Elmer McCurdy: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d fix |
→Post mortem commercialization: rozšírenie a úprava podľa enwiki |
||
Riadok 55:
McCurdy bol zabitý jedinou strelnou ranou do hrudníka, ktorá ho zasiahla, keď ležal.<ref name=md/><ref>{{harv|Hasten|2004|p=125}}</ref>
== Komercializácia post mortem ==
[[File:Elmer McCurdy in coffin.png|thumb|Fotografia McCurdyho tela]]
Mŕtvola McCurdyho bola následne prevezená k hrobníkovi v Pawhuske v Oklahome. O jeho pohreb nejavil nikto záujem. Joseph L. Johnson, majiteľ pohrebného ústav, telo [[Balzamovanie|zabalzamoval]] ochranným prostriedkom na báze [[Arzén|arzénu]]. Tento prípravok sa v tej dobe zvyčajne používal na uchovanie tela na dlhšie obdobie v prípadoch, kedy neboli momentálne známe žiadne blízke osoby. Po balzamovaní McCurdymu oholil tvár, telo obliekol ho do obleku a uložil do zadnej časti pohrebného ústavu. Keďže sa k nebohému nikto nehlásil, Johnson odmietal telo pochovať alebo sa ho zbaviť iným spôsobom, bez toho, aby nedostal za svoje služby zaplatené. Nakoniec sa Johnson rozhodol McCurdyho telo vystaviť a využiť ju na propagačné účely.<ref>{{harv|Parascandola|2012|p=102}}</ref> Mŕtvolu obliekol do bežného oblečenia, vložil mu do rúk pušku a postavil ju do rohu pohrebného ústavu. Za päťcentovú mincu, v USA známu ako „niklák“, Johnson ukazoval návštevníkom „Zbojníka, ktorý by sa nevzdal“ (McCurdy bol v priebehu rokov nazývaný aj „Záhadným mužom mnohých aliasov“, volali ho aj „Oklahomský bandita“, či „Zabalzamovaný bandita“). . „Bandita“ sa stal obľúbenou atrakciou pohrebníctva. Upriamila sa na neho aj pozornosť karnevalových promotérov. Johnson dostal množstvo ponúk na predaj McCurdyovej mŕtvoly, ktoré odmietol.<ref>{{harv|Quigley|1998|pp=61–62}}</ref>
Dňa 6. októbra 1916 kontaktoval Josepha Johnsona muž, ktorý sa predstavil ako „Aver“ a tvrdil, že je dávno strateným bratom Elmera McCurdyho z Kalifornie. Aver už kontaktoval šerifa v okrese Osage, šerifa v Oklahome a miestneho právnika, aby získali povolenie na prevzatie tela a jeho odoslanie do [[San Francisco|San Francisca]], kde mal byť riadne pochovaný. Nasledujúci deň Aver prišiel do Johnsonovho pohrebného ústavu spolu s ďalším mužom, ktorý sa predstavil ako Wayne, a ktorý sa tiež vyhlasoval za McCurdyho brata. Johnson odovzdal telo mužom, ktorí ho následne naložili do vlaku a tvrdili, že ho berú do San Francisca. Namiesto toho ho však poslali do [[Arkansas (mesto)|Arkansas City]] v [[Kansas (štát USA)|Kansase]]. Muži, ktorí o sebe tvrdili, že sú dávno stratenými bratmi McCurdyho, boli v skutočnosti James a Charles Pattersonovci. James Patterson bol vlastníkom putovných karnevalov Great Patterson Carnival Shows.<ref>{{harv|Quigley|1998|pp=62–63}}</ref> Potom, čo sa James dozvedel od svojho brata Charlesa o popularite vystaveného „Balzamovaného banditu“, vymysleli spolu plán, ako získať telo a vystaviť ho v programe Pattersonovho karnevalu. McCurdyova mŕtvola bola na Pattersonovom karnevale predstavená ako „Zbojník, ktorý by nikdy nebol nažive“. Vystavený bol tam až do roku 1922, keď Patterson predal svoj biznis Louisovi Sonneymu.<ref>{{harv|Anderson|2007|p=144}}</ref>
