Libanon: Rozdiel medzi revíziami

Pridané 2 bajty ,  pred 2 mesiacmi
Palestínčania sa stretávali s miestnymi obyvateľmi, ktorí sa cítili utláčaní (nespokojní boli predovšetkým kresťania), a tak v polovici sedemdesiatych rokov stáli proti sebe kresťanskí falangisti a palestínski utečenci spolu so sunnitskými moslimami. Na začiatku vojny bolo niekoľko konfliktov; prvý atentát, namierený na autobus prevážajúci členov kresťanskej Falangy, bol spáchaný 13. apríla [[1975]]. Veliteľ falangy obvinil z tohto činu Palestínčanov, a ako odvetu falangisti napadli autobus prevážajúci palestínskych robotníkov do utečeneckého tábora.
 
Na žiadosť libanonskej vlády do krajiny prišli v apríli [[1976]] sýrske jednotky, ktoré spolu s Kresťanmikresťanmi vytlačili palestínskych bojovníkov na juh krajiny. Prímerie vydržalo len do roku [[1978]], kedy vypukli ďalšie boje, v ktorých už ale Sýrčania stáli na strane Palestínčanov.
 
OOP ostreľovalo z juhu Libanonu sever Izraela, a tak sa do vojny zapojili aj izraelské sily, podporujúce kresťanské jednotky plukovníka Haddada. Na ostreľovanie severu Izraela reagovala v marci [[1978]] izraelská armáda obsadením južnej časti Libanonu, ktoré trvalo až do júna. Libanon bol fakticky rozdelený na východnú časť (ovládanú Sýriou), Tripolis, južný Libanon a východný Bejrút (v rukách moslimov) a západný Bejrút (v rukách kresťanov, podporovaných Izraelčanmi).
Pokračovali aj rokovania o prímerí a 17. mája [[1983]] Libanon, Izrael a USA podpísali dohodu o izraelskom stiahnutí, ktoré bolo podmienené odchodom sýrskych jednotiek z krajiny, čo však Sýria odmietla. Napriek tomu sa izraelské jednotky postupne do roku [[1985]] stiahli. Izrael zasahoval do vojny len podporou kresťanských jednotiek generála Auna, ktorý v roku [[1989]] zahájil boj za vyhnanie sýrskych jednotiek z krajiny. Po krátkom úspechu bol Aun obkľúčený Sýrčanmi a musel utiecť na francúzske veľvyslanectvo.
 
Občiansku vojnu ukončila dohoda z Taif, prijatá libanonskými poslancami v októbri [[1989]] na zasadnutí v saudskoarabskom [[Taíf]]e. Bola prijatá tzv. Charta národného zmierenia - ústavná a administratívna reforma, ktorá trochu obmedzila privilegované postavenie Maronitov v krajine, dohoda o vláde národnej jednoty a legalizácii pobytu sýrskych jednotiek v Libanone. Dohoda z Taif ukončila pätnásťročnú občiansku vojnu v Libanone.
 
=== Libanon od začiatku 90. rokov ===
390

úprav