ich pomer je približne 2:1 v prospech Erziancov.<ref name=EJN/> Hoci samotné etniká od seba odlišujú a výraz Mordvania je používaný najmä cudzincami (t. j. ide o [[Exonymum (geografia)|exonymum]]),<ref name=bri>Mordvin In: {{Citácia elektronického dokumentu

|dátum prístupu=2020-05-29}}</ref> V písomných historických prameňoch sa kmeň zrejme prvýkrát spomína pod menom ''Mordens'' v 6. storočí v diele ''Getica'' od historika [[Jordanes|Jordana]].<ref name="VRE" /><ref name="hr" /> V 7.{{--}}12. storočí Mordvania prešli procesom rozpadu [[Rodová spoločnosť|rodovej spoločnosti]], ktorá bola nahradená vidieckym spoločenstvom s rozvinutou poľnohospodárskou produkciou. Naďalej však pretrvávali [[Patriarchát|patriarchálne]] kmeňové vzťahy. S vývojom [[Feudalizmus|feudalizmu]] sa začala postupná konsolidácia mordvanskej štátnej príslušnosti,<ref name="sov" /> a v diele [[Byzantská ríša|byzantského]] cisára [[Konštantín VII.|Konštantína Porfyrogenéta]] v 10. storočí sa už spomína mordvanská krajina/územie ''Mordia''. Prvé vojenské strety medzi [[Staroruské kniežatstvo|ruskými kniežatstvami]] a Mordvancami sa datujú k roku [[1103]].<ref name="BE" /> Až do roku [[1172]] bolo ich hlavným centrom okolie mesta [[Nižný Novgorod]], po jeho dobytí sa ťažisko presunulo ďalej na východ. V 13. storočí sa Mordvania (resp. prevažne Mokšania<ref name="BE" />) dostali pod navládu [[Mongolská ríša|Mongolov]] a následne [[Kazanský chanát|kazanských Tatárov.]]<ref name="hr" /> V 15. storočí dochádza k presídleniu časti Mordvanov ([[Karatajovia]]) Tatármi. Táto populácia žije v [[Tatársko (republika)|Tatársku]] (sídla [[Mordovskije Karataji]], [[Zaovražnyje Karataji]], [[Šeršalan]]) dodnes. Sami sa nazývajú ''mukča'' a [[Tatári (etnikum)|Tatármi]] sú označovaní ako ''mukšiljar'', hovoria prevažne po tatársky alebo rusky.<ref name="EJN" /> Koncom 16. storočia sa mordvanské územie sa stalo súčasťou [[Moskovská Rus|ruského štátu]]. Mordvania proti ruskej cárskej vláde viackrát povstali, no revolty boli krvavo potlačené a po povstaní v roku [[1804]] ich aktívny odpor skončil. Ruská kolonizácia východných oblastí spojená s výstavbou železnice a neskôr aj kolektivizácia, urbanizácia, či premiestnenie časti priemyslu k [[Ural]]u počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ako i sovietska národnostná politika voči neruským národnostiam viedli k postupnej, dodnes trvajúcej [[Rusifikácia|rusifikácii]] obyvateľstva.<ref name="mordvins" /><ref name="hr">Mordvini In: {{Citácia elektronického dokumentu

|dátum prístupu=2020-05-29}}</ref><ref name="mordvins" />

V sovietskej ére získali Mordvania v roku [[1928]] istú autonómiu vrámciv rámci Mordvianskemu dištriktu. V roku [[1934]] vznikla [[Mordvianska sovietska socialistická autonómna republika|Mordvianskej sovietskej socialistickej autonómnej republiky]] s hlavným mestom v [[Saransk]]u. Po rozpade [[ZSSR]] sa [[Mordviansko]] ako republika stalo súčasťou [[Ruská federácia|Ruskej federácie]].<ref name="bri" />

Mordvanská ľudová tvorivosť bola šírená prevažne ústnym podaním a obsahuje viaceré archaické žánre (svadobné piesne, pohrebné náreky, uspávanky a detské piesne). Piesne obsahujú krátke melódie s voľným textom a slabičným typom spevu, [[Aliterácia|aliteráciamialiterácia]]mi, [[metafora]]mi a inými vlastnosťami spoločnými pre diela [[Ugrofíni|ugrofínskych národov]]. Odráža sa v nich aj spojenie s turkickou anhemitonickou [[Pentatonika|pentatonikou]] a ruským [[Polyfónia|polyfónnym]] folklórom. Medzi používané hudobné nástroje patria [[aerofón]]y ako: [[gajdy]], pozdĺžne [[Flauta|flauty]], trstinové a drevené [[Píšťala|píštale]], ale i [[idiofón]]y ako: hrkálky, [[xylofón]]y, bubne, zvonce a i. Medzi nepôvodné, vypožičané inštrumenty patria [[husle]], [[balalajka|balalajky]], či [[Harmonika (hudobný nástroj)|harmoniky]].<ref name=VRE/>