Maxim Grek: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
+literatúra |
úprava citácie |
||
Riadok 10:
}}
'''Maxim Grek'''<ref name="SRL"/> alebo '''Maxim Grék'''<ref name="PTZ"/> ({{vjz|rus|Максим Грек|Maxim Grek}}, {{vjz|ell|Μάξιμος ο Γραικός|Maximos o Grekos}} alebo vlastným menom '''Micha(i)l Trivolis''', {{vjz|ell|Μιχαήλ Τριβώλης|Michail Trivolis}}<ref name="Verbum"/>; * asi [[1470]], [[Arta]], [[Grécko]] - † [[1555]]/[[1556]], [[Sergijev Posad]], [[Rusko]]) bol grécky teológ<ref name="ESKV"/> a jeden z najvýznamnejších prekladateľov a mysliteľov starej Rusi<ref name="SRL"/>. V roku [[1988]] ho svätorečila [[ruská pravoslávna cirkev]].<ref name="ESKV"/>
== Životopis ==
=== Mladosť ===
Maxim Grek sa narodil ako Michail Trivolis v meste [[Arta]] (pozn. bývalé hlavné mesto [[Epirský despotát|Epirského despotátu]]) v [[Grécko|Grécku]] okolo roku [[1470]]. Pochádzal z aristokratickej rodiny.<ref name="SRL"/> Patril medzi prvých Grékov, ktorí vycestovali mimo [[Osmanská ríša|Osmanskú ríšu]] za vzdelaním.<ref name="Runciman"/>{{rp|177}} Študoval v [[Paríž]]i, neskôr vo [[Florencia|Florencii]] a [[Padova|Padove]]. Pod vplyvom náboženského reformátora [[Girolamo Savonarola|Savonarolu]] vstúpil v roku [[1502]] do rádu [[Rehoľa kazateľov|dominikánov]] (kláštor svätého Marka vo Florencii<ref name="Boček"/>{{rp|83}}).
=== Athos ===
Po necelých dvoch rokov však z Talianska odchádza na [[Athos (polostrov)|Horu Athos]] a tu vstúpil v roku [[1505]]<ref name="Boček"/>{{rp|87}} do Vatopedského kláštora.{{#tag:ref|Toto značí, že odmietol [[Rímskokatolícka cirkev|rímsky katolicizmus]] a [[Renesančný humanizmus|humanistický]] svet svojej mladosti a priklonil sa k [[Ortodoxia|ortodoxnej]] teologickej tradícii.<ref name="ERH"/>|group=pozn}}<ref name="ESKV"/> Tu sa zaslúžil o zachovanie vzdelanosti, pracoval ako [[Knihovníctvo|knihovník]]. V roku [[1516]]<ref name="SRL"/> alebo [[1518]]<ref name="ESKV"/> ruské knieža [[Vasilij III.]] požiadal konštantínopolského patriarchu [[Theoliptos I.|Theoliptosa I.]]<ref name="Runciman"/>{{rp|177}} o vzdelanca, ktorý by pracoval na nových [[Preklad (jazykoveda)|prekladoch]] boloslužobných kníh. Patriarcha zvolil Maxima, ktorý bol pre svoje rozsiahle vedomosti vhodný pre túto náročnú úlohu<ref name="SRS"/>, hoci v tom čase nevedel po rusky.<ref name="Boček"/>{{rp|87}}
=== Moskovská Rus ===
Delegácia z Athosu dorazila do Moskvy v roky 1518. Maxim sa po [[Ruština|rusky]] sa učil prostredníctvom kníh v [[latinčina|latinčine]], nie v [[Grécke jazyky|gréčtine]]<ref name="Runciman"/>{{rp|266}} až v Moskve. Okrem iného usporiadal kniežaciu knižnicu a najmä sa venoval prekladateľskej práci a opravám chýb v bohoslužobných knihách.
Zastával spoločné idey ako [[Vassian Kossoj]], ktorý sa poznal s [[Nil Sorskij|Nilom Sorským]] a patril k jeho nasledovníkom. Maxim sa teda pridal k tzv. nesťažateľom (odmietali rozsiahle kláštorné majetky a zasahovanie štátu do cirkvi). Búrlivé spory vtedajších časov o pripravili o priazeň kniežaťa a bol dvakrát<ref name="ESKV"/> ([[synoda|synody]] v rokoch [[1525]] a [[1531]]) (niektoré zdroje uvádzajú trikrát<ref name="SRS"/>) súdený pre domnelé heretické názory. Roky 1525 až [[1551]] strávil v mníšskych väzniciach kde stále tvoril<ref name="Runciman"/>{{rp|266}}, návrat na [[Athos (polostrov)|Athos]] mu povolený nebol. Zomrel v roku 1555 alebo 1556.
