Kobylnice (okres Svidník): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d wikilinky |
||
Riadok 34:
| Poznámky =
}}
'''Kobylnice''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v
== Symboly obce ==
Riadok 45:
== Dejiny obce ==
=== Obdobie do prvej Československej republiky ===
Ako už vyššie bolo napísané, prvá zmienka o obci Kobylnice v doterajšej odbornej literatúre sa uvádza rok 1363. Ale vieme, že už v roku 1326 sa uvádza názov riečky Kobylnický potok, ktorý sa práve vytvoril z dvoch horných potôčikov vo vtedajších osadách Nižné Kobylnice a Vyšne Kobylnice. Potok práve dostal meno od uvedených osád a nie naopak. Ten sa po dvoch km vlieval a vlieva aj dnes do rieky [[Topľa]]. Preto si myslíme, že osady vznikli oveľa skôr. Kedy sa dve osady Nižné Kobylnice a Vyšné Kobylnice spojili, nie je známe, ale vieme, že v roku 1493 sa uvádzajú už len Kobylnice, pravda, s maďarským pomenovaním a napísaním, ktoré mali 7 zdanených domov (port) s pozemkami. Obec vtedy patrila do Čičvianskeho panstva a jej úlohou okrem iného bolo chrániť panstvo pred severným panstvom - makovickým. Odkiaľ sa vzalo pomenovanie osád nie je známe. Literatúra uvádza rôzne teórie o ich pomenovaní a napísaní v maďarčine, kým sa neustálilo súčasné slovenské pomenovanie a napísanie v roku 1928 ako Kobylnice. Ľudia ešte dlho, aj 30.rokoch minulého storočia, pomenovávali obec ako Kobulnice. Čo sa týka pomenovania, my si myslíme, že okrem už známych teórií pomenovaní obce mohlo vzniknúť aj od slova kobliny, t.j. kozy, ktorá sa používala a používa pri pílení dreva. A že prví ich obyvatelia týchto osád boli drevorubači a pílili drevo, nemáme pochýb. Veď prišli do lesa.
Nevieme presne povedať, odkiaľ prišli prví ich obyvatelia, akej národnosti a vierovyznania boli, kto bol prvý šoltys, richtár (súčasný starosta), ale bolo vtedy zvykom, že šoltys, ktorého pán poveril, si vybral niekoľko rodín a s nimi potom zakladal jednotlivé osady, obce. Akého vierovyznania a národnosti bol on, takými boli aj pddaní. Myslíme si, že to boli Rusíni (Valasi), čiže Rusnáci pravoslávneho a po prijatí Užhorodskej únie roku 1646 gréckokatolíckeho vierovyznania. Obec sa pomerne rýchlo rozvíjala. Kým v roku 1715 obec mala 6 obývaných domov, tak v roku 1787 už mala 40 domov a 273 obyvateľov. V Úradnom lexikóne osád Uhorska z roku 1773 je naša obec uvedená ako čisto rusínska a pri náboženskom súpise obyvateľstva z roku 1806 sa uvádza ako gréckokatolícka s rusínskym jazykom kázní. V uvedenom roku už mala 233 gréckokatolíckych veriacich (53 manželských párov gréckokatolíckeho vierovyznania, jedno zmiešané s rímskokatolíckym partnerom). Žiaľ, neuvádza sa ani v jednom dokumente, že v obci žili svojho času Židia aj Cigáni, hoci zostali po nich konkrétne materiálne fakty. Židia mali na konci dediny pálenicu (konkrétne mená sa medzi ľuďmi nezachovali, ale múry a diery na skladovanie súdov vypáleného liehu v kopcoch, áno. Dlho sa to miesto nazývalo palenčáreň). Ešte pred II. svetovou vojnou sme sa tam my deti hrali. Dokonca priamo v dedine oproti terajšej cerkvi v záhrade, ktorú v 30.rokoch obhospodaroval Ján Krasnay st. boli to také otvory do brehu na skladovanie alkoholu. Cigáni zase mali v obci až dve dielne (šmikne), kde nielen ostrili lemeše, ale vyrábali aj jednoduché náradie pre poľnohospodárov. Jedna bola na hornom konci v Porube a druhá - nad posledným domom na konci dediny. Kedy sa vysťahovali z dediny prví aj druhí, nie je nikde zapísané. Totiž kronika v obci sa neviedla, ako aj v archívoch sa nezachovali konkrétne údaje. Viac ako pravdepodobne bolo to po prvej svetovej vojne, alebo počas prvých rokov jestvovania prvej Československej republiky. Nemáme údaje či Židia bývali v Kobylniciahch alebo v Giraltovciach, lebo sa nezachovalo žiadne obydlie. Najskôr , v Giraltovciach, kde bola pomerne veľká ich komunita. Cigáni sa prispôsobili miestnym obyvateľom a prijali aj ich vierovyznanie. Keď hovoríme o pálenici, stojí za zmienku, že v kobylnickom chotári a sice na polceste medzi Tarbajom a obcou Kobylnice bola vápenka. Pravda nie v právom zmysle slova, ale ľudia chodili tam si nakopať vápenec, ktorý využívali na bielenie domov. Ešte v 30. rokoch to robili. Keď vápenku otvorili v Margecanoch, prestali to robiť a na ložisko sa zabudlo. Zostalo po nej iba pomenovanie kopca Vápeník.
| |||