Louis Sonney použil McCurdyovu mŕtvolu vo svojej putovnej šou „Múzeum zločinu“, na ktorej boli predstavené aj voskové repliky slávnych zločincov ako bol [[Bill Doolin]], či [[Jesse James]].<ref name=anderson45>{{harv|Anderson|2007|p=145}}</ref> V roku 1928 bola mŕtvola súčasťou oficiálnej prehliadky, ktorá sprevádzala jeden z prvých viacdňových závodov dvadsiateho storočia, [[Trans-American Footrace]]. V roku 1933 nebožtíka na istý čas získal režisér [[Dwain Esper]] na propagáciu svojho filmu ''Narcotic!''.<ref>{{harv|Schaefer|1999|pp=122–123}}</ref> Mŕtvolu umiestnili do vestibulov divadiel ako „mŕtveho drogového diabla“, o ktorom Esper tvrdil, že sa zabil, keď bol obklľúčený políciou. Stalo sa to vraj po tom, čo prepadol drogovému obchodu, aby ukopjil svoju závislosť. V čase, keď Esper získal McCurdyovo telo, stalo sa mumifikovaným; pokožka sa stala tvrdou a scvrknutou, čo spôsobilo zmenšenie tela. Esper tvrdil, že zhoršenie stavu pokožky bolo dôkazom zneužívania drog údajným drogovým diablom.<ref>{{harv|Quigley|1998|p=63}}</ref>
[[File:Elmer McCurdy (Odyssey waymap) edited.svg|alt=A graphic that shows where Elmer McCurdy has been.|thumb|Nákres cesty počas Odyssey Elmera McCurdyho...]]
Po smrti Louisa Sonneyho v roku 1949 bola mŕtvola uložená v [[Los Angeles|losangeleskom]] sklade. V roku 1964 Sonneyho syn Dan požičal mŕtvolu filmárovi [[David F. Friedman|Davidovi F. Friedmanovi]]. Nakoniec sa mŕtvola krátko objavila vo Friedmanovom filme ''She Freak'' z roku 1967.<ref name="smith111">{{harv|Smith|2013|p=111}}</ref> V roku 1968 Dan Sonney predal telo spolu s ďalšími voskovými figurínami za 10 000 dolárov [[Spoony Singh|Spoonymu Singhovi]], majiteľovi [[Hollywood|hollywoodskeho]] múzea voskových figurín. Singh kúpil figúrky pre dvoch Kanaďanov, ktorí ich vystavili na výstave v [[Mount Rushmore]]. Počas vystavovania bola mŕtvola vo veternej smršti poškodená: boli jej odfúknuté končeky uší spolu s prstami na rukách a nohách. Muži nakoniec vrátili mŕtvolu späť Singhovi, ktorý sa rozhodol, že vyzerá „príliš príšerne“ a nie je dosť realistická na to, aby mohla byť vystavená.<ref>{{harv|Quigley|1998|p=64}}</ref> Singh telo potom predal Edovi Lierschovi, spolumajiteľovi zábavnej zóny The Pike v [[Kalifornský polostrov|kalifornskej]] [[Long Beach]].<ref name=smith111/> Do roku 1976 bola McCurdyova mŕtvola vystavená v zábavnom dome „Laff In the Dark“ v The Pike.<ref name="hour">{{cite news|url=https://news.google.com/newspapers?nid=1916&dat=19761211&id=DOkgAAAAIBAJ&pg=3557,2406186|title=Elmer, The Bandit, Hangs Around After Death|date=December 11, 1976|work=The Hour|pages=1–2|access-date=January 12, 2015}}</ref>
== Bibliografia ==
Řádek 67 ⟶ 79:
* {{cite book|last=Svenvold|first=Mark|title=Elmer McCurdy: The Life and Afterlife of an American Outlaw|year=2003|publisher=Basic Books|isbn=0-465-08349-8}}
* {{cite book|last1=Ubelaker|first1=Douglas|last2=Scammell|first2=Henry|title=Bones: A Forensic Detective's Casebook|year=2000|publisher=M. Evans|isbn=1-4616-6293-1}}
== Referencie ==
{{Reflist|2}}
| |||