Falošná správa

Fake news (doslova „falošné správy“) sú nepravdivé alebo zavádzajúce informácie zverejňované ako správy. Často si kladú za cieľ poškodiť dobré meno alebo zarobiť z príjmov z reklamy. Mediálny vedec Nolan Higdon ponúkol širšiu definíciu falošných správ ako „nepravdivý alebo zavádzajúci obsah prezentovaný ako správy a komunikovaný vo formátoch pokrývajúcich hovorenú, písanú, tlačenú, elektronickú a digitálnu komunikáciu“.

Kedysi sa falošné správy šírili tzv. žltej tlači, u nás skorej nazývanej ako bulvárna tlač. Frekvencia falošných správ sa zvyšovala s rozmachom sociálnych médií, najmä Facebooku. Pri šírení falošných správ sa využíva politická polarizácia, postpravdivý (post-truth) a postfaktuálny (post-factual) obsah, konfirmačné skreslenie a algoritmy sociálneho inžinierstva. Niekedy fake news vytvárajú a šíria nepriateľskí zahraniční aktéri, najmä počas volieb. Používanie anonymne hostované weby s falošnými správami, čo sťažuje zisťovanie a stíhanie zdrojov falošných správ kvôli urážkam (ujma na cti). V niektorých definíciách falošné správy zahŕňajú aj satirické články, ktoré sú nesprávne interpretované ako pravdivé a články, ktoré používajú senzáciechtivé alebo clickbaitové nadpisy, ktoré text nepodporuje.

Definícia

Fake news sú neologizmus. Falošné správy alebo weby s falošnými správami nemajú žiadny racionálny základ, sú však prezentované ako vecne presné. Mediálny vedec Nolan Higdon tvrdí, že definícia falošných správ bola príliš úzko používaná len na médiá a politické ideológie. Falošné správy sa však odvolávajú aj na úplne vymyslené príbehy, ktoré neobsahuj skoro nijaké overiteľné fakty.

Claire Wardle z First Draft News identifikovala sedem typov falošných správ:

1. satira alebo paródia („žiadny úmysel spôsobiť ujmu, ale má potenciál oklamať“)
2. falošné pripojenie („keď nadpisy, vizuály alebo titulky nepodporujú obsah“)
3. klamlivý obsah („klamlivé použitie informácií na stanovenie problému alebo jednotlivca“)
4. falošný kontext („keď je skutočný obsah zdieľaný s falošnými kontextovými informáciami“)
5. obsah podvodníka („ak sa vydávajú za skutočné zdroje“ falošné, vytvorené zdroje)
6. manipulovaný obsah („keď sú skutočné informácie alebo snímky manipulované s cieľom oklamať“, ako pri „upravenej“ fotografii)
7. vykonštruovaný obsah („nový obsah je stopercentne nepravdivý, určený na klamanie a poškodzovanie“)

Typy

Tu je niekoľko typov falošných správ:

• Clickbait
• Propaganda
• Satira / paródia
• Nedbalá žurnalistika
• Zavádzajúce nadpisy
• Manipulácia
• Fámy
• Dezinformácie
• Predpojatosť médií
• Predpojatosť publika
• Farma s obsahom

Tieto vlastnosti falošných správ a môžu pomôcť identifikovať a vyhnúť sa prípadom falošných správ.

Ako odhaľovať falošné správy

Infografika Ako spoznať falošné správy. Návod uverejnený Medzinárodnou federáciou knižničných združení a inštitúcií. Slovenský preklad