Verzia z 15:18, 27. február 2021 upraviť Armin (diskusia \| príspevky) 2 024 editací nové biografické heslo		Verzia z 17:02, 27. február 2021 upraviť vrátiť Armin (diskusia \| príspevky) 2 024 editací doplnený odkaz na PDF článok z Vasárnapi ujság Ďalšia úprava →
Riadok 17: Juraj Kmeť sa narodil vo [[Vyšná Pokoradz\|Vyšnej Pokoradzi]] na Gemeri do rodiny chudobného evanjelického kňaza, ktorý zomrel v roku 1818. Po smrti otca ho vychovával starší brat Pavol (Pál Kmety). Študoval na evanjelickom lýceu v Prešove a v roku 1833 vstúpil do radov uhorskej armády. Dňa 1. októbra 1848 sa v meste [[Győr]] pripojil k 23. armádnemu zboru v hodnosti kapitána. Kmeť sa aktívne zúčastnil revolučných bojov revolúcie v rokoch 1848 - 1849, a to na maďarskej strane. Už 30. októbra 1848 sa zúčastnil bitky pri Schwechate. Za túto účasť v bitke mu [[Lajos Kossuth]] udelil hodnosť kapitána v 1. armádnom zbore. Od 15. februára 1849 Kmeť viedol vlastnú divíziu. Dňa 28. februára 1849 Kmeť vyhral bitku pri Mezőkövesde proti cisárskym vojskám, ktoré viedol generál Franz Deym. Dňa 14. apríla 1849 bol povýšený na plukovníka. Neskôr sa Kmeť so svojou jednotku zúčastnil pokusu o dobytie Budína, pri ktorom bol zranený. 13. júna 1849 Kmeť porazil cisárske vojská vedené Franzom Wyssom v bitke pri [[Csorna\|Csornej]]. Za toto víťazstvo získal hodnosť generála. Už 27. júna ale rakúsky vojvodca Edler von Warensberg porazil Kmeťa a prinútil ho ustúpiť do [[Vojvodina\|Vojvodiny]]. Nestihol sa už v polovici júla zúčastniť bitky pri mestečku Hegyes proti vojsku bána Josipa Jelačića. Dňa 9. augusta sa Kmeť pripojil k hlavnej uhorskej armáde, ktorá sa nachádzala pri [[Temešvár]]i (teraz Timișoara, Rumunsko) a ktorá tu zviedla jednu z neúspešných bitiek. Kmeť si však na ľavom krídle počínal úspešne, kým nebol nariadený ústup. Po kapitulácii uhorskej revolučnej armády pri Világosi (13. augusta 1849) Kmeť utiekol spolu s mnohými účastníkmi revolúcie na územie Osmanskej ríše a vstúpil do radov jej armády pod prijatým menom Ismail Paša. Ostal však naďalej kresťanom. Spočiatku pôsobil s poľským generálom Józefom Bemom v meste [[Aleppo]], kde pomohol potlačiť pokus o vzburu. Po smrti generála Bema sa Kmeť vrátil do Európy a usadil sa v [[Londýn]]e, kde publikoval svoje vlastné spomienky na pôsobenie v uhorskej revolučnej armáde. Riadok 31: == Literatúra == * ARBANÁSZ, Ildikó – CSORBA, György: Kmety György emlékirata Kars erődjének 1855. szeptember 29-i védelméről. ["A Narrative of the Defence of Kars on the 29th September, 1855]. In: ''Hadtörténelmi Közlemények'', roč. 118, 2005, č. 1 – 2, s 295 – 328. [Obsahuje preklad ~~Kkmeťovho~~Kmeťovho diela o obliehaní Karsu a niekoľkých Kmeťových listov z roku 1856]. Dostupné [https://epa.oszk.hu/00000/00018/00073/pdf/EPA00018_hadtortenelmi_2005_01-02_295-328.pdf online]. * BADEM, Candan: ''The Ottoman Crimean War (1853–1856).'' Leiden – Boston : Brill, 2010. 432 s. ISBN 978-90-04-18205-9 * GONDÁŠ, Vladimír: ''Generál Juraj Kmeť.'' Dostupné [https://hodejov.estranky.cz/clanky/z-regionu-gemer/general-juraj-kmet.html online]. [Zdrojom tohto článku je starší text z novín ''Vasárnapi ujság'' zo dňa 17. júna 1877 (číslo 24.); niektoré informácie v článku sú chybné (napr. už samotný rok Kmeťovho narodenia - 1814). Noviny sú dostupné [https://epa.oszk.hu/00000/00030/01215/pdf/01215.pdf online].] {{DEFAULTSORT:Kmeť,Juraj}}

Juraj Kmeť: Rozdiel medzi revíziami