Verzia z 18:56, 9. február 2021 upraviť 213.151.236.113 (diskusia) →‎Pobyt v Rusku a azyl: úprava referencií ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:57, 27. február 2021 upraviť vrátiť Starekolena (diskusia \| príspevky) 8 536 editací nie celkom whisleblower Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 20: \| Poznámky = }} '''Edward Snowden''' (* [[21. jún]] [[1983]], [[Elizabeth City]], [[Severná Karolína]], [[USA]]) je americký [[Whistle-blower (informátor)\|whistle-blower]], ktorý dal novinárom denníka ''[[The Guardian]]'' a ďalším k dispozícii dokumenty o sledovacích aktivitách americkej [[National Security Agency~~\|NSA~~]] (NSA) či britskej [[Government Communications Headquarters]], ktoré začali zverejňovať v júni 2013. Po tom čo dobrovoľne odhalil svoju identitu 21. júna 2013 ho obvinili [[Spojené štáty]] zo špionáže a požiadali [[Hongkong]] o jeho vydanie. [[23. jún\|23. júna]] [[2013]] požiadal Snowden o ekvádorský azyl a odletel najprv do Moskvy, kde doteraz žije so svojou vtedajšou priateľkou, teraz manželkou [[Lindsay Mills\|Lindsay Millsovou]] a pracuje v oblasti IT. Dokumentárny film ''[[Citizenfour]]'' (2014) a životopisný [[Triler\|trillerový]] [[Snowden (film)\|film Snowden]] (2016, režisér [[Oliver Stone]]) sa stali dokumentami svedčiacimi o jeho odvahe a prenasledovaní. 7. septembra 2019 vydal svoje memoáre ''Permanent Record''.<ref>{{Citácia periodika \| priezvisko = \| meno = Riadok 48: \| dátum = 2019-09-14 \| dátum prístupu = 2019-09-17 }}</ref> V rozhovore s [[Amy Goodmanová\|Amy Goodmanovou]] 26. septembra 2019 Snowden vysvetľoval, že sám seba považuje za [[Whistle-blower (informátor)\|whistle-blowera]] (oznamovateľa) a nie len informátora (angl. leaker).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu\|titul=Daily Show for September 26, 2019\|url=https://www.democracynow.org/shows/2019/9/26\|vydavateľ=Democracy Now!\|dátum prístupu=2020-06-25\|jazyk=en}}</ref> Takéto označenie mu pridelil aj [[Európsky parlament]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu\|titul=euractiv.sk\|url=https://euractiv.sk/section/zahranicie-a-bezpecnost/linksdossier/afera-snowden-ako-zmenila-europu-000332/\|dátum vydania=2014-07-15\|dátum prístupu=2020-06-25\|jazyk=sk-SK}}</ref> Predstaviteľmi [[Spojené štáty\|USA]] <!-- B. Obamom aj Trumpom. V Auguste 2020 Trump povedal že zvažuje zmenu názoru na Snowdena. POdľa štúdie vedcov z Augusta 2014, and posted on the website of the Federation of American Scientists, Snowden nie je Whistleblower Protection Act of 1989 (5 USC 2303(b)(8)-(9); Pub. Law 101-12). -->je stále označovaný za [[Špionáž\|špióna]] a to napriek tomu, že v roku 2020 bol súdom plošný zber telefónnych záznamov občanov USA odsúdený ako nelegálny. == Kariéra == Riadok 66: == Únik dokumentov v roku 2013 == 20. mája 2013, v tom čase ako zamestnanec [[Booz Allen Hamilton]] (externá firma pracujúca pre ~~National Security Agency~~NSA), priletel do [[Hongkong]]u z [[Havaj (štát)\|Havaj]]a spolu so štyrmi notebookmi, prostredníctvom ktorých mámal prístup k najprísnejším tajomstvám americkej vlády.