Nikolaj Alexandrovič Bulganin: Rozdiel medzi revíziami

|Miesto narodenia = [[Nižný Novgorod]], [[Ruská ríša]]

|Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Rusko]]

'''Nikolaj Alexandrovič Bulganin''' ({{V jazyku|rus|Николай Александрович Булганин}}; * [[30. marec]] [[1895]], [[Nižný Novgorod]] – † [[24. február]] [[1975]], [[Moskva]]) bol [[ZSSR|sovietsky]] politik a štátnik. Pôsobil na postoch podpredsedu vlády, neskôr ako minister obrany (1953–1955) a ministerský predseda ZSSR (1955–1958). Člen Politbyra ÚV KSSZ (1948—1958).

Narodil sa 30. marca (11. júna) 1895 v meste [[Nižný Novgorod]]. Podľa autobiografie pochádzal z [[robotník|robotníckej]] rodiny, viaceré pramene však poukazujú na to, že jeho otec bol [[úradník]], pracujúci pre veľkopekáreňskéhoveľkopekárenského podnikateľa. Nikolaj Bulganin nedokončil strednú školu. V rokoch 1915{{--}}1918 pracoval ako [[učeň]], neskôr pri ochrane továrne na výbušniny. V roku 1917 vstúpil do [[boľševik|boľševickej]] strany. Pracoval v orgánoch [[Čeka|Čeky]] (skratka pre Všeruskú mimoriadnu komisiu pre boj s kontrarevolúciou a sabotážou) MosvkovskoMoskovsko-Nižnonovgorodských železníc. Neskôr pôsobil v tylových vojenských funkciách [[turkestan]]ského frontu.

Od roku 1927 pôsobil ako riaditeľ Moskovskej elektrárne. V rokoch 1931{{--}}1937 predseda Moskovského sovietu, teda bol primátorom hlavného mesta. V tejto funkcii dohliadal na výstavbu [[Moskovské metro|Moskovského metra]]. V rokoch 1937 do 1941 viedol sovietsku štátnu banku.

Od júla 1937 zároveň pôsobil ako predseda Sovietu národných komisárov Ruskej sovietskej socialistickej republiky. V rokoch 1938{{--}}1941 zástupca predsedu vlády. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] predsedal vojnovému kabinetu ako predseda národného výboru obrany<ref>Karadeli, C., 2008, Bulganin, Nikolai Alexandrovich. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War. A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 335</ref>. Do roku 1943 pôsobil vo vojenských radách viacerých sovietskych frontov. Od roku 1944 člen Štátneho výboru obrany a zástupca národného komisára obrany.

Po vojne bol v roku 1947 vymenovaný za ministra Ozbrojených síl ZSSR, v tomto období mu bola udelená vojenská hodnosť [[Maršal Sovietskeho zväzu]].<ref>{{citácia knihy | meno = Jiří | priezvisko = Fidler | odkaz na autora = Jiří Fidler | titul = Za víru, vládce a vlast (Ruští a sovětští maršálové) | vydavateľ = Jota | miesto = Brno | rok = 2005 | počet strán = 290 | isbn = 80-7217-354-5 | jazyk = po česky}} </ref> Od marca 1949 podpredseda vlády a člen PlitbyraPolitbyra.

Po [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovej]] smrti patril medzi vedúce politické špičky, ktoré sa v Sovietskom zväze delili o moc. [[Georgij Malenkov]] ho poveril funkciou ministra obrany (1953{{--}}1955). Patril k prívržencom [[Nikita Chruščov|Nikitu Chruščova]]. Ten mu po zosadení Malenkova v rokoch 1955{{--}}1958 udelil post predsedu vlády ZSSR. V lete 1957 však medzi Bulganinom a Chruščovom vypukli nezhody. Bulganin sa spojil s Chruščovovymi oponentmi, avšak ich plán na jeho odstránenie sa nepodaril. To vyústilo v jeho obvinenie z konšpiračnej činnosti (tzv. [[protistranícka skupina]]) a malo za následok jeho odvolanie z funkcie. Bol tiež pozbavený hodnosti maršala ZSSR. Najskôr bol poverený vedením Národnej banky a bol pozbavený funkcii v Politbyre aj prezídiu strany. Na sklonku kariéry viedol hospodárske organizácie v [[Stavropol]]i.