Vojenstvo v stredoveku: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
||
Riadok 27:
=== Taktika pechoty ===
Taktika peších vojsk v ranom stredoveku bola pomerne jednoduchá – vojská sa k sebe priblížili, a snažili sa preniknúť do radov nepriateľa, kde sa začal boj zblízka. Franská pechota bola napríklad vycvičená vrhať na nepriateľa z vzdialenosti niekoľko desiatok metrov sekery, aby rozrušili jeho rady, pred tým ako začne samotný boj zblízka. V boji sa bojovníci spoliehali na svoju silu a zúrivosť. V týchto ohľadoch sa stali povestní najmä Vikingovia, ktorý sa pred bojom povzbudzovali zvláštnou zmesou z muchotrávok, ktorá v ních vybudila zúrivosť
Vzostup rytierov dočasne zatlačil pešiakov do úzadia, to hlavne preto, že dobre disciplinovaná a dobre cvičená pechota nejestvovala. Peší vojaci skorých stredovekých armád boli hlavne sedliaci, ktorí boli len provizórne ozbrojení a veľmi chabo ak vôbec nejak vycvičení. [[Sasi (kmeň)|Sasi]] a [[Vikingovia]] vyvinuli obranný postoj zvaný „štítová stena“. Muži stáli vedľa seba a spolu držali dlhé štíty a tvorili tak bariéru. Chránili sa tak proti jazde a lukostrelcom, ktorých oni sami nemali nikdy vo veľkom počte. Pechota zažila obrodu tam, kde neboli zdroje pre táborenie armád s ťažkou jazdou – kopcovité krajiny ako [[Škótsko]], [[Švajčiarsko]] či ako vojenské posádky miest. Tieto dva sektory našli spôsob, ako mať v poli účinné armády s minimom alebo aj žiadnou jazdou. Obe taktiky sa spoliehali na to, že kone nevletia na hrádzu naježených kolov či pík. Disciplinovaný tvar kopijníkov vedel zastaviť elitnú ťažkú jazdu bohatších národov a pánov za zlomok ich ceny.
| |||