<ref name="timeline">{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = Riadok 78: \| miesto = \| jazyk = po anglicky }}</ref> Do Hongkongu za ním prileteli novinári ''[[The Guardian]]u''. 5. júna denník ''Guardian'' zverejnil prvý článok založený na Snowdenovom odhalení, ktorý odhaľoval tajný súdny príkaz, ktorým americká vláda donútila telekomunikačnú firmu [[Verizon Communications]] sprístupniť milióny záznamov telefonických hovorov.<ref name="timeline" /> Nasledujúci deň bola odhalená existencia programu [[PRISM (NSA)\|PRISM]].<ref name="timeline" /> 9. júna bola zverejnená identita Edwarda Snowdena.<ref name="timeline" /> V rovnaký deň ''Guardian'' oznámil, že Snowden dostal povolenie od NSA na dočasné opustenie [[Hawai\|Ha vaj]], keď si vymyslel že podstúpi liečbu epilepsie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu\|titul=Edward Snowden: the whistleblower behind the NSA surveillance revelations\|url=http://www.theguardian.com/world/2013/jun/09/edward-snowden-nsa-whistleblower-surveillance\|vydavateľ=the Guardian\|dátum vydania=2013-06-11\|dátum prístupu=2021-02-27\|jazyk=en}}</ref> 10. júna ho oficiálne prepustili zo zamestnania Booz Allen. Snowden priletel do Honkongu už 20. mája. Ubytoval sa v hoteli [[Mira Hotel]] a do 10. júna upustil hotel len trikrát. Je to dôležité, pretože v USA niektorí tvrdia, že už dopredu Snowden oslovil Čínu a Rusko s návrhom na odovzdanie tajných dokumentov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu\|titul=Spycraft {{!}} Netflix Official Site\|url=https://www.netflix.com/title/81014547\|vydavateľ=www.netflix.com\|dátum prístupu=2021-02-27\|jazyk=en}}</ref> Snowden priznal, že sa chcel vyhnúť vydaniu z Honkongu do USA a angažoval kanadského právnika pre ľudské práva so sídlom v Hongkongu [[Robert Tibb\|Roberta Tibba]] ako svojho právneho poradcu a pre South China Morning Post uviedol, že plánuje zostať v Hongkongu tak dlho, ako mu to jeho vláda dovolí.<!-- s tým že hovoril že usa špehujú čínu a honkong --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu\|titul=Where was Edward Snowden when he leaked the CIA documents?\|url=https://www.scmp.com/news/hong-kong/article/1259335/exclusive-whistle-blower-edward-snowden-talks-south-china-morning\|vydavateľ=South China Morning Post\|dátum vydania=2013-06-12\|dátum prístupu=2021-02-27\|jazyk=en}}</ref> Po odhalení jeho identity bol prakticky donútený odísť z hotela Mira a skrývať sa. Snowden bol dva týždne ubytovaný s ďalšími utečencami, ktorí žiadali o azyl v Hongkongu, čo vybavil Tibbo. Ruské noviny [[Kommersant]] omnoho neskôr informovali, že Snowden pred svojim odchodom z Hongkongu do Moskvy býval na ruskom konzuláte.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu\|titul=- The Washington Post\|url=https://www.washingtonpost.com/gdpr-consent/\|vydavateľ=Washington Post\|dátum prístupu=2021-02-27\|jazyk=en}}</ref> Snowden tvrdil, že to nie je pravda. }}</ref> Do Hongkongu za ním prileteli novinári ''[[The Guardian]]u''. 5. júna denník ''Guardian'' zverejnil prvý článok založený na Snowdenovom odhalení, ktorý odhaľoval tajný súdny príkaz, ktorým americká vláda donútila telekomunikačnú firmu [[Verizon Communications]] sprístupniť milióny záznamov telefonických hovorov.