== Dielo ==
Z obdobia života v [[Taliansko|Taliansku]] a Athosa je zachovaných pomerne málo diel, väčšia časť vznikla počas pôsobenia v Rusku, ide okolo 150 titulov.<ref name="SRL"/> Najväčší význam majú jeho preklady: preklady Biblie, diel [[Cirkevný otec (stredovek)|cirkevných otcov]] a hagiografií Šimona Metafrasta. Pri prekladaní nekládol dôraz na význam jednotlivých slov, ale zmysel pôvodného textu a snažil sa o zblíženie s hovorovým jazykom.<ref name="SRUBS"/>
Vo svojich dielach je zreteľné jeho pôvodne [[Renesančný humanizmus|humanistické]] vzdelanie.<ref name="SRS"/> Publicistická tvorba je precítená, plná [[meditácia|meditácii]] a alegorických príbehov o múdrosti a moci.<ref name="SRUBS"/> Pôvodné diela sú napr.: náboženské polemické spisy (proti katolicizmu, bohatstvu kláštorov, astrológii a poverám), spisy o filológii, politické úvahy.<ref name="SRL"/>
V Maximovi Grekovi sa pre Rusko objavila a znova stratila šanca na vzkriesenie pravoslávnej kultúry z neexistujúcej [[Byzancia|Byzancie]]<ref name="Fedotov"/>, „odsúdenia Maxima predstavovalo a dokazovalo odklon od byzantského nasledovníctva, odmietnutie jeho konštruktívneho pokračovania“<ref name="Florovskij"/>.
== Poznámky ==
<references group=pozn/>
== Referencie ==
{{referencie|1|refs=
<ref name="PTZ">{{Citácia knihy
| meno zborník = Vladimír
| priezvisko zborník = Kocvár
Řádek 22 ⟶ 48:
| isbn = 80-8068-541-X
| dátum prístupu =
| strany = 172{{--}}180
| počet strán =
| diel = XXX (15)
}}</ref>
<ref name="Verbum">{{Citácia periodika
| priezvisko = Komorovský
| meno = Ján
Řádek 36 ⟶ 64:
| ročník = 3
| číslo = 2
| strany = 107{{-
| url =
| issn = 1210-1605
}}</ref>
<ref name="ESKV">MAXIM ŘEK. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Farrugia
| meno = Edward G
|
| prekladatelia = Adam Mackerle
| titul = Encyklopedický slovník křesťanského Východu
Řádek 56 ⟶ 84:
| počet strán = 1039
| strany = 579
}}</ref>
<ref name="SRL">MAXIM GREK. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Kovačičová
| meno = Oľga
| odkaz na autora = Oľga Kovačičová
| spoluautori = a kol.
| titul = Slovník ruskej literatúry 11.{{--}}20. storočia
| odkaz na titul = Slovník ruskej literatúry 11.-20. storočia
| vydanie = 1
Řádek 70 ⟶ 100:
| počet strán = 581
| strany = 295
}}</ref>
<ref name="Runciman">{{Citácia knihy
| priezvisko = Runciman
| meno = Steven
| odkaz na autora = Steven Runciman
| prekladatelia = Jakub Lev Houdek
| titul = Zajetí velké církve : dějiny konstantinopolského patriarchátu od pádu Cařihradu do roku 1821
| vydanie = 1
| miesto = Červený Kostelec
Řádek 88 ⟶ 116:
| zväzok edície = 11
| počet strán = 392
| strany =
}}</ref>
<ref name="Boček">{{Citácia knihy
| priezvisko = Boček
| meno = Pavel
Řádek 103 ⟶ 133:
| isbn = 80-210-1085-1
| zväzok edície = 297
| strany =
}}</ref>
<ref name="ERH">MAXIM THE GREEK, ST. In: {{Citácia knihy
| editori = James R. Millar
| titul = Encyclopedia of Russian history
| miesto = New York
| vydavateľ =
| rok = 2004
| isbn = 0028656938
| počet strán =
| strany = 907{{--}}908
}}</ref>
<ref name="SRS">MAXIM GREK. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Botura
| meno = Mojmír
Řádek 147 ⟶ 160:
| počet strán = 357
| strany = 167
}}</ref>
<ref name="SRUBS">MAXIM GREK. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Pospíšil
| meno = Ivo
Řádek 181 ⟶ 174:
| edícia = Slovníky spisovatelů
| počet strán = 680
| strany = 398{{--}}399
}}</ref>
<ref name="Fedotov">{{Citácia knihy
| priezvisko = Fedotov
| meno = Georgij
Řádek 192 ⟶ 183:
| prekladatelia = Jitka Komendová, Michal Řoutil
| titul = Svatí staré Rusi
| miesto = Červený Kostelec
| vydavateľ = Pavel Mervart
| rok = 2011
| edícia = Agora
Řádek 201 ⟶ 191:
| počet strán = 275
| strany = 164
}}</ref>
<ref name="Florovskij">{{Citácia knihy
| priezvisko = Florovskij
| meno = Georgij Vasiljevič
Řádek 216 ⟶ 208:
| počet strán = 679
| strany = 41
}}</ref>
}}
== Ďalšia literatúra ==
Řádek 242 ⟶ 230:
}}
* MAXIM GREK. In: {{Citácia knihy
|
| titul = Slovar knižnikov i knižnosti Drevnej Rusi
| odkaz na titul =
Řádek 257 ⟶ 242:
| url = http://lib.pushkinskijdom.ru/Default.aspx?tabid=4311
| počet strán =
| strany = 89{{--}}98
}}
* MAXIM GREK. In: {{Citácia knihy
|
| titul = Slovník spisovatelů. Sovětský svaz : literatura ruská, ukrajinská a běloruská, literatury sovětského Pobaltí, literatury Sovětského východu
| zväzok = II L{{--}}Ž
Řádek 273 ⟶ 255:
| zväzok edície =
| počet strán = 627
| strany = 89{{--}}90
}}
* {{Citácia knihy
Řádek 287 ⟶ 269:
| isbn = 80-7021-333-7
| počet strán = 768
| strany = 288{{--}}296
}}
| |||