Libanon: Rozdiel medzi revíziami

Pridaný 1 bajt ,  pred 2 mesiacmi
→‎Občianska vojna: píš slovensky, vole
(→‎Občianska vojna: píš slovensky, vole)
 
=== Občianska vojna ===
[[Súbor:Green_Line,_Beirut_1982.jpg|right|thumb|Línia sa ''Green Line'', ktorá delila východný a západný Bejrút, 1982]]{{Hlavný článok|Libanonská občianska vojna}}
Na vzraste napätia mali značný podiel palestínski utečenci, ktorí do krajiny prišli hlavne po vyhlásení štátu [[Izrael]] a [[Prvá arabsko-izraelská vojna|prvým arabsko-izraelskom konflikte]] v roku [[1948|1948,]], po [[Šesťdňová vojna|šesťdňovej vojne]] v roku [[1967]] a po presune OOP do Libanonu v roku [[1970]], kedy na juhu začala budovať štát v štáte.
 
Palestínčania sa stretávali s miestnymi obyvateľmi, ktorí sa cítili utláčaní (nespokojní boli predovšetkým kresťania), a tak v polovici sedemdesiatych rokov stáli proti sebe kresťanskí falangisti a palestínski utečenci spolu so sunnitskými moslimami. Na začiatku vojny bolo niekoľko konfliktov; prvý atentát, namierený na autobus prevážajúci členov kresťanskej Falangy, bol spáchaný 13. apríla [[1975]]. Veliteľ falangy obvinil z tohto činu Palestínčanov, a ako odvetu falangisti napadli autobus prevážajúci palestínskych robotníkov do utečeneckého tábora.
OOP ostreľovalo z juhu Libanonu sever Izraela, a tak sa do vojny zapojili aj izraelské sily, podporujúce kresťanské jednotky plukovníka Haddada. Na ostreľovanie severu Izraela reagovala v marci [[1978]] izraelská armáda obsadením južnej časti Libanonu, ktoré trvalo až do júna. Libanon bol fakticky rozdelený na východnú časť (ovládanú Sýriou), Tripolis, južný Libanon a východný Bejrút (v rukách moslimov) a západný Bejrút (v rukách kresťanov, podporovaných Izraelčanmi).
 
Od leta [[1981]] do leta [[1982]] boli v oblasti prítomné medzinárodné jednotky a došlo k relatívnej stabilizácii. Po tom, čo Palestínčania zintenzívnili v ostreľovaní Izraela, bola zahájenázačatá [[Libanonská vojna|operácia Mier pre Galileu]], t.j. Libanonská vojna. Izraelské jednotky prekročili na troch miestach hranice, obsadili tretinu Libanonu a obkľúčili Bejrút. Vtedajší najvyšší predstaviteľ OOP [[Jásir Arafát]] rozhodol o presune svojich jednotiek a hlavného stanu OOP [[Tunis]]u.
 
16. septembra [[1982]] bol spáchaný masaker, kde kresťanskí falangisti napadli utečenecké tábory v západnom Bejrúte. Reagovali tak na atentát, spáchaný na veliteľa Falangy [[Bašír Džamáíl|Bašíra Džamáíla]]. Falangisti napadli Palestínčanov na území kontrolovanom Izraelom, pričom proti tomu izraelskí vojaci nezasiahli. Kvôli tomu bol tvrdo kritizovaný aj minister obrany [[Ariel Šaron]].
 
Pokračovali aj rokovania o prímerí a 17. mája [[1983]] Libanon, Izrael a USA podpísali dohodu o izraelskom stiahnutí, ktoré bolo podmienené odchodom sýrskych jednotiek z krajiny, čo však Sýria odmietla. Napriek tomu sa izraelské jednotky postupne do roku [[1985]] stiahli. Izrael zasahoval do vojny len podporou kresťanských jednotiek generála Auna, ktorý v roku [[1989]] zahájilzačal boj za vyhnanie sýrskych jednotiek z krajiny. Po krátkom úspechu bol Aun obkľúčený Sýrčanmi a musel utiecť na francúzske veľvyslanectvo.
 
Občiansku vojnu ukončila dohoda z Taif, prijatá libanonskými poslancami v októbri [[1989]] na zasadnutí v saudskoarabskom [[Taíf]]e. Bola prijatá tzv. Charta národného zmierenia – ústavná a administratívna reforma, ktorá trochu obmedzila privilegované postavenie Maronitov v krajine, dohoda o vláde národnej jednoty a legalizácii pobytu sýrskych jednotiek v Libanone. Dohoda z Taif ukončila pätnásťročnú občiansku vojnu v Libanone.
390

úprav