<ref name="timeline" /> Nasledujúci deň bola odhalená existencia programu [[PRISM (NSA)\|PRISM]].<ref name="timeline" /> 9. júna bola zverejnená identita Edwarda Snowdena.<ref name="timeline" /> 21. júna bola odhalená existencia programu [[Tempora]]. Britský denník [[The Guardian]] (a nemecký [[Der Spiegel]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu\|titul=Spionageskandal: Britischer Geheimdienst sammelt gewaltige Datenmengen - DER SPIEGEL - Netzwelt\|url=https://www.spiegel.de/netzwelt/netzpolitik/spionageskandal-britischer-geheimdienst-sammelt-gewaltige-datenmengen-a-907260.html\|vydavateľ=www.spiegel.de\|dátum prístupu=2020-06-25\|jazyk=de\|meno=DER\|priezvisko=SPIEGEL}}</ref>) zverejnili informácie o tom, že NSA má prístup ku všetkej telefonickej a internetovej komunikácii v Európe.<ref name="g">{{Citácia elektronického dokumentu\|priezvisko=\|meno=\|odkaz na autora=\|titul=GCHQ taps fibre-optic cables for secret access to world's communications\|url=http://www.guardian.co.uk/uk/2013/jun/21/gchq-cables-secret-world-communications-nsa\|dátum vydania=\|dátum aktualizácie=\|dátum prístupu=\|vydavateľ=Guardian\|miesto=\|jazyk=}}</ref> 21. júna 2013 obvinili [[Spojené štáty]] Snowdena zo špionáže.<ref>{{Citácia periodika\|titul=Edward Snowden and the NSA files – timeline\|url=https://www.theguardian.com/world/2013/jun/23/edward-snowden-nsa-files-timeline\|periodikum=The Guardian\|dátum=2013-08-21\|dátum prístupu=2020-06-25\|issn=0261-3077\|jazyk=en-GB\|meno=Mirren\|priezvisko=Gidda}}</ref> Riadok 126: Po zverejnení informácií o programe [[Tempora]] 21. júna 2013 obvinili [[Spojené štáty]] Snowdena zo špionáže a požiadali [[Hongkong]] o jeho vydanie. [[23. jún\|23. júna]] [[2013]] požiadal Snowden o ekvádorský azyl a odletel najprv do Moskvy. Snowdenove odhalenia z roku 2013 o existencii [[Globálne sledovanie\|globálneho sledovania]] (global surveillance), ktoré má charakter ako "globálny program dohľadu“ a „hromadného sledovania“ mali celosvetový význam a ohlas.<ref name=":0" /> Snowden bol v roku 2013 obvinený z krádeže vládneho majetku a ďalších dvoch obvinení podľa zákona o špionáži z roku 1917. Za každé obvinenie jemu môže byť uložený maximálny 10-ročný trest väzenia. Spoločne za tieto obvinenia mu hrozí trest odňatia slobody v trvaní 30 rokov, je však možné, že mu neskôr pridajú ešte ďalšie obvinenia, tak ako v prípade [[Chelsea Manningová\|Chelsea Manningovej]], ktorá bola odsúdená na 35 rokov, keď po zadržaní v roku 2010, jej na jar 2011 bolo k jej prípadu pridaných 22 dodatočných obvinení, vrátane "napomáhanie nepriateľovi", za čo v USA hrozí [[výnimočný trest]]. Dve zo súčasných obvinení Snowdena (neoprávnené poskytovanie informácií o národnej obrane (18 USC § 793 (d)) a úmyselné oznamovanie utajovaných skutočností neoprávnenej osobe (18 USC § 798 (a) (3)) spadajú pod [[Drakón\|drakonický zákon]] o [[Špionáž\|špionáži]] z roku 1917, pre ktorý nie je povolená obrana verejného záujmu ani obrana [[Whistle-blower (informátor)\|whistle-blowera]] (oznamovateľa protiprávnej, nezákonnej činnosť svojho zamestnávateľa).<!-- Hrozbu, ktorú tieto obvinenia predstavujú pre Snowdena, je potrebné vnímať v kontexte zintenzívňujúcej sa „vojny proti oznamovateľom“ vedenej súčasnou administratívou USA, ktorá v súčasnosti stíha podľa zákona o špionáži pre úniky informácií už 9 obvineného, čo je trikrát viac ako všetky predchádzajúce administratívy. --><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu\|titul=Protection overview {{!}} Courage Snowden\|url=https://www.edwardsnowden.com/protection-overview/\|dátum prístupu=2020-11-02\|jazyk=en-US}}</ref> 23. júna 2013 Snowden odletel z Hongkongu do [[Moskva\|Moskvy]], reagoval tak na obvinenia a žiadosť o jeho vydanie, ktorú podali USA 21. júna 2013.<ref name="timeline" /> Dovtedy sa dva týždne <!-- celkom sedí: 9 júna zverejnená identita v Guardian a 23 júna odletel -->skrýval v Honkongu.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu\|titul=Ako útla žena ukrývala Edwarda Snowdena pred CIA\|url=https://www.aktuality.sk/clanok/679912/ako-utla-zena-ukryvala-edwarda-snowdena-pred-cia/\|vydavateľ=Aktuality.sk\|dátum prístupu=2020-11-02\|jazyk=sk\|priezvisko=\|meno=\|dátum vydania=}}</ref> Novinárka [[Sarah Harrison\|Sarah Harrisonová]] mu pomohla vybaviť víza a "odviezla" Snowdena z Hongkongu do Moskvy. <ref name=":4" /> Riadok 286: V období Vianoc v roku 2020 oznámil, že sa mu narodil syn, ktorý dostal ruské štátne občianstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu\|titul=Es ist ein Russe: Edward Snowden und Ehefrau Lindsay sind Eltern - DER SPIEGEL - Panorama\|url=https://www.spiegel.de/panorama/edward-snowden-ist-vater-geworden-lindsay-snowden-postet-foto-a-72c7a25c-f2aa-447e-a55a-0376a87e6aa5\|vydavateľ=www.spiegel.de\|dátum prístupu=2020-12-26\|jazyk=de\|meno=DER\|priezvisko=SPIEGEL}}</ref> == Dôsledky ~~(Snowdenov efekt)~~ == 14. júna 2015 britský Sunday Times informoval, že ruské a čínske spravodajské služby dešifrovali viac ako 1 milión súborov zo Snowdenovej "[[Rýchla vyrovnávacia pamäť\|cache]]", čo prinútilo britskú spravodajskú agentúru MI6 k stiahnutiu mnohých agentov zo živých operácií v znepriatelených krajinách. Sir David Omand, bývalý riaditeľ britskej agentúry pre zhromažďovanie spravodajských informácií GCHQ, to označil za obrovský strategický neúspech, ktorý poškodzuje Britániu, Ameriku a ich spojencov v NATO. Sunday Times uviedol, že nie je jasné, či Rusko a Čína ukradli Snowdenove údaje, alebo či ich Snowden dobrovoľne odovzdal, aby zostal na slobode v Hongkongu a Moskve.<ref>{{Citácia periodika\|titul=British spies 'moved after Snowden files read'\|url=https://www.bbc.com/news/uk-33125068\|periodikum=BBC News\|dátum=2015-06-14\|dátum prístupu=2021-02-27\|jazyk=en-GB}}</ref> == Snowdenov efekt == Efekt, ktorého súčasťou je reakcia na Snowdenovo odhalenie existencie globálneho dohľadu, ktoré podnietilo diskusie o masovom dohľade, vládnom tajomstve a rovnováhe medzi národnou bezpečnosťou a ochranou informácií malo za výrazný dopad na spoločnosť a poslúžilo ako impulz pre nové produkty, ktoré sa zaoberajú otázkami ochrany súkromia, napríklad šifrovaním a pod. Spoločne boli tieto vplyvy médiami a ďalšími označované ako „Snowdenov efekt“.

Edward Snowden: Rozdiel medzi revíziami